Spisovateľka Flannery O’Connorová: Bola oddanou katolíčkou, inšpiráciou pre Bona z U2 a teraz o nej vznikol film

Foto: X
„Prosím, nech kresťanské princípy preniknú do mojej tvorby, a prosím aj za to, nech je mojich textov publikovaných dosť na to, aby sa tie kresťanské princípy rozšírili,“ modlila sa.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Flannery O’Connorová je považovaná za jednu z najlepších autorov poviedok 20. storočia. Trikrát vyhrala Cenu O. Henryho a posmrtne získala ocenenie National Book Award. Za svoju inšpiráciu ju považujú autori ako Alice Walkerová alebo držiteľka Nobelovej ceny Alice Munroová, či hudobníci ako Bono z kapely U2 a Bruce Springsteen.

Teraz o tejto veľkej osobnosti americkej prózy vznikol film s názvom Wildcat. Režíroval ho Ethan Hawke, ktorý do roly O’Connorovej obsadil svoju dcéru Mayu Hawkovú, známu napríklad zo seriálu Stranger Things.

Keď človek vie o tom, aká je O’Connorová prijímaná v americkej kultúre, možno ho prekvapí to, že bola hlboko veriacou katolíčkou. „Prosím, nech kresťanské princípy preniknú do mojej tvorby, a prosím aj za to, nech je mojich textov publikovaných dosť na to, aby sa tie kresťanské princípy rozšírili,“ modlila sa vo svojom denníku z vysokoškolských čias.

Choroba ju spravila lepšou spisovateľkou

Až do svojej smrti vo veku 39 rokov okrem umeleckej prózy publikovala aj knižné recenzie v dvoch časopisoch svojej diecézy, pričom rozsah kníh, ktoré sa rozhodla recenzovať, poukazuje na jej obdivuhodnú intelektuálnu kapacitu. Profesor Carter Martin, expert na jej dielo, tvrdí, že „jej knižné recenzie a jej náboženský život boli v úplnej jednote“.

Jej príbehy sú často označované ako „južanská gotika“, no ona sama preferovala označenie „kresťanský realizmus“. Odohrávajú sa väčšinou na juhu Spojených štátov amerických a ich protagonisti bývajú morálne problematickými ľuďmi, ktorí sa vďaka (niekedy znepokojivým) skúsenostiam dostanú bližšie ku pravde.

Vo svojich príbehoch sa O’Connorová viackrát venovala problematike zdravotného postihnutia, zrejme aj kvôli tomu, že sama posledných 12 rokov svojho života trpela na lupus.

Kvôli svojmu zdravotnému stavu žila až do konca svojho života na farme v Georgii a toto prostredie sa stalo bohatým zdrojom inšpirácie pre jej postavy a príbehy. „Myslím, že to bola choroba, čo ju spravilo tou spisovateľkou, akou bola,“ povedala spisovateľka Alice McDermottová.

Ak je Eucharistia iba symbol, tak dopekla s ňou

Hoci jej príbehy neobsahujú explicitnú katolícku teológiu, jej tradičný pohľad na morálku je zjavný. Celkový obraz o spisovateľke dotvára jej súkromná korešpondencia, v ktorej obhajovala učenie Cirkvi o antikoncepcii, očistci, Eucharistii a manželstve.

Jej príbeh A Stroke of Good Fortune, v ktorom žena ignoruje svoje tehotenstvo, je reakciou na ledabolý spôsob, akým sa Newyorčanky, ktoré O’Connorová stretla, rozprávali o potratoch. The Displaced Person sa venuje starostlivosti o utečencov a The Lame Shall Enter First kritizuje moderných humanistov, ktorí sa snažia vyriešiť problémy ľudstva bez ohľadu na prirodzenú túžbu človeka po niečom božskom.

Notoricky známou sa stala príhoda, ktorá sa odohrala počas večere v dome básnika Roberta Lowella a ktorú zachytáva aj najnovší film. Keď sa stolujúci zhodli na tom, že Eucharistia je pekný symbol, O‘Connorová slávne povedala: „Nuž, ak je to iba symbol, tak dopekla s ňou.“

Táto príhoda je pre O’Connorovú typická – leitmotívom jej tvorby je tvrdo zasahujúca realita. To sa nestretávalo s pochopením jej matky, ktorá ju tlačila do toho, aby napísala niečo, čo by sa mohlo páčiť viac ľuďom. O’Connorová to odmietala, pretože ťaživá realita spojená s objavovaním pravdy pre ňu bola cennejšia ako upokojujúca fikcia.

Ovplyvnená tomistickou tradíciou O’Connorová verila, že Boh dokáže využiť aj nepriaznivé alebo prekvapivé okolnosti na to, aby dostal svoje stvorenie bližšie k sebe. Prekvapivo môže pôsobiť aj to, aká katolícka hĺbka sa ukrýva v príbehoch gotickej spisovateľky 20. storočia.

Možno je načase do nášho ponímania anglofónnej kresťanskej literatúry, ktorá do našich končín začala prenikať po revolúcii a ktorú najčastejšie poznáme skrze Tolkiena, Chestertona alebo Lewisa, konečne pustiť aj dámu.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články