Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Vianočné sviatky majú pre každého svoje čaro. Niekde ich oslavujú skôr, potrpia si na veľkolepú výzdobu, inde zas čakajú na sneh aj 40 rokov. Napríklad v Izraeli sa dátumy Vianoc líšia, pretože sú tu veriaci z rôznych cirkví. V USA sviatkom predchádza bohatá výzdoba, ale vianočný stromček odzdobujú už 27. decembra. V Anglicku pri večeri otvárajú Christmas crackers – papierové dekorácie. V Egypte väčšina kresťanov slávi Vianoce až 6. januára.
V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, ako trávia sviatky Slováci v zahraničí:
Barbore Babicovej ukradol srdce Španiel, ktorý ju v roku 2019 priviedol do Madridu. Vďaka nemu skúma nielen hlavné mesto, ale aj jeho okolie a iné kúty Španielska. Rada o týchto zážitkoch píše, no ešte radšej sa učí nové veci, ktoré potom odovzdáva svojim študentom či turistom.
Napriek tomu, že samotné sviatky trávia vždy na Slovensku, pre Nové mesto podrobne opísala vianočnú atmosféru v tejto krásnej krajine. „Pravdupovediac, v Španielsku som ešte nestrávila Štedrý večer ani raz, pretože vždy ideme osláviť Vianoce na Slovensko. Tak je to aj tento rok. Avšak celkovo je toto moja tretia zima v Madride. A keďže je môj manžel Španiel, dobre poznám aj miestne vianočné tradície a zvyky,“ začína svoje rozprávanie Barbora.
Darčeky si Španieli podľa nej dávajú dvakrát. „Niektoré rodiny oslavujú Vianoce rodinnou večerou 24. decembra (Nochebuena), ale darčeky pod vianočným stromčekom otvárajú 25. decembra ráno. Tieto darčeky nosí Papá Noel. Iné rodiny preferujú sviatok Troch kráľov – Los Reyes Magos a darčeky si otvárajú 6. januára pri betleheme. Tieto darčeky logicky prinášajú traja králi. Betlehem je dôležitým symbolom španielskych Vianoc,“ opisuje ďalej.
Barbora hovorí, že väčšinou každá rodina vlastní nejaký betlehem a sú to doslova umelecké diela. Nájdete ich aj takmer vo všetkých reštauráciách, obchodoch a kostoloch. V Španielsku dokonca existuje niekoľko múzeí zameraných práve na tento vianočný symbol. A napríklad v Madride môžete počas Adventu obdivovať obrovský drevený betlehem, ktorý váži až 30 ton, nachádza sa v budove bývalej kráľovskej pošty na námestí Puerta del Sol.
„Toto námestie je pre Španielov veľmi dôležité a spája sa s ním aj oslava Nového roka (Nochevieja). 31. decembra o polnoci smerujú oči všetkých Španielov a Španielok na hodiny a zvon na tomto námestí. Tento moment sa dokonca vysiela v štátnej televízii. Pri každom odbití zvonu si dajú do úst jednu bobuľu hrozna. Možno sa to nezdá, ale zjesť za dvanásť sekúnd dvanásť bobúľ hrozna je celkom fuška. Pri tejto príležitosti sa dokonca predávajú v supermarketoch špeciálne konzervy, v ktorých je pripravených presne dvanásť novoročných bobúľ,“ dodáva veselo Barbora.
Španieli podľa nej milujú vianočné osvetlenie a dekorácie. „Pravdepodobne si tým kompenzujú čaro Vianoc bez snehu, keďže v Madride a vo väčšine miest Španielska v zime nesneží. Výnimkou však bola januárová snehová búrka Filomena, ktorá do Madridu po 40 rokoch priniesla 60 cm snehu a kompletne na týždeň ochromila dopravu v meste. Ľudia sa lyžovali a sánkovali v uliciach, stavali snehuliakov a prebehli aj poriadne susedské guľovačky na námestiach. Uvidíme, či nás počasie aj tento rok prekvapí niečím podobným, alebo si v Madride budeme na sneh musieť opäť počkať 40 rokov,“ zamýšľa sa rodáčka z Modrého Kameňa.
