Viete, kde všade a ako Slovensko pomáha?

Prečo by vlastne Slovensko malo pomáhať iným?

Skúsme si na začiatok položiť túto otázku. Pretože pomáhať je správne a ľudské? Lebo je to morálna povinnosť tých silnejších nezabúdať na slabších? Pretože vďaka pomoci núdznym sami môžeme dozrievať v porozumení toho, čo je naozaj v živote dôležité a za čo môžeme byť vďační?

Ak takéto odpovede nestačia a stále tu niekde straší akási vnútorná pochybnosť, možno pomôže úplne banálny dôvod – pomáhať by sme mali, lebo sme tiež kedysi pomoc potrebovali. Dokonca sme o ňu sami požiadali a nebola nám odopretá.

Akú pomoc Slovensko prijalo?

Prenesme sa teda v čase a pozrime sa o niekoľko desaťročí do minulosti.
Život v povojnovom Československu si dnes už len málokto dokáže predstaviť. Bolo potrebné zotaviť sa z následkov 2. svetovej vojny, vyrovnať sa s materiálnymi i ľudskými stratami, predísť hladu a šíreniu rôznych chorôb a epidémií. Podmienky pre život sa v mnohom nelíšili od tých, v akých žijú ľudia v súčasných rozvojových krajinách.

O pomoc vtedy Československo požiadalo UNRRA (Správu Spojených národov pre hospodársku pomoc a obnovu). Tá vznikla pred koncom vojny (1944) na základe dohody 44 krajín, ktoré neskôr vytvorili Organizáciu Spojených národov (OSN). Nie je žiadnym tajomstvom, že pri jej zrode stálo aj samotné Československo.

Objem pomoci, ktorá bola v tom čase Československu poskytnutá, predstavoval celkovo 335 miliónov USD. Medzi krajinami, ktoré v tom období potrebovali podporu od iných, sme sa dokonca ocitli na šiestom mieste.

Dnes sa o konkrétnych podobách tejto pomoci dozvedáme predovšetkým z rozprávania pamätníkov alebo ich potomkov. O jedno takéto svedectvo sa v online publikácii Pomoc chutí po arašidoch, ktorú pripravilo UNICEF Slovensko, podelil pán Oto Povolný. Opísal návrat svojho starého otca domov.

„Ku koncu druhej svetovej vojny bol starý otec počas jedného zo spojeneckých náletov ťažko zranený a následne prevezený do Nemecka. Miesto jeho pobytu sa však rodina nedozvedela. Manželka ho po vojne márne hľadala prostredníctvom Červeného kríža a aj osobne v Nemecku. Rodina sa o ňom nakoniec dozvedela až v roku 1946 pomocou organizácie UNRRA. Tá mu značne pomohla aj pri samotnom návrate z Nemecka. Viac ako rok po skončení vojny sa konečne vrátil domov, do Košíc,“ spomína pán Oto.

Máme šťastie, že dnes už nemusíme prežívať takéto kruté následky vojny, markantný nedostatok či bolestivé odlúčenia. Nikdy si však nemôžeme byť istí budúcnosťou. Kto vie, kedy budeme opäť potrebovať pomocnú ruku. Je preto dôležité, aby sme sa učili vzájomnej solidarite medzi nami i v rámci globálneho sveta.

Záväzok k solidarite a naplneniu rozvojových cieľov

Keď pominuli zložité časy, prišla suverénna výzva pomáhať iným na ceste za kvalitnejším životom. Vstupom Slovenska do OSN v roku 1993 sme prijali aj mnohé záväzky vyplývajúce z členstva v svetovom spoločenstve národov. Jedným z nich bolo aj pripojenie sa k myšlienke solidarity s ľuďmi v menej rozvinutých častiach sveta a prevzatie zodpovednosti na riešení globálnych problémov.

Slovensko sa ako členský štát OSN zaviazalo v tomto smere usilovať sa o naplnenie tzv. Miléniových rozvojových cieľov. Tie sa zameriavajú predovšetkým na odstraňovanie extrémnej chudoby, zabezpečenie základného vzdelania pre všetkých, dosahovanie rovnoprávneho postavenia žien, zníženie detskej úmrtnosti a zlepšenie zdravia matiek, boj s chorobami, udržateľný rozvoj a vytvorenie svetového partnerstva pre rozvoj. Ide o základný rámec súčasnej rozvojovej spolupráce, ako aj nástroj na meranie pokroku v zlepšovaní podmienok ľudského života.

Ako a kde pomáhame?

Dnes sa Slovensko usiluje o naplnenie spomenutých cieľov v rozvojovom svete cez oficiálnu pomoc krajiny pod názvom Slovak Aid, ktorá má dve formy. Buď sa financie prerozdelia partnerom – mimovládnym organizáciám, lokálnym vládam, prípadne samosprávam, ktoré danú pomoc zrealizujú, alebo sa prostriedky poskytnú medzinárodným organizáciám (ako je EÚ, OS, UNHCR atď.), ktoré sú zodpovedné za určitú formu pomoci v krízových situáciách.

V prípade spolupráce s partnermi sa každý rok vyhlasujú tzv. výzvy na projekty, ktoré by mali byť určené na konkrétnu pomoc v danej krajine. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) jednotlivé projekty následne kontroluje a vyhodnocuje, či boli financie dobre využité a pomoc adekvátne poskytnutá.

Za rok 2020 poskytlo Slovensko svoju oficiálnu pomoc vo výške 124 493 587 eur. Vyše 33 miliónov v rámci bilaterálnej pomoci bolo rozdelených do 36 krajín.

Výstavba studní na Blízkom východe, ale aj pomoc na Ukrajine či tornádom zasiahnutej Morave
Medzi dlhodobých partnerov, ktorí sa do výziev SAMRS pravidelne zapájajú, patrí napríklad Slovenská katolícka charita. Humanitárnu pomoc momentálne poskytuje v Iraku, Libanone, Sýrii či Jordánsku.

Medzi jej aktuálne projekty patrí výstavba studní, podpora vzdelávania utečencov, podpora rodinných centier a školiacich stredísk pre ženy. Pomáha však aj na Ukrajine, kde poskytuje materiálnu a psychosociálnu podporu miestnym rodinám v núdzi.

Na Ukrajine pomáha aj organizácia Človek v ohrození. Vo východnej oblasti krajiny žije mnoho ľudí (predovšetkým dôchodcov), ktorí si v zimnom období len ťažko dokážu zohnať palivo na kúrenie, dlhé roky tu taktiež chýbajú základné tovary, služby a prístup k zdravotnej starostlivosti.

Človeku v ohrození sa v posledných dvoch rokoch podarilo v tejto oblasti zamestnať opatrovateľky pre  starších obyvateľov, ako aj opraviť niekoľko desiatok príbytkov a poskytnúť materiál na kúrenie počas zimných mesiacov.

Na výzvu k okamžitej pomoci tiež organizácia zareagovala po tohtoročnom tornáde na Morave. „Po tejto udalosti sa u nás zdvihla obrovská vlna záujmu a solidarity. Pre nás to bol hlavný motív. Chceli sme ľuďom umožniť pomáhať, ak to chcú. Navyše to bola vzácna skúsenosť aj pre nás, lebo s podobnými situáciami sa môžeme stretnúť aj doma na Slovensku,“ povedal v diskusii zameranej na zahraničnú pomoc Marián Cehelník z Človeka v ohrození. Diskusia bola súčasťou Týždňa OSN na Slovensku.

Slovensko v prvej línii

Slovensko nie raz pomáhalo v prvej línii napríklad aj prostredníctvom organizácie ADRA. Naposledy to bolo pri výbuchu v libanonskom Bejrúte, ktorý zdevastoval polovicu mesta, ako aj po silnom zemetrasení v Chorvátsku v minulom roku.

Okrem akútnej pomoci ADRA v súčasnosti pomáha aj v Ugande a Rwande, kde sa podieľa na budovaní fariem. Snaží sa tak dosiahnuť potravinovú sebestačnosť miestnych obyvateľov.

Pomoc aktuálne poskytuje tiež v srbskom Belehrade. Podľa projektovej manažérky Anny Márie Benkovej je Srbsko krajina, ktorá stále zápasí s vysokou mierou korupcie a nízkou úrovňou demokracie.

„K zmene sa snažíme prispieť aj prostredníctvom našej práce v teréne. Náš humanitárny projekt tam začal s príchodom korony. Zamerali sme sa predovšetkým na ľudí bez domova, ktorých je tam asi 10-tisíc. Ide o veľmi citlivú skupinu a štát nemá kapacitu, aby týmto ľuďom pomohol. Okrem základných potrieb im ponúkame psychosociálnu pomoc, pomoc s vybavením zdravotného poistenia či osobných dokladov. Taktiež sa snažíme komunikovať a predávať skúsenosti miestnym inštitúciám,“ vysvetlila Benková.

K boju s chudobou vo svete prispieva napríklad aj slovenská organizácia eRko, ktorá sa pod hlavičkou programu Dobrá novina dlhodobo usiluje napríklad o zlepšenie životných podmienok pre chudobné matky s deťmi či prístup k vzdelaniu pre postihnuté deti v Etiópii. Taktiež pomáha v najchudobnejšej krajine na svete v Južnom Sudáne.

Zahraničné dobrovoľníctvo? Nielen pomoc, ale aj súčasť osobnostného rozvoja jednotlivca

Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou zahraničnej rozvojovej i humanitárnej pomoci je dobrovoľníctvo. Ročne sa na projekty v rozvojových krajinách vysielajú desiatky slovenských dobrovoľníkov, či už prostredníctvom SAMRS alebo iných mimovládnych organizácií. Zahraničný dobrovoľnícky program je v každej organizácii nastavený inak.

Medzi dobrovoľníkmi sú často mladí ľudia, študenti rôznych pomocných odborov, ale aj odborníci z rôznych oblastí, ktorí do problematických krajín prinášajú svoje poznatky, a takto prispievajú k budovaniu a posilňovaniu miestnych odborných kapacít.

Podľa riaditeľa organizácie SAVIO Štefana Kormančíka dobrovoľníctvo nie je len o pomoci v ďalekých krajinách. SAVIO vysiela mladých ľudí na minimálne ročnú dobrovoľnícku skúsenosť napríklad do afrických krajín, ale i do Južnej Ameriky či Ázie.

„Cieľom našej organizácie je dať mladým ľuďom zakúsiť túto skúsenosť, aby sa z nich v prvom rade stali zrelí ľudia,“ hovorí riaditeľ Kormančík. Dôležité podľa neho je, aby mladý človek, ktorý túži takto pomáhať, bol v prvom rade komunikatívny, vedel pracovať v tíme a vedel rozlíšiť svoje motivácie.

„Motivácie môžu byť aj zlé, niekedy až patologické, preto máme v našom tíme ľudí, ktorí počas našej ročnej prípravy pozorujú týchto kandidátov. Ľudia, ktorí na to nie sú súci, po takejto príprave často pochopia, že táto služba nie je pre nich,“ doplnil.

Podľa Anny Hruboňovej z organizácie ADRA, ktorá sa ako dobrovoľníčka venovala sýrskym utečencom v Libanone, je takáto skúsenosť nenahraditeľná a mení pohľad na svet.

„Je niečo úplne iné, keď si človek o nejakej krajine iba číta, ako keď to zažije na vlastnej koži. Ja som počas skúsenosti veľa načítala o utečencoch. U nás na Slovensku je debata na túto tému ladená dosť často negatívne. Keď však človek spozná konkrétne príbehy týchto ľudí, začne sa na to celé dívať inak,“ priblížila Hruboňová.

Slovenské inovácie, ktoré zachraňujú životy

Rozvojovým krajinám môžu, okrem iného, pomáhať aj inovácie. Ani v tomto smere Slovensko nezaostáva. Príkladom je napríklad spoločnosť Innovatrics, ktorá sa pomocou biometrie snaží riešiť problémy spojené napríklad s krádežami, nelegálnym prevážaním detí cez hranice, identifikáciou nezvestných osôb či ľudí z utečeneckých táborov, alebo aj s duplicitou voličských hlasov vo voľbách v týchto krajinách.

Zdroj: diskusie k Týždňu OSN na Slovensku

Foto: unsplash.com, Človek v ohrození