Ekonomika spoločenstva

Počas krízy začala podnikať s bavlnenými vreckovkami. Jej motiváciou bol zero waste princíp

Naďa Urbanová sa nebála spustiť nový projekt počas pandémie. Foto: Súkromný archív N.U.

Sú bavlnené vreckovky prežitok z minulosti, alebo môžu fungovať ako ekologická náhrada tých papierových? Hovorí sa, že móda sa vracia, a aktuálne to môžeme vidieť aj u nás na Slovensku.

Pamätáme si na tie časy, keď si dedko z vrecka saka zvykol vytiahnuť klasickú bavlnenú vreckovku. Po použití ju pekne poskladal a vložil naspäť.  A boli aj povinnou výbavou každej gazdinky. Nikto v tom nehľadal  iný rozmer tým, že by myslel na ekológiu. Jednoducho sa to „nosilo“ a peniaze navyše sa za papierové vreckovky v tom čase nevyhadzovali.

Každý mal doma naskladané „kôpky“ vreckoviek, ktoré sa prali na najvyššom stupni a potom ich mamy žehlili na úhľadné štvorčeky či obdĺžniky. Mali rôzne veľkosti, od tých najmenších po tie obrovské, občas až pripomínajúce utierky. Takisto hýrili rôznymi farbami a pre ženy boli dokonca vreckovky vyšívané, páni zas nosili s monogramom. Luxusnejšie boli vyrobené z hodvábu a boli určené na špeciálne príležitosti.

Asi sme sa už všetci stretli so starým dobrým klišé. Džentlmen sprevádza dámu na prechádzke v parku, a keď sa mu naskytne príležitosť ponúknuť svoju naškrobenú vreckovku, okamžite ju vytiahne a ponúkne svojej nežnej polovičke. Dáma sklopí zrak a gesto od svojho záchrancu prijme. Určite si ako dieťa pamätáte aj na to, ako v tej najnevhodnejšej chvíli medzi kamarátmi vonku vytiahla mama z vrecka obrovskú vreckovku, decentne ju svojimi slinami navlhčila a šmahom ruky omrvinky z kútika úst či šmuha na líci zmizli. Toto všetko by nemalo svoje čaro, ak by dotyčná osoba siahla práve po tom papierovom variante.

Vedeli ste napríklad, že na výrobu papierovej vreckovky sú potrebné približne dva litre vody? Áno, aj pri výrobe bavlnenej sa zužitkuje voda a to v oveľa väčšom množstve, pretože pestovanie bavlny si jednoducho vyžaduje veľa vody. Následne ju treba prať pri používaní a tak nejako sa tej vody spotrebuje omnoho viac. Tak si poviete, na čo je to potom dobré? V konečnom dôsledku sú však tie bavlnené ekologickejšie, pretože sú pomerne „nezničiteľné“. Netreba zabúdať na odpad, ktorý vzniká výrobou papierových vreckoviek, nie je to až taká zanedbateľná položka. A rovnako tak vreckovky po použití nemôžete recyklovať, ale len odhodiť do bežného smetiaka.

Papier sa v minulosti stal dostupnou komoditou a jeho spotreba sa za posledných 40 rokov zvýšila o neuveriteľných 400 percent. Z tohto pohľadu má teda naozaj obrovský vplyv na životné prostredie. Na stránke theworldcounts.com zas môžete vidieť, ako každou sekundou narastá počet ton vyprodukovaného papiera v danom roku. Do konca tohto roka by malo toto číslo narásť približne do úrovne 400 000 000 ton papiera ročne.

Aj vplyvom moderných technológií sa začínajú ľudia viac zaujímať o životné prostredie, veľká osveta sa šíri cez sociálne siete a ľudia sa navzájom motivujú. Pri nakupovaní tak často rozmýšľame, čo vložiť do košíka a aký dosah to môže mať vo finále na našu planétu. A veľa ľudí popritom začne myslieť  biznisovo a pretaví svoje myšlienky do podnikania.

Dôkazom toho je Slovenka Naďa Urbanová, ktorá svoje podnikanie s bavlnenými vreckovkami začala v čase, keď všetci ostatní riešili zatvorenie prevádzok a koronakrízu, na jar tohto roka. Myšlienku s vreckovkami mala v hlave už dlhšie, naštartovala ju osobná skúsenosť. Keď ochorela, uvedomila si, koľko odpadu za jeden deň vyprodukovala používaním papierových vreckoviek. A tak vznikla ekologickejšia alternatíva, ktorá je navyše doplnená vtipným dizajnom. Po niekoľkých mesiacoch sú už jej Noa! vreckovky také populárne, že na sociálnych sieťach získavajú čoraz viac svojich fanúšikov.

Na záver som sa pýtala odborníkov na históriu a etiketu. Oslovila som odborníkov na protokol a etiketu, ktorí radili napríklad  Václavovi Havlovi či súčasnej prezidentke SR Zuzane Čaputovej.

Tento príbeh by mohol slúžiť ako inšpirácia pre ľudí, ktorí možno majú dobrý nápad, ale boja sa ho zrealizovať. Keď si totiž človek niečo zaumieni a robí to srdcom, tak je to práve užitočný nápad s pekným a veselým dizajnom, ktorý sa môže uživiť aj v čase krízy.

Začať s podnikaním v čase, keď celý svet čelí najväčšej kríze za posledné roky, je asi aj trochu odvážne. Čo vám to napadlo začať práve teraz? Nebáli ste sa toho?

Nápad s vreckovkami vznikol dlho pred príchodom korony. Potrebovali sme čas, kým vymyslíme značku, súbor produktov, nájdeme vhodných dodávateľov, krajčírku či pripravíme webovú stránku a e-shop. No a keď sme to po tomto dlhom procese mali hotové, chceli sme to predstaviť ľuďom.

blank
Noa! predstavujú 100-percentné bavlnené vreckovky, ušité na Slovensku. Foto: Noa!

Takže dlhodobá motivácia viedla k tomuto kroku. A vaše okolie?

Naše okolie si prešlo celým tým procesom od začiatku s nami. Budujeme takú Noa! komunitu. Vďaka brainstormingom, hľadaniu dodávateľov či skladaniu vreckoviek sme prepojili členov našich rodín s kamarátmi či kolegami. Okrem toho, že sa pri tom spoločne bavíme, sme im veľmi vďační. Bez ich podpory by sme to nezvládli.

Nikto vás od toho neodhováral? Naokolo mali podnikatelia problémy so svojimi prevádzkami, ktoré zostali prázdne, väčšina ľudí tak potom fungovala prostredníctvom e-shopov. Veľa podnikov zaniklo. Nebáli ste sa tak nejako, že v tomto čase bude to posledné, na čo ľudia budú myslieť, práve bavlnené vreckovky?

Neodhovárali nás, naopak, držali nám palce. Ako som už povedala v predchádzajúcej odpovedi, celým procesom sme si prešli predtým, než nastala korona. Už sme mali hotové produkty, webovú stránku, fotky, videá… už nedávalo zmysel nespustiť to.

Spomínate komunitu. A čo ten nezvyčajný názov? Máme za tým hľadať niečo viac?

Slovné spojenie „no a čo“ používame všetci úplne bežne. Znamená, že máme nadhľad a vieme si urobiť srandu. To je moja životná filozofia, ktorú chcem pretaviť aj do odkazov na vreckovkách.

Poďme k samotnej myšlienke vášho podnikania. Naozaj  bola za tým najmä „zero waste politika“?

blank
Foto: FB súkromný archív N.U.

Nápad vznikol veľmi spontánne, keď som raz ležala doma chorá. Vymíňala som za jeden deň celú škatuľu vyťahovacích papierových vreckoviek.

Uvedomila som si, koľko zbytočného odpadu vyrábam, a tak som začala hľadať látkovú alternatívu, ktorú som si pamätala z detstva.

Zistila som, že ich nie je také ľahké nájsť, a ak ich aj nájdete, sú nudné biele. Z pohľadu dizajnu sa celé roky nikam neposunuli. A keďže mám rada pekné a nápadité veci, povedala som si, že to skúsim skĺbiť. Je čas vrátiť vreckovky do obehu a ukázať, že môžu byť aj vtipné a kreatívne.

A nebáli ste sa, že možno tých starých dobrých džentlmenov tieto motívy skôr odradia?

Nelimitovala by som to vekom. V každom veku sa nám môžu páčiť vtipné a kreatívne veci.

Aj ste nejako pátrali predtým, ako ste sa do toho celého pustili? Mám na mysli napríklad z historického hľadiska, aké druhy sa vyrábali, z akých materiálov a tak ďalej…

Áno. Tým, že výroba vreckoviek je pre nás niečo úplne nové, každý deň sa učíme niečo nové. O materiáloch, dizajnoch, šití… Aj preto nás to tak baví.

Kupujú vreckovky skôr muži alebo aj ženy?

My sme nový projekt a je ešte trochu skoro na hodnotenie, ale zatiaľ sa zdá, že ženy. Myslím si, že tak je to bežné pri projektoch, ktoré súvisia s módou alebo s produktmi každodennej potreby. Ženy sa o to prirodzene viac zaujímajú. Ony sú tie, čo novinky predstavia mužom. Zároveň ich kupujú deťom či ako darčeky pre členov rodiny.

Cena vašich vreckoviek je podľa vás prijateľná pre Slovákov? Aká je ich životnosť?

Máme rôzne typy vreckoviek, stoja od 4,90 do 6,90 eur a vydržia roky.

A kde vznikajú?

Šijeme na Slovensku. Vtipné texty vznikajú väčšinou na stretnutiach u mňa v obývačke a dizajny u grafičky na chalupe. (úsmev)

A z čoho presne sú vyrobené? My sme napríklad minule písali o legínach vyrobených z PET fliaš. Uvažovali ste nad niečím takým aj vy?

Vreckovky sú zo 100-percentnej bavlny. Dôležité je, aby boli príjemné na pokožku nosa a zároveň aby boli savé. Zatiaľ sme preto nad iným materiálom neuvažovali.

Dokáže vás uživiť tento biznis? Čo robíte okrem toho ešte?

Projekt sme spustili pred piatimi mesiacmi a robíme ho popri práci. A ja ešte aj popri materskej. Mary je vedúcou oddelenia marketingu v banke. Ja sa venujem projektovému manažmentu a PR (vzťahy s verejnosťou) a teraz najmä môjmu trojmesačnému synovi.

Originálny nápad navyše s dobrým eko zámerom teda môže fungovať…

blank
Dizajn vreckoviek dopĺňa aj vtipný text, foto: Noa!
__________________________________________________________________
Papier verzus bavlna? Poďme na etiketu

A čo hovoria pravidla etikety? Je vôbec vhodné na verejnosti vytiahnuť papierovú vreckovku? Za vreckovku sa podľa odborníka na etiketu dnes považuje akási sanitárna buničina, papier blízky toaletnému papieru a spotrebným utierkam v kuchyni. „Nemôže nás oklamať, že výrobcovia ich z marketingových dôvodov balia do plochých balíčkov, pretože rolka toaletného papiera by sa nám do vrecka alebo do kabelky nevošla. Je to to isté a má to rovnakú hodnotu,“ vysvetľuje na úvod pedagóg, bývalý hovorca vtedajšieho prezidenta ČR Václava Havla a lektor spoločenskej etikety Ladislav Špaček.

blank
Odborník na etiketu Ladislav Špaček, foto: archív FB L.Š.

S papierovými hygienickými vreckovkami by sme podľa Špačeka na verejnosti neuspeli. Zaujímavé je aj to, že tu platia isté pravidlá pri výbere farby.

„Tieto praktické a hygienické potreby užívame len v ústraní, na toalete, doma, v aute, ale nie na verejnosti a už vôbec nie pri spoločenských príležitostiach, napríklad pri stole alebo v divadle. Tam je miesto len pre látkové vreckovky, k obleku biele, k športovému oblečeniu môžu byť farebné. To sa týka aj žien, v kabelke by mali mať látkovú vreckovku, bielej alebo jemnej pastelovej farby, ktorú môžu vytiahnuť aj pred ľuďmi. Čistú a vyžehlenú vreckovku by mal mať muž stále pri sebe, nosí ho v náprsnom vrecku saka, aby nemal pokrivené vrecká nohavíc. Vždy je pripravený ju ponúknuť partnerke, keď by bolo potrebné,“ radí Ladislav Špaček.

