Joga je pre mňa len prostriedok. Cvičenia na chrbticu pomôžu Indovi aj kresťanovi, hovorí učiteľ jogy Jozef Blesák

K joge ste sa dostali v dôsledku úrazu pri lyžovaní. Vedeli by ste nám priblížiť viac z vášho príbehu?

Bolo to v čase, keď som pôsobil ako vedúci ekonomického oddelenia na Vysokej škole výtvarných umení. Bol som vášnivý lyžiar a mal som sklon ísť až do extrému. Keď som sa pri jednom skialpinistickom výstupe spotil, ofúklo ma tak, že som začal pociťovať veľké bolesti v krížoch. Vtedy mi jeden kolega poradil, aby som skúsil jogu. Priniesol mi knihu, v ktorej boli popísané rôzne jogové polohy a spôsoby ich prevedenia. Potom som sa na podnet kamarátky z filharmónie prihlásil aj na kurz. Ako bývalému aktívnemu športovcovi mi však jogové cviky pripadali bizarné. No pamätám si, že som sa po týchto hodinách cítil, ako keby som nemal telo. A tento pocit mi zostal na celý život.

Lektorka, ktorá nás na kurze viedla, ma oslovila s ponukou absolvovať trénerský kurz. Vďaka tomu sa moje pochopenie jogy stále viac prehlbovalo. Na záver kurzu som dostal za úlohu napísať prácu o psychohygiene v joge. Je to súbor eticko-morálnych zásad vo vzťahu človeka k okolitému svetu a vo vzťahu človeka k sebe samému. Keď som si o tomto učení viac študoval, nachádzal som veľa paralel k Desatoru Božích prikázaní. To ma veľmi oslovilo a utvrdilo v presvedčení, že Boh vložil zrnká pravdy do každého národa.

Aké zrnká pravdy ste nachádzali v učení o joge?

V joge je mnoho očistných techník, ktoré pomáhajú k lepšiemu fungovaniu organizmu, ako napríklad výplach žalúdka či hrubého čreva. Podobne ako očista tela sa však zdôrazňuje i očista duše. Ak máte napríklad sklon k sebapresadzovaniu, odporúča sa pracovať na pokore, ak máte sklon k pôžitkárstvu, mali by ste sa snažiť o striedmosť. Uvedomil som si, že aj cez tieto morálne zásady možno človeka zjemniť, skultivovať. Aby popri zameranosti na fyzické potreby nezabúdal na zveľaďovanie duše.

Podobne ako pri joge, aj v kresťanstve je dôležité odpútať sa od rušivých vplyvov, aby sme mohli zachytávať Boží hlas. A čo si dáme za cieľ pri tom stíšení, koho chceme počúvať, závisí od konkrétneho človeka.

Práve pre duchovné posolstvo majú mnohí kresťania s jogou problém. Posledné štádium jogy, ku ktorému by mal človek dospieť, je tzv. nirvána, čo je v tomto prípade spojenie s neurčitým vyšším bytím, s absolútnom. V kresťanstve je to však spojenie s konkrétnym Bohom. Nie je takéto učenie v priamom rozpore s kresťanstvom?

Myslím, že je to veľmi povrchný pohľad a že na pochopenie jogy je potrebná osobná skúsenosť. Človek musí zažiť, že ešte dôležitejšie ako fyzické cvičenia sú tie dychové, ktoré vedú k očisteniu mysle, k vnútornému stíšeniu sa. Podobne aj v kresťanstve je dôležité odpútať sa od rušivých vplyvov, aby sme mohli zachytávať Boží hlas. Práve toto joga ponúka. A čo si dáme za cieľ pri tom stíšení, koho chceme počúvať, závisí od konkrétneho človeka. Ja si napríklad v tých chvíľach uvedomujem prítomnosť Krista a kontemplujem jeho obetu na kríži. Toto splynutie s Božou prítomnosťou môže byť v kresťanskom ponímaní aj súčasťou modlitby.

Prvý jogín, ktorý písomne zaznamenal už 2-tisícročné poznatky jogy, bol Patandžáli v 4. storočí pred Kristom. Spomína v ňom i Íšvara Pranidhána, čo by sa dalo preložiť ako počúvanie hlasu svojho svedomia a vedomie existencie Božej podstaty. Nedalo by sa teda povedať, že joga musí mať nevyhnutne i svoj náboženský rozmer?

Viete, ako vznikli olympijské hry? Na počesť oslavy boha Dia. Pri súčasnej organizácii olympijských hier si na to však nikto ani len nespomenie. Dnes je cieľ úplne iný. A presne o to tu ide – o ten cieľ, pre ktorý to robím. Podobne i pri joge. Pri cvičení jogy ma nezaujíma hinduisticko-filozofický nános, ktorý sa s jogou spája. Ani ho nepotrebujem dopodrobna poznať. Ako kresťan-katolík robím jogu kvôli zdraviu, ako fyzickému, tak i duševnému.

Francúzsky benediktínsky mních Jean-Marie Déchanet venoval celú knihu vysvetleniu toho, ako môže byť praktizovanie jogy pre kresťana užitočné.

