Naučte sa byť uvedomelými a odolnými rodičmi

Zdroj: Pexels
Ako rodičia túžime odovzdať deťom to najlepšie zo seba. Ako však oživiť naše výchovné postupy a vedieť im dať v každej situácii ten správny zmysel? A ako si zároveň zachovať empatický prístup aj k sebe samému?

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Rodičovstvo zahŕňa zmiešané emócie a môže byť tiež veľmi náročné. Na to, aby ste sa zlepšili a pokúsili sa stať takými, akými by ste chceli, existujú schopnosti, ktoré si môžete osvojiť.

Byť rodičmi je neopísateľná skúsenosť, ktorá so sebou prináša intenzívne a často protichodné emócie. Nie je ľahké si to priznať, ale sprevádzať dieťa deň po dni na jeho ceste rastu, prechádzať s ním výzvami, pádmi, opätovným začínaním, je niečo mimoriadne významné a náročné zároveň.

V článku, ktorý bol publikovaný vo vedeckom časopise Behavior Analysis in Practice, skupina vedcov vrátane Lisy W. Coynovej, klinickej psychologičky na Harvardskej lekárskej fakulte v Bostone, zdôrazňuje, že pre rodičov je dôležité rozvíjať flexibilitu a pozornosť voči sebe samým.

Rozvíjať všímavosť znamená prijať vlastné ťažké emócie ako niečo, čo je prirodzene súčasťou ľudskej skúsenosti.

Výskumníci hovoria, že je veľmi užitočné, ak rodič rozvíja schopnosti v týchto troch oblastiach:

Všímavý stav mysle (mindfulness) a prijatie

Táto oblasť zahŕňa uvedomenie si vlastných skúseností, schopnosť pozorovať svoje myšlienky a emócie bez toho, aby ste ich posudzovali a neboli nimi nadmerne ovplyvňovaní. Rozvíjať všímavosť znamená prijať vlastné ťažké emócie (smútok, úzkosť, strach) ako niečo, čo je prirodzene súčasťou ľudskej skúsenosti. Prostredníctvom schopnosti byť všímaví môžeme prežiť prítomný okamih naplno a otvorene, byť pozorní na malé veci a pripisovať význam gestám a chvíľam stráveným v rodine, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako okrajové. Je možné osvojiť si nový pohľad, ktorý nám nebráni vnímať to, čo sa deje tu a teraz, a pritom zostať uväznení v pasci schém, teda v automatických spôsoboch myslenia, ktoré sa v nás postupom času upevnili.

Tvárou v tvár opakujúcim sa výbuchom hnevu dieťaťa môže napríklad schopnosť všímavosti rodičovi pomôcť zastaviť jeho impulzívne reakcie, nájsť si čas a pozorne si všímať, čo sa deje, a položiť si niekoľko otázok: „Aké situácie zvyčajne vyvolávajú hnev dieťaťa? Čo cítim, keď vidím, že sa takto správa? Ako zvyknem reagovať? Pomôže mu to lepšie zvládnuť hnev?“ Takýmto spôsobom si rodič môže napríklad všimnúť, že dieťa je podráždenejšie, keď je unavené, a že karhanie zvýšeným tónom hlasu v ňom hnev iba podnecuje. Toto pozorovanie môže byť veľmi užitočné pri hľadaní nových postupov a pri riešení situácie vedomejším a funkčnejším spôsobom.

Hodnotovo zamerané kroky nie sú vždy najmä emočne jednoduché.

Prístup motivovaný hodnotami

Tento rozmer hovorí o tom, že ako rodičia sme v kontakte so svojimi hodnotami. Je preto nevyhnutné zanechať „automatického pilota“, ktorý nás často núti konať inštinktívne a nevedome. Je potrebné zastaviť sa a položiť si otázku: „Akým rodičom chcem byť? Aký vzťah si chcem vytvoriť so svojím dieťaťom? Ako sa rozhodnem konať, ak sa nechám viesť týmito hodnotami? Ktoré rozhodnutia sú skutočne konštruktívne a ktoré z dlhodobého hľadiska zhoršujú situáciu?

Hodnotovo zamerané kroky nie sú vždy najmä emočne jednoduché. Môžu si vyžadovať zmeny, pri ktorých je dôležité vynaložiť značné úsilie a nasadenie. Z dlhodobého hľadiska však dávajú nášmu rodičovstvu zmysel a vitalitu.

Ak chceme pestovať sebaúctu, je dobré prestať sa kritizovať.

Pozornosť k sebe samým

Ide o rozvíjanie láskavého, chápajúceho a empatického prístupu k sebe samému. Môže to napríklad znamenať, že si nájdete čas na kontakt so svojím vnútorným i telesným prežívaním a položíte si otázku: „Čo potrebujem? Čo mi môže pomôcť? Ako sa môžem o seba starať?“ Niekedy môže k lepšiemu pocitu stačiť prechádzka, malá fyzická aktivita alebo chvíľka intimity s manželom či manželkou.

Ak chceme pestovať sebaúctu, je dobré prestať sa kritizovať. Rodič tým, že sa cíti byť zodpovedný za rast dieťaťa, má často sklon súdiť sa alebo obviňovať, keď mu niečo nejde tak, ako by chcel. Tento tvrdý a posudzujúci prístup k sebe samému ešte viac zvyšuje hladinu stresu a môže viesť k obranným postojom. Naopak, keď je človek schopný prijať svoje krehkosti a odpustiť si akékoľvek chyby v minulosti, má viac energie venovať plnú pozornosť prítomnosti a rozvíjaniu nových stratégií.

Rozvíjaním týchto troch rozmerov sa otec a matka môžu stať psychologicky flexibilnejšími a odolnejšími, schopnejšími porozumieť situáciám a prispôsobiť sa im, ale predovšetkým dokážu konať ako rodičia, akými túžia byť.

Zdroj: Città Nuova

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.