A čo hovorí história? „Vreckovka nebola vždy len hygienická potreba, hoci sa používala už v starom Grécku a Ríme na utieranie potu. V stredoveku sa stala vreckovka nenahraditeľným doplnkom dám. Držali ju stále v ruke, viac-menej ako dekoráciu, preto boli vreckovky bohato vyšívané, lemované zlatom, rôzne zdobené,“ hovorí Špaček.

Vo Francúzsku sa o jej rozšírenie postarala Mária Antoinetta, ktorá vraj z clivoty po rodnej Viedni neustále plakala, a preto sa bez vreckovky nezaobišla ani na okamih. V 19. storočí sa už bez vreckovky nezaobišli ani muži, pretože sa masovo rozšírilo šnupanie tabaku spojené s mohutným kýchaním.

A aká je rada odborníka? „Voľba medzi teraz tak rozšírenými papierovými a látkovými vreckovkami je jednoduchá. V súkromí papierové, na verejnosti bavlnené,“ hovorí jednoznačne na záver Ladislav Špaček.

Smrkať v spoločnosti? Aj to treba vedieť

Ak už máte svoju bavlnenú vreckovku,  určite nezabúdajte na etiketu smrkania. Pravidlá slušnosti hovoria aj o tom, ako s vreckovkou manipulovať, keď ste na očiach ľudí. Úplný základ je mať vreckovku čistú. Vedeli ste napríklad to, že ak si vreckovkou utierame čelo, tak už ju viac nepoužijeme na nos?

„Pri utieraní potu z čela by sme sa mali diskrétne odvrátiť od spoločnosti. Ak ideme ponúknuť vreckovku niekomu inému, tak rozhodne iba nepoužitú, a vreckovku si potom nepýtame, ani neberieme nazad,“ vysvetľuje Katarína Strýčková, odborníčka na protokol, ktorá radí aj prezidentke Zuzane Čaputovej.

blank
Odborníčka na protokol Katarína Strýčková radí aj našej prezidentke. Foto: Blog Noa!

A pravidiel je oveľa viac. „Vo vrecku by sa okrem vreckovky nemalo nachádzať nič iné. Po smrkaní nekontrolujeme jej obsah. Neutierame si oči do vreckovky, do ktorej sme pred chvíľou smrkali.  Napríklad kašľanie do vreckovky robíme v jemnom úklone a s odvrátením sa od ľudí,“ hovorí ďalej Strýčková, ktorá tiež upozorňuje na to, že pri stole sa nesmrká.

„Snažíme sa fúkať krátko a čo najmenej hlučne. Smrkáme taktne, odstúpime od spoločnosti. Do vreckovky v spoločnosti nikdy nepľujeme. Neprípustné je čistiť si nos tak, aby sme mali vreckovku „navlečenú“ na prste a strkali prst do nosa,“ pokračuje odborníčka na protokol.

Okrem toho tiež radí utrieť si tečúci nos tak, že si len priložíte vreckovku k dierkam, prípadne si stlačíte nos bez smrkania. Podľa nej po každom použití vreckovky, pokiaľ sme chorí, je dobré umyť si ruky. „Z hľadiska vysokého protokolu by sa papierové vreckovky pre možnosť roztrhnutia nemali používať vôbec,“ uzatvára Katarína Strýčková.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Starostlivosť o ekosystémy si vyžaduje ďalekozrakosť. Kto hľadá rýchly zisk, toho nezaujíma ich zachovanie

Martina Baumann

Pápež František: Bez zmeny životného štýlu, modelov výroby a zavedených štruktúr nezmeníme nič

Martina Baumann

Vplyv globálneho otepľovania vidieť všade. Najviac zraňuje tých najchudobnejších

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies