Rodina

Naučte sa byť uvedomelými a odolnými rodičmi

Zdroj: Pexels

Rodičovstvo zahŕňa zmiešané emócie a môže byť tiež veľmi náročné. Aby ste sa zlepšili a pokúsili sa stať takými, akými by ste chceli, existujú schopnosti, ktoré môžete získať.

Byť rodičmi je neopísateľná skúsenosť, ktorá so sebou prináša intenzívne a často protichodné emócie. Nie je ľahké si to priznať, ale sprevádzať dieťa deň po dni na jeho ceste rastu, prechádzať s ním výzvami, pádmi, opätovným začínaním, je niečo mimoriadne významné a náročné zároveň.
V článku, ktorý bol publikovaný vo vedeckom časopise Behavior Analysis in Practice, skupina vedcov vrátane Lisy W. Coynovej, klinickej psychologičky na Harvardskej lekárskej fakulte v Bostone, zdôrazňuje, že je pre rodičov dôležité rozvíjať flexibilitu a pozornosť voči sebe samým, obzvlášť v tomto veľmi zložitom období nových výziev súvisiacich s núdzovou zdravotnou situáciou.

Výskumníci hovoria, že je veľmi užitočné, ak rodič rozvíja schopnosti v týchto troch oblastiach:

1. Všímavý stav mysle (mindfulness) a prijatie. Táto oblasť zahŕňa uvedomenie si vlastných skúseností, schopnosť pozorovať svoje myšlienky a emócie bez toho, aby ste ich posudzovali a neboli nimi nadmerne ovplyvňovaní. Rozvíjať všímavosť znamená prijať vlastné ťažké emócie (smútok, úzkosť, strach) ako niečo, čo je prirodzene súčasťou ľudskej skúsenosti. Prostredníctvom schopnosti všímavosti môžeme prežiť prítomný okamih naplno a otvorene, byť pozorní na malé veci a pripisovať význam gestám a chvíľam stráveným v rodine, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako okrajové. Je možné osvojiť si nový pohľad, ktorý nám nebráni vnímať to, čo sa deje tu a teraz, a pritom zostať uväznení v pasci schém, teda v automatických spôsoboch myslenia, ktoré sa v nás postupom času upevnili. Tvárou v tvár opakujúcim sa výbuchom hnevu dieťaťa môže napríklad schopnosť všímavosti rodičovi pomôcť zastaviť jeho impulzívne reakcie, nájsť si čas a pozorne si všímať, čo sa deje, a položiť si niekoľko otázok: „Aké situácie zvyčajne vyvolávajú hnev dieťaťa? Čo cítim, keď vidím, že sa takto správa? Ako zvyknem reagovať? Pomôže mu to lepšie zvládnuť hnev?“ Takýmto spôsobom si rodič môže napríklad všimnúť, že dieťa je podráždenejšie, keď je unavené, a že karhanie zvýšeným tónom hlasu v ňom hnev iba podnecuje. Toto pozorovanie môže byť veľmi užitočné pri hľadaní nových postupov a pri riešení situácie vedomejším a funkčnejším spôsobom.

2. Prístup motivovaný hodnotami. Tento rozmer hovorí o tom, že ako rodičia sme v kontakte so svojimi hodnotami. Je preto nevyhnutné zanechať „automatického pilota“, ktorý nás často núti konať inštinktívne a nevedome. Je potrebné zastaviť sa a položiť si otázku: „Akým rodičom chcem byť? Aký vzťah si chcem vytvoriť so svojím dieťaťom? Ako sa rozhodnem konať, ak sa nechám viesť týmito hodnotami? Ktoré rozhodnutia sú skutočne konštruktívne a ktoré z dlhodobého hľadiska zhoršujú situáciu? Hodnotovo zamerané kroky nie sú vždy najmä emočne jednoduché. Môžu si vyžadovať zmeny, pri ktorých je dôležité vynaložiť značné úsilie a nasadenie. Z dlhodobého hľadiska však dávajú nášmu rodičovstvu zmysel a vitalitu.

3. Pozornosť k sebe samým. Ide o rozvíjanie láskavého, chápajúceho a empatického prístupu k sebe samému. Môže to napríklad znamenať, že si nájdete čas na kontakt so svojim vnútorným i telesným prežívaním a položíte si otázky: „Čo potrebujem? Čo mi môže pomôcť? Ako sa môžem o seba starať?” Niekedy môže k lepšiemu pocitu stačiť prechádzka, malá fyzická aktivita alebo chvíľka intimity s manželom či manželkou. Ak chceme pestovať sebaúctu, je dobré prestať sa kritizovať. Rodič tým, že sa cíti byť zodpovedný za rast dieťaťa, má často sklon súdiť sa alebo obviňovať, keď mu niečo nejde tak, ako by chcel. Tento tvrdý a posudzujúci prístup k sebe samému ešte viac zvyšuje hladinu stresu a môže viesť k obranným postojom. Naopak, keď je človek schopný prijať svoje krehkosti a odpustiť si akékoľvek chyby v minulosti, má viac energie venovať plnú pozornosť prítomnosti a rozvíjaniu nových stratégií.
Rozvíjaním týchto troch rozmerov sa otec a matka môžu stať psychologicky flexibilnejšími a odolnejšími, schopnejšími porozumieť situáciám a prispôsobiť sa im, ale predovšetkým dokážu konať ako rodičia, akými túžia byť.

Zdroj: Città Nuova

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Život s hendikepovaným dieťaťom

Ezio Aceti

Deti môžeme odmalička viesť k správnym návykom pri ochrane životného prostredia

Martina Baumann

Dieťa v materskej škole (druhá časť)

Ezio Aceti

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies