Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Celé sa to začalo drobným skutkom lásky. Keď mal maliar Stano Lajda len trinásť rokov, jeho starý otec mu daroval malú reprodukciu obrazu Posledná večera od renesančného umelca Leonarda da Vinciho. Za tento skutok sa mu poďakoval vytvorením vlastnej verzie tohto obrazu.
O nejaký čas neskôr, v roku 2019, Lajda dokončil svoj desať rokov trvajúci projekt – odbornú reprodukciu najslávnejšieho vyobrazenia udalostí Štvrtku Svätého týždňa, ktorá je oproti originálu 2,5-krát zmenšená. Dokončil ju v rovnakom roku, v ktorom si kultúrny a vedecký svet pripomínal 500. výročie smrti florentského génia.
„Leonardo povedal, že veľká láska sa rodí z veľkého poznania. To, čo nepoznáme, nedokážeme milovať. Platí to aj o mojom vzťahu k Poslednej večeri,“ povedal Lajda o obraze, ktorého mnohé verzie visia na stenách jeho bytu.
Aj v ňom sa párkrát ocitne divák nového dokumentu z dielne RTVS a spoločnosti Long Story Short Posledná večera: Cesta, Pravda a Život, ktorý verejnoprávna televízia odvysielala cez veľkonočné sviatky.
Dokument zachytáva transport Lajdovej reprodukcie zo Slovenska do Talianska, no hlavným zameraním je samotné Leonardovo dielo a jeho detaily, ktoré Lajda poodhaľoval.
A to rozhodne nebola jednoduchá práca. Z originálu, ktorý na konci 15. storočia Leonardo namaľoval na stene dominikánskeho kláštora Santa Maria della Grazie v Miláne, sa v plnej kvalite zachovala menej ako polovica.
Môžu za to nevhodné použité materiály a zlé podmienky, ale aj barbarské ľudské zásahy, ako napríklad prebúranie steny, ktoré odstránilo Ježišove nohy, zriadenie stajne Napoleonovými vojakmi alebo viacero pokusov o neodbornú rekonštrukciu. K poriadnej reštaurácii došlo na konci 20. storočia a trvala 20 rokov.
Pre vytvorenie odbornej reprodukcie obrazu teda nestačilo obkresliť už známe línie, Lajda musel byť hlboko oboznámený aj s pozadím daného obrazu v jeho historickom kontexte a niektoré veci si takpovediac domyslieť.
„Stano Lajda je absolútny perfekcionista, čo sa týka Poslednej večere, ale aj ďalších Leonardových diel. Je geniálnym maliarom a obdivovateľom renesancie, ku ktorej inklinuje v celej svojej tvorbe,“ uviedla kurátorka Darina Arce.
Pri pozeraní dokumentu som si povedal, že je ukážkovým príkladom toho, akú tvorbu by sme mali očakávať od dobrej verejnoprávnej televízie. Nečakajte nudný odborný výklad pripomínajúci prehliadky niektorých slovenských pamiatok, dokument je sviežo postrihaný a vizuálne nádherný aj vďaka samotnému dielu, ktorému sa venuje.
Film sa nepohybuje na plytčine a ide do hĺbky. K Poslednej večeri a jej významu sa v ňom vyjadrujú aj biblisti a teológovia. Evanjelický biblista Bohdan Hroboň napríklad upozorňuje na to, že obraz zachytáva scénu, keď bola intímna a slávnostná atmosféra večere narušená hroznými slovami o zrade.
Každý z apoštolov na tieto slová reaguje odlišne. Jakub Starší sa napríklad neobraňuje tak ako Ondrej, je rozhorčený a chce obraňovať Ježiša. Iný apoštol na kraji na prstoch vyratúva, kto by mohol byť tým zradcom. Zaujímavosťou je aj to, že Judáš na tomto obraze nie je na kraji, tak ako je zobrazovaný zvyčajne, ale v trojici apoštolov, ktorá sedí hneď pri Ježišovi, zvierajúc mešec peňazí.
K osobám apoštolov ešte treba dodať, že podľa Lajdu pri pohľade zľava doprava tieto postavy vykazujú fyziognomické črty, ktoré maliari historicky používali na zobrazenie iných biblických postáv – od Starého až po Nový zákon.
Okrem seba samých teda apoštoli reprezentujú aj celé biblické dejiny. Tento motív je ešte zdôraznený tým, že jedna strana obrazu je tmavšia ako druhá, čo pripomína svetlo dopadajúce na otvorenú knihu – Bibliu.
To, že sedia v trojiciach, takisto nie je náhoda. V odkaze na Božiu trojjedinosť je číslo tri na obraze prítomné viackrát – apoštoli sedia na trojnožkách a na stole ležia tri misy. Jedna z nich, tá pred Ježišom, je však prázdna. On nepotrebuje baránka, sám ním je.
Ďalším detailom, ktorý je často terčom internetových vtipov, je fakt, že všetci apoštoli sedia na jednej strane stola. To je podľa Lajdu znamením, aby sme si ako diváci prisadli k stolu, za ktorým sa odohráva Pánova obeta. Všetci sme pozvaní k Eucharistii, jej pretrvávajúcemu sprítomneniu.
Vlastným Lajdovým objavom je to, že scenéria, ktorá sa na obraze nachádza za Ježišom, je podľa neho lombardské údolie Val Camonica s obcou Capo di Ponte a s kláštorným Kostolom Najsvätejšieho Spasiteľa z 12. storočia.
Veža kostola, ktorý Lajda osobne navštívil, je podľa neho úplne totožná s tou, ktorá je zobrazenou na obraze.
V tejto oblasti Leonardo strávil morovú epidémiu. Zaujímavým detailom je aj to, že samotný interiér daného kostola sa kompozične zhoduje s miestnosťou, v ktorej sa odohráva výjav na Leonardovom obraze.
Nový dokument Posledná večera: Cesta, Pravda a Život má aj vďaka odhaľovaniu veľkého množstva takýchto tajomstiev v obraze, ktorý sa stal terčom viacerých konšpiračných teórií, šancu osloviť aj divákov, ktorí by sa inak o klasické umenie a slovenských odborníkov nezaujímali.
V čase, keď ľudia v galérii pred obrazom strávia priemerne 15 až 30 sekúnd, je to vítaným počinom. Posledná večera sa nedá skonzumovať rýchlo ako video na TikToku. Vyžaduje si čas a energiu na plnšie prežitie celej jej hĺbky.
Niekto môže tomuto obrazu venovať tridsať minút a pozrieť si nový dokument. Niekto mu venuje celý svoj život.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