A kedy sa v Madride rozsvietia vianočne svetlá? Vždy v posledný novembrový piatok a svietia každú noc až do Troch kráľov. Nejde však len o takú obyčajnú výzdobu. „V Madride tento rok zdobí ulice neuveriteľných 43 000 svetiel a po meste chodí aj vianočný autobus Naviluz, aby ste si ich všetky mohli vychutnať z pohodlia sedadla. Na môj vkus je to však výzdoba trochu prehnaná, pripomína mi skôr Las Vegas. Hoci tento rok máme v Madride prvýkrát aj skutočný vianočný stromček, nielen svetelný kužeľ,“ vraví Barbora.
Podobnú výzdobu nemá iba Madrid, ale aj iné španielske mestá, ktoré sa medzi sebou podľa Barbory doslova pretekajú, kto ju bude mať veľkolepejšiu. Zaujímavou tradíciou je vianočná lotéria. „Ľudia si už niekoľko týždňov pred Vianocami kupujú výherné žreby a sú ochotní stáť hodiny v rade, aby získali práve to svoje konkrétne číslo. 22. decembra prebieha v televízii žrebovanie o zaujímavé sumy a výherné čísla spievajú členovia detského speváckeho zboru svätého Ildefonsa,“ pokračuje.
Španieli nemajú podľa nej typické vianočné jedlo. Avšak na Troch kráľov stoja znovu v radoch, tentoraz aby kúpili tradičný koláč Roscón de Reyes, ktorý spoločne zjedia práve 6. januára. „V koláči je ukrytá figúrka a kto ju nájde, stáva sa kráľom. Kto v koláči nájde ukrytú fazuľku, platí celý roscón.“
Barbora nám hovorí, že traja králi prichádzajú do Madridu už 5. januára, keď prechádzajú v obrovskom sprievode hlavnými ulicami a hádžu do davu ľudí sladkosti. K Vianociam tiež patria typické cukrovinky, ako sú turrón (tradičný je urobený z pomletých mandlí a medu), polvorones (koláčiky z mandľovej múky) či marcipánové figúrky. Tie po Vianociach z predajných pultov zmiznú. Avšak celoročne ich môžete nájsť v špecializovaných predajniach. „Typické vianočné trhy v Madride nenájdete, na tých španielskych totiž môžete kúpiť iba rôzne darčeky a hračky. Punč či varené víno na nich chýbajú. Namiesto toho tu nájdete niekoľko klzísk, pretože Madridčania sa radi korčuľujú. Veď aj niekoľkonásobný majster sveta a Európy v krasokorčuľovaní pochádza práve z Madridu,“ uzatvára Barbora.
Dominik Berberich býva vo Svätej zemi deväť rokov. „Vianoce tu slávim trocha inak, ako som zvykol na Slovensku, ale teším sa na ne rovnako ako v detstve,“ hovorí Dominik.
„Väčšina obyvateľov sú tu židia alebo moslimovia, a tak príchod Vianoc nie je taký viditeľný na uliciach ako v európskych mestách. Možno výnimku tvorí Betlehem, kde mesto príchodom Vianoc ožije a aj tamojšia výzdoba nasvedčuje, že Vianoce sú tu. Povedal by som tiež, že komerčný charakter Vianoc, aký možno vidieť v mestách v západnom svete, tu nie je taký viditeľný. V Jeruzaleme, kde bývam, si prakticky človek ani tak neuvedomuje, že prichádzajú Vianoce. Výzdoba je len v niekoľkých lokalitách v meste, kde žijú kresťania.
