Deti na pohotovostiach? Počas dňa sa dá riešiť 99,9 percenta prípadov

2. júla 2024 vstúpi Slovensko do druhej fázy rušenia ambulantných pohotovostných služieb (APS). V prvej fáze ich zaniklo už šesť, no ľudia v dotknutých regiónoch to ani nepocítili, lebo pohotovosti už dlhodobo nefungovali. O mesiac však skončí celá desiatka aktívnych detských pohotovostí a ich doterajšiu činnosť preberú väčšie mestá. Pôvodný počet 61 detských pohotovostí sa do konca roka zredukuje na 40. Rovnako sa všetky detské pohotovosti zatvoria už o ôsmej hodine večer, čiže o dve hodiny skôr ako dnes. Štát tak vychádza v ústrety pediatrom, ktorí sú preťažení a často v dôchodkovom veku. O súčasnej situácii, jej príčinách, ale i riešeniach nám viac porozprávala pediatrička MUDr. Elena Prokopová, prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Momentálne máme na Slovensku 1 100 000 detí. Koľko pediatrov sa o ne stará a koľko nám ich chýba v systéme? 

Na Slovensku máme 930 pediatrov a už teraz nám ich chýba okolo 240. Priemerný pediater je pritom žena vo veku 60 rokov. Optimálne by bolo, keby mal pediater v obvode 1 100 detí, no momentálne je to zhruba 1 300 až 1 400 detí. Sú okresy, kde má lekár na starosti 2-tisíc detí.

Prečo bolo nevyhnutné pristúpiť k rušeniu detských pohotovostí v určených okresoch?

Nenazvala by som to tak, že ide o ich rušenie. Z môjho uhla pohľadu sa len zväčšili spádové územia pre jednotlivé APS, aby bola zachovaná ambulantná zdravotná starostlivosť pre deti a dorast počas dňa. Ide o pevné body s veľmi nízkym počtom ambulantných lekárov, ktorí zo zákona musia slúžiť na detských pohotovostiach a ktorí majú často vysoký vek. Za všetky prípady spomeniem Piešťany, kde máme deväť pediatrov, pričom všetci sú v dôchodkovom veku. Aktuálne vypisujeme výberové konania na nové APS na šesť rokov, a keby sme nepristúpili k systémovej zmene, tak by nám reálne hrozilo, že starší pediatri by skončili s ambulantnou praxou. Deti by tak nemal kto vyšetriť ani počas dňa. Po novom bude na jednu APS pripadať aspoň 15 pediatrov, čo im umožní dostatok oddychu a zabezpečí tiež ich dostatočnú zastupiteľnosť.

V regiónoch, ktoré prídu o detskú pohotovosť, však rodičia budú riešiť problém, ako sa dopraviť do vzdialenejšieho mesta. Nejde o záťaž, ktorú len presúvame na plecia poistencov?

Na pohotovosť ani dnes nikto nechodí pešo. Väčšinou prídu rodičia s chorým dieťaťom vlastným autom, autom suseda alebo taxíkom. Keď už sedia v automobile, môžu ísť aj o niekoľko desiatok kilometrov ďalej. Dojazd do pevného bodu APS bude pre 99 % detí na Slovensku do 30 minút. Je nutné zdôrazniť, že väčšinou ide o stavy, ktoré sa dajú na 99,9 % riešiť počas dňa a deti nie sú v ohrození života.

Od júla by pritom malo dôjsť aj ku skráteniu hodín detských pohotovostí, ktoré by večer namiesto do desiatej mali byť otvorené už len do ôsmej. Bude to stačiť?

Skrátenie ordinačných hodín pohotovostných ambulancií pre deti sprevádza tiež podmienka, že ambulantní pediatri si svojich 35 hodín odpracujú 5 dní v týždni, z toho jeden deň do 16. hodiny. Bude to platiť aj na miestach, kde dôjde k zrušeniu pevného bodu APS. V priemere vo viac ako troch štvrtinách pohotovostí išlo o dvoch až troch pacientov, ktorí boli vyšetrení počas týchto dvoch hodín. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť pre deti naprieč celým Slovenskom, kým do systému nepríde nová generácia pediatrov.