A ako potom vyzerá 24. december? „Každoročne chodíme cez vianočnú noc spolu so zahraničnými a miestnymi kresťanmi do Betlehema na svätú omšu. Je to stále mimoriadna skúsenosť. Posledné roky sme zvykli chodiť 24. decembra na jedno miesto blízko Betlehema, ktoré sa volá „Pole pastierov“. Je to miesto, ktoré pripomína zvestovanie anjelov o narodení Ježiška pastierom. Dnes je tam okrem malého kostolíka niekoľko malých jaskyniek premenených na kaplnky. My mávame našu vigílnu vianočnú omšu v jednej z týchto kaplniek. Sú to veľmi pekné miesta, ktoré človeku pomáhajú predstaviť si prostredie, do ktorého sa narodil Ježiš.“
Čo nemôže chýbať na vianočnom stole? „V miestnej kuchyni na Vianoce nechýba kuracina – slávnostné jedlo tvorí celé kurča plnené ryžou a koreninami. Počíta sa s jedným kuraťom pre jedného človeka. Je to taký menší typ kuraťa,“ opisuje Dominik.
Jedným z miestnych zvykov je podľa neho pochodovanie skupín skautov v uliciach na Vianoce. Sprevádza ich rezká hudba a bicie nástroje. Prinášajú so sebou veselú slávnostnú atmosféru. „Veľmi pekné chvíle trávime spolu ako priatelia a známi, počas rôznych dní Adventu a Vianoc. Vo Svätej zemi sú kresťania z rôznych cirkví, a tak aj dátumy Vianoc sa líšia. Pre zaujímavosť, Arménska cirkev slávi Vianoce 19. januára,“ vysvetľuje.
Pre Dominika je toto miesto ako dar. „Vnímam to ako nezaslúžený dar, že môžem každoročne sláviť Vianoce v Betleheme, kde sa udialo to, čo oslavujeme. Betlehem má pre mňa zvláštnu atmosféru po celý rok. Týmito riadkami pozdravujem aj Slovensko, rodinu, priateľov a všetkých rodákov a prajem požehnané Vianoce a šťastný nový rok,“ zaželal na záver Dominik.
Darina Haulis prišla do Sydney so svojím mužom v roku 2015 a pôvodne tu mali zostať rok, dva. „Príroda, ľudia a životný štýl sa nám veľmi zapáčili a narodil sa nám tu aj syn. To všetko prispelo k tomu, že sme tu už šiesty rok,” hovorí Darina.
Aké sú teda Vianoce a sviatky v Austrálii? Podľa Dariny je tu vianočná atmosféra úplne iná ako na Slovensku. „Ja osobne som mala problém naladiť sa na vianočnú nôtu v lete. Ale teraz to už beriem ako niečo, čo patrí k Austrálii. Je to multikultúrna krajina, úžasné na tom je, že každý má možnosť oslavovať sviatky podľa svojich zvykov,” vraví.
Vianočnú náladu tu podľa nej cítiť už začiatkom decembra. „Austrálčania veľmi radi oslavujú, takže je to obdobie rôznych vianočných párty v korporátoch a osláv v školách alebo komunitách. Veľmi populárne boli pred covidom koncerty vonku v parku – tzv. Christmas Carols,” opisuje Darina.
Vianoce sa oslavujú 25. decembra – hovorí sa im Christmas day. „Deti si otvárajú darčeky väčšinou ráno 25. decembra, keď im ich Santa v noci prinesie. Zvyčajne mu nechajú na Štedrý večer pripravené mlieko a pečivo. Ale tu naozaj záleží na kultúre, keďže je to veľmi multikultúrna krajina, rešpektujú sa rôzne zvyky.“
Keďže sviatky sú uprostred leta, pre Austrálčanov je podľa Dariny veľmi typické tráviť ich vonku v prírode, na pláži alebo v parku s rodinou. A veľmi často sa na pláži objaví aj Santa.