Je pochopiteľné, že treba rešpektovať kapacity lekárov, ale nemali by popri rušení pohotovostí pribudnúť aj služby telemedicíny? Keby sa rodičia mohli dovolať na linku s lekárom, možno by nemuseli smerovať s dieťaťom na pohotovosť…

Nie je reálne, aby detské pohotovosti obsluhovali ešte aj telefonické poradne. Rodičia ale už dnes môžu zavolať na linku zdravotnej poisťovne alebo využiť aplikáciu Národného ústavu detských chorôb. V súčasnosti sme tesne pred vyhlásením verejného obstarávania na aplikáciu zo zahraničia vyhodnocujúcu zdravotný stav dieťaťa na základe príznakov, ktorú adaptujeme na slovenské pomery. Keďže naším cieľom je postarať sa o deti, vo voľnom čase sme pripravili stránku www.pediatridetom.sk, ktorej súčasťou sú manuály závažnosti zdravotného stavu dieťaťa. Rodičom pomôže určiť, kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc a kedy sa ešte o dieťa môžu postarať sami. Súčasťou portálu je i návod, ako zvládnuť horúčku, kašeľ či hnačku. 

S akými ťažkosťami svojich detí vyhľadávajú rodičia detskú pohotovosť najčastejšie?

To závisí od pohotovosti. Každé dieťa na Slovensku má svojho pediatra, a preto by malo byť vyšetrené na pohotovosti iba v čase, keď dôjde k náhlemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu. V Bratislave máme spádovú pohotovosť pre celý Bratislavský kraj, čo je 150-tisíc detí. Dobre tu funguje triáž pacientov, takže prednosť majú závažné prípady, ľahšie stavy čakajú na vyšetrenie aj niekoľko hodín. Preto si rodičia dopredu rozmyslia, či sa im oplatí vyhľadať pohotovosť a zájdu sem zväčša iba vtedy, keď je to nutné. Ide o silný pretrvávajúci až dusivý kašeľ, vysokú horúčku bez odozvy na lieky alebo prichádzajú s apatickým dieťaťom po hnačkách či vracaní. Ale napríklad v Medzilaborciach boli na pohotovosti bežne aj deti s nádchou, lebo tam neboli čakacie lehoty. 

Kedy je lepšie ísť priamo na urgentný príjem?

Ide o úrazy a naliehavé stavy, keď dieťa javí známky vážneho poškodenia zdravia, odpadne, má kŕče, nezastaviteľne vracia, je apatické, prípadne dôjde k vdýchnutiu predmetu alebo k otrave. V tom prípade je dobré zavolať aj rýchlu zdravotnú pomoc. 

Na problém starnutia pediatrov, ktorý vyústil do súčasných zmien, upozorňuje Slovenská lekárska spoločnosť už dlho. Čo je dôvodom, že sa problém dlhodobo neriešil? 

Chýbal nám spoločenský konsenzus na strategických riešeniach ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorý by bol nezávislý od aktuálnej vlády či ministrov zdravotníctva, ktorí majú na Slovensku krátku životnosť. Podľa všetkého sme sa ocitli v bode zlomu. Minulá úradnícka vláda prijala reformu všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorá rieši krízovú situáciu všeobecných lekárov pre dospelých i všeobecných lekárov pre deti a dorast. A súčasná vláda v nej pokračuje. Je pravda, že reforma nevznikla na ministerstve od stola, ale vytvorili ju primárni pediatri, VÚC-ky, Slovenská lekárska spoločnosť i vlastníci zdravotníckych zariadení. Obsahuje sumár opatrení, vďaka ktorým by sa nám mohlo podariť otočiť nepriaznivú krivku do roku 2030.

Ktoré opatrenia považujete za efektívne?

Ide o sumár opatrení na prilákanie mladých lekárov do systému, úpravu ich vzdelávania, posilnenie roly sestry so samostatnými kompetenciami, rozšírenie kompetencií ambulantných lekárov. Už fungujú príspevky na vznik nových ambulancií a po podpise ministerky by od júla mal platiť zákon, že rezident sa môže zamestnať nielen v nemocnici, ale aj v ambulancii, čo je mimoriadne prínosná zmena.