„Zlatým klincom je vianočný obed – midday dinner, niektoré rodiny jedia typické britské jedlá (Christmas roast turkey, šunku, tradičný Christmas pudding). Veľmi populárne sú tzv. „barbies” (barbeque) na záhrade, kde sa zvyčajne grilujú morské plody – krevety, ryby, ale aj rôzne klobásky, k tomu sa jedia rôzne šaláty, taká typická letná atmosféra. Veľmi populárna je tiež Pavlovej torta.“
A ako vyzerá Štedrý večer? „Čo sa týka našej rodiny, praktizujeme taký mix – 24. decembra klasické slovenské Vianoce s kapustnicou, šalátom, rybou, voláme si s našimi rodičmi na Slovensku a sme spolu aspoň virtuálne. A 25. decembra rozbaľujeme darčeky a stretávame sa s priateľmi na grilovačke „barbie” alebo pikniku. 26. decembra je tzv. Boxing day – často bývajú rôzne zľavy najmä na luxusný tovar a elektroniku. Ja osobne preferujem deň na pláži ako v nákupnom stredisku. Vianoce sú pre mňa najkrajším obdobím v roku a nemusia byť len biele, aj v lete majú svoje čaro. Pre nás je to hlavne o udržaní našich tradícií, našej rodine a priateľoch, keďže veľa príbuzných tu nemáme,” dodáva Darina na záver.
Martina Carvalho žije v Dallase 17 rokov. Odišla tam hneď po strednej škole, začínala ako au-pair. „Do USA som odletela 16. augusta 2004, odvtedy sa môj život zmenil. Priznám sa, že začiatky boli ťažké. Iná kultúra, fakt, že som bola prvýkrát ďaleko od mojej rodiny – to všetko sa mi dosť ťažko znášalo. Po štyroch mesiacoch som prišla domov na Vianoce a od plánovaných dvoch rokov v USA sa to zmenilo na sedemnásť. Po dvoch rokoch som si zmenila víza na študentské a vyštudovala som vysokú školu. Potom som sa vydala a v roku 2018 som sa stala matkou krásneho dievčatka,” hovorí Martina o svojom živote v Amerike.
Pre Nové mesto opísala predvianočné prípravy a ako dlho trvajú Vianoce u nich. „Tu v USA sa začína s vianočnou výzdobou deň po Vďakyvzdaní, čo je vždy tretí piatok v novembri. A začína sa aj nákupná vianočná horúčka. Povedala by som, že vtedy sa začínajú Vianoce – všade počuť vianočné piesne, mestá a obchody sú vyzdobené vianočnými dekoráciami, Mikuláš už sedí v nákupných centrách, aby sa deti mohli s ním odfotiť.“
A čo darčeky? „Darčeky sa otvárajú 25. decembra a je hneď aj po Vianociach. Nový rok sa tu v Dallase oslavuje 31. decembra. Všade sú oslavy, ľudia sa obliekajú do čiernych alebo zlatých slávnostných šiat. Oslavy sa končia o druhej ráno 1. januára,” opisuje dĺžku sviatkov Martina.
Po sviatkoch život v Amerike naberá rýchly spád a začínajú opäť pracovať. „Už 2. januára sa vraciame do práce a je po sviatkoch. Vianoce sú tu veľmi odlišné od tých na Slovensku. Priznám sa, že mi doteraz veľmi chýbajú tie pravé slovenské a vždy, keď sa nám ako rodine dá, strávime Vianoce na Slovensku,” priznáva Slovenka.
A ako Martina slávi sviatky so svojou rodinou v USA? „Tu v Dallase sa Vianoce oslavujú 25. decembra hneď ráno, keď sa deti zobudia. Deti v pyžamkách hneď po zobudení utekajú pod vianočný stromček, aby si rozbalili darčeky. Potom má rodina spoločné raňajky. Popoludní sa zvyčajne ide do kina, alebo ak majú deti starých rodičov, idú si po darčeky k nim. Už 26. decembra sa život vracia do normálnych koľají. Ak je pracovný deň, ľudia idú do práce, alebo ešte ten deň navyše zostávajú s deťmi doma.
Stromček tu v novom roku už nečakajte. „27. decembra sa vianočný stromček s vianočnou výzdobou dáva dole a skladuje sa na budúci rok. Moje Vianoce tu v USA sú do určitej miery podobné ako tie na Slovensku. Počas vianočného obdobia, teda odo dňa, keď sa robí viacnásobná výzdoba, až do Štedrého večera, sa snažím variť slovenské vianočné jedlá – kyslé hríby, hrachovú polievku, zemiakový šalát a pečieme aj medovníčky.
Vianoce oslavujeme s manželovou rodinou. Oni sú z Brazílie a majú veľmi podobné vianočné zvyky, ako máme my na Slovensku, 24. decembra večer,“ hovorí Martina. „Celá rodina sa zíde pokope – súrodenci s rodinami, rodina, ktorá tu žije a každý prinesie nejaké jedlo, darčeky pre každého člena rodiny. Čo sa týka jedla, pripravujeme brazílske, americké a slovenské jedlo. Väčšinou sa robí zemiakový šalát, steaky, slané zeleninové torty, pyré zo sladkých zemiakov, kukuričný chlieb a podobne. Spoločne sa navečeriame a po večeri rozdávame darčeky. Vianočná párty medzi rodinou a najbližšími trvá veľakrát až do polnoci. Keďže brazílske a slovenské tradície sú veľmi podobné, obe strany sa vždy zhodneme na tradíciách a každý je spokojný. Manžel trávil veľa vianočných sviatkov na Slovensku a veľmi sa mu páčili práve slovenské jedlá a oslavovanie Vianoc a nového roku,“ spomína Martina.
Mirka Berešová pochádza zo Žiliny a do Anglicka prišla pred ôsmimi rokmi za novými skúsenosťami. Pôvodne chcela zostať pár mesiacov. Začínala ako barmanka v Londýne a posledných pár rokov manažuje bar v Nottinghame.
Vianoce oslavujú ľudia po celom svete, ale tradície sú rôzne. Niekde začínajú s dekorovaním skôr a výnimkou nie je ani Anglicko. „Mám pocit, že vianočné sviatky sú tu dlhšie, teda aspoň ich tak vnímam, keďže vianočnú hudbu a výzdobu je v niektorých mestách možné vidieť už od októbra. Odkedy som prišla do Anglicka, na Slovensku som strávila Vianoce iba raz. Pracujem v bare a Vianoce sú pre nás najnavštevovanejším obdobím v roku,“ vysvetľuje Mirka.
Sviatky sú tu podľa nej určite iné – možno o niečo rýchlejšie a bez oddychu. „Pre nás Slovákov sú Vianoce o rodine a pohode a tu sa Zem prestane hýbať na jeden deň, a to 25. decembra. Potom sú už znovu plné obchody a bary, ako keby ľudia nevedeli oddychovať,“ opisuje atmosféru sviatkov za hranicami. „Mám pocit, že tu často od iných počujem, že tento rok oslavujú Vianoce s kamarátmi, keďže tu žije veľa ľudí z rôznych krajín sveta, ktorí so svojimi rodinami byť nemôžu,“ uvažuje. Okrem atmosféry je tu iné aj počasie, snehu je pomenej, ak vôbec. „Osemkrát z deviatich tu na Vianoce pršalo, takže sneh mi neskutočne chýba,“ smeje sa Mirka.
V ktorý deň sa rozbaľujú darčeky a kedy sa oficiálne začínajú sláviť sviatky? „Vianoce sa tu začínajú 25. decembra ráno, keď sa rozbaľujú darčeky. Ja ešte 24. decembra večer pracujem, takže moji britskí zamestnanci môžu stráviť Vianoce s ich rodinami. Potom si to vynahrádzam v januári,“ hovorí.
Keďže Slovenka má snúbenca, ktorý nepochádza odtiaľto, aj ich spoločné sviatky vyzerajú o to zaujímavejšie, a to doslova – z každého rožka troška.
„Moje každoročné Vianoce vyzerajú ako taký slovensko-anglicko-juhoafrický mix. Môj snúbenec je z Juhoafrickej republiky a majú zvyky veľmi podobné tým anglickým. Ráno 25. decembra sa zobudíme, pozrieme si darčeky pod stromčekom, otvoríme si prosecco s pomarančovým džúsom (Mimosa), vyobjímame sa a pospomíname naše rodiny. Potom máme typické anglické raňajky, ktoré uvarí Seth. On je úžasný kuchár. Každý rok varím kapustnicu a robím šalát s rybou, Seth to zbožňuje. Celý deň pozeráme vianočné filmy, každý z nás môže vybrať jeden film,“ opisuje svoju vianočnú idylku Mirka.
Ak sa pýtate na tradície, polnočnú omšu a iné zvyky, tak aj tu majú svoje vlastné. Hádzanie orechov či oblátky s medom tu nepoznajú.
„V Anglicku určite k Vianociam patria tzv. „Christmas crackers“. Sú to papierové dekorácie, ktoré vyzerajú ako väčšie salónky. Otvárajú sa pri večeri. Otvárajú sa ťahaním a pri roztrhnutí vydá rolka zvuk podobný puknutiu. Vo vnútri je obyčajne papierová kráľovská korunka, ktorá sa dá na hlavu a citát, hádanka alebo vtip napísaný na malom papieriku. My tu polnočnú omšu nemáme, omše sú 25. decembra večer. Ďalší deň, 26. december, je Boxing Day. V tento deň zvyknú ľudia nakupovať vo veľkom, obchody sú otvorené od skorých ranných hodín kvôli obrovským zľavám a výpredajom,“ približuje Mirka.
Aj tieto sviatky má Mirka skôr pracovné, teší sa však už na rodinu doma na Slovensku začiatkom roka. „Tento rok opäť pracovne, ale mám naplánovaných pár dní voľna a fakt sa nenormálne teším na trochu pokoja. Rozhodli sme sa, že tento rok budeme mať pečené kura namiesto „Christmas turkey“ – veľmi to totiž neobľubujeme. Kapustnicu a šalát s rybou urobíme na Nový rok. Veľmi sa teším domov v januári, vtedy máme vždy druhé Vianoce aj na Slovensku,“ končí svoje rozprávanie sympatická Slovenka.
Iveta Maďarová je dolnozemská Slovenka zo Srbska, ktorú poháňa túžba spoznávať nové kultúry a nachádzať v týchto odlišnostiach spoločné črty so všetkými národnosťami, ktoré vnímajú identitu nad rámec definície štátnej príslušnosti. Študovala v Bratislave, Dánsku a Londýne. Momentálne pracuje pre medzinárodnú organizáciu v Luxembursku, kde vytvára audiovizuálny obsah a robí storytelling.
V zahraničí žije od roku 2010. „Aj Slovensko bolo pre mňa novou krajinou, pretože pochádzam zo Srbska,“ začína svoje rozprávanie Iveta. Najskôr prišla študovať do Bratislavy, po bakalárskom štúdiu žila rok v Prahe, v magisterskom štúdiu pokračovala v Dánsku. Druhý rok na magisterskom stupni už prešla na špecializáciu do Londýna.
„V Londýne som zostala tri roky a nerada som odchádzala. Ale keď som už musela, bolo to pre vysnívanú pracovnú ponuku v Luxembursku, ktorú som prijala v roku 2018, a som tam doteraz. Za posledných 11 rokov som teda žila v piatich krajinách. V každej z nich som mala možnosť stretnúť výnimočných ľudí, ktorí mi otvorili dvere svojho domova. Vďaka nim som počas sviatkov zažila rozmanitosť tradícií, čo považujem za skutočný poklad a požehnanie, ktoré mám v pamäti. V každej krajine mám svoj ,,druhý domov“, a to mi dáva silný pocit, že tento svet poznám o niečo lepšie,“ hovorí.
V každej z týchto krajín strávila Vianoce s priateľmi, ktorých v danej krajine spoznala. „Boli to vždy noví ľudia v mojom živote, ktorí sa z mnohých dôvodov nemohli vrátiť domov počas sviatkov, a preto zostali na sviatky v cudzej krajine. Rozmanitosť kultúr a zvykov, s ktorými som sa stretla, sa postarala o to, že som na Vianoce nemyslela na to, že nie som doma s rodinou. Sviatky sme oslavovali tak, že sme každý pripravili nejaké tradičné jedlo, ktoré sme zvykli mávať pri sviatočnej večeri doma,“ opisuje svoje zážitky.
Vianoce v Dánsku sa jej vryli do pamäti. „Nikdy nezabudnem na Vianoce v Dánsku, ktoré som prvýkrát zažila tak ďaleko od domova. Spomenula som si na to, keď sme si vychutnávali jedlá, ktoré sme dovtedy nepoznali a rozprávali sa o vianočných zvykoch so spolužiakmi z Filipín, Ghany, Karibiku, Sýrie, Pakistanu, Ameriky, Tuniska. Všetci sme sa stretli pri štedrovečernom stole a v tej chvíli sme sa cítili, akoby sme boli príbuzní. Práve táto skúsenosť v sebe niesla posolstvo, že všetci musíme prijať to, že sme ľudia, a nerozlišovať, odkiaľ sme, akého sme pôvodu či viery,“ pokračuje Iveta.
Tento rok bude pre zmenu tráviť Vianoce doma v Srbsku. „Môžem vám povedať, že po takom dlhom období v zahraničí sú pre mňa Vianoce doma nezvyčajné. Ale keďže rada trávim čas s rodinou a priateľmi z detstva, vždy sa na ne teším. A hlavne som si uvedomila, ako ten čas rýchlo beží a že čas strávený s rodinou je nenahraditeľný. Takže aj tie priority sa u mňa trošku zmenili, hlavne po tom, čo nám priniesol covid. Pre zavreté hranice a karanténu som nemohla cestovať domov na sviatky. Tiež som si uvedomila, že zdravie je najväčším bohatstvom, ktoré človek môže mať, a každá chvíľa strávená s blízkymi ľuďmi a rodinou zostáva v našich spomienkach a je tým najväčším pokladom, aký môžeme mať. A to nehovorím zľahka,” vysvetľuje svoje pocity.
Španielske Vianoce u kamarátky
V roku 2018 ju kamarátka zo Španielska pozvala na Vianoce k nim domov. „Rebecca pochádza z Burgosu, ktorý sa nachádza na severe Španielska. Tradície a sviatky sa tu dodržiavajú a oslavujú v najväčšom rozsahu zo všetkých krajín Európy. Podobne ako u nás aj španielske rodiny sa na Štedrý deň stretávajú v hojnom počte, aby najkrajšie sviatky oslávili spoločnou večerou, a to najradšej v dome svojich rodičov. Všetci hovorili iba po španielsky, čomu som bola veľmi rada, keďže som si mohla precvičiť jazyk a naučila som sa španielske vianočné vinše. Pri príprave štedrovečernej večere pomáhali všetci – ženy, muži, deti. Tá sa začína už v ranných hodinách a končí sa neskoro v noci,” opisuje svoje zážitky Iveta.
Tradičným predjedlom, ktoré sa v Španielsku podáva na štedrú večeru, sú podľa Ivety čerstvé morské plody, ako ustrice, kalamáre, krevety a mušle, okrem toho iberská šunka, rôzne syry a olivy. Po predjedle nasleduje niečo teplé – zeleninová alebo rybacia polievka. „A ako hlavné jedlo sa podávajú dva druhy pečených rýb a pečené kozliatko, ktoré bolo výborne pripravené. Okrem toho tiež podávajú pečené prasiatko alebo jahňa. Samozrejme nechýbali ani koláče a prípitok.“
Na Štedrý deň sa rodiny stretávajú pri spoločnom obede. „Aj v tento deň jedia Španieli „ťažké“ jedlá, ktorých základom je pečené jahňacie mäso, hovädzí steak a, samozrejme, nesmie chýbať nejaký dezert (turrón, palvorones), ktorý sa lahodne rozplýva v ústach. V tento deň sa po stretnutí rodiny vyberú na prechádzku a navštívia betlehem vystavený v Katedrále Panny Márie v Burgose,“ hovorí.
„Deti si od 20. decembra užívajú školské prázdniny, ktoré sa inak začínajú dva dni pred žrebovaním slávnej národnej lotérie El Gordo, ktorá každoročne robí radosť mnohým ľuďom. Na rozdiel od nás darčeky roznášajú na Štedrý deň traja králi. Svoju hlavnú rolu plnia už v prvý deň Vianoc, keď deťom na uliciach rozdávajú sladkosti z nugátu, maslové sušienky, prípadne marcipán,” uzatvára svoje vianočné spomienky Iveta.
Katarína Lukáčová žije v Egypte deväť rokov. Bola to jej vysnívaná krajina. Vždy tam chcela ísť na dovolenku, až sa jej to po škole podarilo. Zapáčilo sa jej tam, šla na druhú, tretiu, až na štvrtej dovolenke stretla už teraz svojho manžela Egypťana. Katarína učí v Safage kitesurfing a tiež je manažérkou kancelárie v ich škole kitesurfingu.
Na Vianoce väčšinou cestuje domov na Slovensko. Tento rok ich trávi tiež s rodinou. „Snažím sa vždy ísť na Slovensko, pretože pre mňa Vianoce bez rodiny nie sú Vianoce. V Egypte nie sú sviatky, chýba mi tam tá vianočná atmosféra, rodina a priatelia. Tam to tak necítim, aj keď v hoteloch je vianočná výzdoba, po uliciach sú svetielka a tiež výzdoba, ale doma je doma,“ hovorí Katarína.
Občas zostáva počas sviatkov aj v Egypte, vtedy pracuje a večer dodržiava slovenské zvyky. „Bol aj rok, keď som nepriletela. A ako som v tom čase trávila Vianoce? Samozrejme, cez deň v robote, keďže pracujem s turistami a večer som sa snažila pripraviť všetko tak ako doma na Slovensku. Manžel je moslim a ak som na sviatky v Egypte, robím všetko tak ako u nás doma. Stôl s jedlom, ako som zvyknutá od mojej mamy so všetkými tradíciami pri štedrej večeri. Na večeru sme pozvali kamarátov a čo si pamätám, všetkým sa páčili naše zvyky, pre nich to bolo také iné, netradičné. Dostávala som veľa otázok, že prečo takto, čo to znamená – napríklad prečo krájanie jablka, jedenie oblátok s medom a cesnakom, krajec chleba s peniazmi pod obrusom, hádzanie orechov do kútov, ktoré mimochodom môj manžel miluje, a podobne.“
Čo však zvyknú robiť domáci v období sviatkov? „Čo sa týka domácich – Egypťanov, sú to poväčšine moslimovia, ktorí Vianoce neoslavujú vôbec, a kresťania, ale tí oslavujú Vianoce až 6. januára. V skutočnosti je tu len veľmi málo takých, ktorí slávia sviatky 24. a 25. decembra,“ hovorí Katarína.
Podľa nej však hotely pripravujú špeciálnu večeru pre turistov 24. decembra a galavečer na Silvestra. Čo sa týka tradícií, jedine Európania žijúci v Egypte sa snažia pripravovať vianočné bazáre s ručnými výrobkami, perníkmi a podobne, ale bez vareného vína či vianočného punču.
A ako vyzerá záver roka v slnečnom Egypte? „Pamätám si, že my sme Silvestra prespali, ale určite sú tu aj rôzne silvestrovské oslavy pre mladých ľudí. A málo ohňostroja. Starší ľudia príchod nového roka vôbec neoslavujú,“ opisuje svoje skúsenosti s posledným dňom v roku Katarína.
„Počasie je trochu chladnejšie, ale vždy svieti slniečko. Cez deň je okolo 24 stupňov a v noci tu v Safage, kde žijem, poklesne teplota aj na 10 – 12 stupňov. V Káhire a v Alexandrii je oveľa chladnejšie,“ uzatvára Katarína.
Titulná fotografia: Vianoce v Sydney
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