Pomáha mi zlepšiť schopnosť sústrediť sa. Samozrejme, sú i takí, ktorí zhltnú, ako sa hovorí, „rybu i s navijakom”. Vždy záleží na cieli. Pre mňa je joga len prostriedok. Myslím, že tak ako pomôžu cvičenia na chrbticu Indovi, pomôžu i kresťanovi. Francúzsky benediktínsky mních Jean-Marie Déchanet venoval celú knihu vysvetleniu toho, ako môže byť praktizovanie jogy pre kresťana užitočné.

Indológovia nazývajú jogu rozšírenú v našich končinách „jogou pre západného človeka”, ktorá už nie je jogou v pravom zmysle slova. Dôvodom je práve upustenie od jej filozoficko-náboženskej tradície, z ktorej vychádza. Je podľa vás správne, že ešte stále používame pojem „joga” napriek tomu, že pod ňou chápeme len formu cvičenia?

Takúto debatu som mal nedávno s jedným mojím priateľom, ktorý bol presne proti tomu, aby sme joge ponechali jej pôvodný názov. Pýtal som sa ho, či vie, ako sa pôvodne nazývali chlapci, ktorí sa pripravovali na olympiádu pri príležitosti osláv boha Dia – boli to gymnazisti. Názvy gymnázium a gymnazista sme si ponechali dodnes napriek ich pohanskej etymologickej konotácii. Myslíte si, že dnes niekomu napadne, že tam existuje nejaká súvislosť?

Počas môjho pôsobenia na Lekárskej fakulte UK som pri práci s budúcimi rehabilitačnými lekármi taktiež vychádzal zo svojich poznatkov z jogy. Cvičenia, ktoré sme spolu robili, sa postupne dostali na jednotlivé rehabilitačné oddelenia, pričom ani nevedeli, že ide o jogu. Na druhej strane treba povedať, že západná civilizácia jogu obohatila o nové formy cvičenia, ako napríklad powerjoga, hotjoga, joga smiechu bez akéhokoľvek morálno-etického zázemia. Veľmi presvedčivým argumentom pre mňa tiež je, že odborná verejnosť potvrdzuje pozitívne účinky, ktoré joga človeku prináša, a to bez ohľadu na jeho náboženské presvedčenie.

Pred niekoľkými rokmi sa na pôde ministerstva školstva zvažovalo zavedenie jogy do výučby na základných školách. Voči tomuto návrhu ste sa vyslovili odmietavo. V čom ste videli jeho najväčšie riziko?

V prvom rade bolo zvláštne, že sa na nás ako predstaviteľov slovenskej spoločnosti zastrešujúcej jogu vôbec neobrátili, keď ho predkladali. Keď som ten projekt čítal, pripadalo mi nezmyselné, aby boli deti vedené k meditácii a aby im boli podsúvané náboženské praktiky. Myslím, že by to na nich vo veku, keď ešte nemajú jasne formovaný svetonázor, mohlo pôsobiť vyslovene deštruktívne. Zavolali ma aj na biskupskú konferenciu, kde som sa voči tomuto návrhu jasne vyhranil. Videl som za tým snahu o infiltráciu hinduizmu do nášho kultúrneho kontextu.

Za akých podmienok si viete predstaviť, že by ste tento návrh podporili? Je podľa vás joga pre deti vhodná?

V prípade, že by išlo čisto o cvičenie, ktoré by deti viedlo k pohybu. Najmä pre súčasnú generáciu detí, ktorá je zvyknutá na sedavý spôsob života, by mohla byť joga výborným nástrojom, ako predísť skolióze či iným zdravotným rizikám. Pritom by ani nemuseli vedieť, že to, čo cvičia, je joga.

Naše telo bolo stvorené na pohyb. Ak sa telo nehýbe, dochádza k jeho degenerácii. Myslím, že oveľa väčšia pandémia ako korona je v súčasnosti obezita.

Prečo je pre naše telo také dôležité, aby sme nezanedbávali pohyb a venovali sa nejakému športu alebo cvičili jogu, a to už od raného detstva?

V minulosti boli ľudia zvyknutí na ustavičný pohyb. Lovili, orali, kosili, rúbali… Žili v úplnom kontraste k životu moderného človeka dneška, ktorý trávi väčšinu času pri sedení a nemá takmer žiadny pohyb. Naše telo bolo však stvorené na pohyb. Ak sa telo nehýbe, dochádza k jeho degenerácii. Myslím, že oveľa väčšia pandémia ako korona je v súčasnosti obezita.

Nemal by si kresťan hľadať iné spôsoby, ako „vypnúť”, odstaviť sa od vonkajšieho sveta, posilniť si imunitu? Napríklad beh, plávanie, rýchla chôdza… Je dokázané, že pri behu dochádza k prepojeniu hemisfér, čo vie pôsobiť doslova terapeuticky.

Akýkoľvek šport, ktorý človek robí, či už beh, bicyklovanie, plávanie je pre telo vynikajúci. Rozdiel medzi športom a jogou je v tom, že joga sa nedá robiť bez účasti vedomia. Pri behu či bicyklovaní často vidím, že idú viacerí spolu a popritom sa rozprávajú. To je veľmi zlé, pretože sa nemôžu sústrediť na správne dýchanie a pravidelný rytmus krokov a dychu. Pri joge to možné nie je, pretože si vyžaduje plnú koncentráciu na to, čo sa s telom robí, a na odpojenie sa od vonkajšieho sveta. To pôsobí veľmi upokojujúco na psychiku človeka a je to veľmi účinná zbraň voči stresu.

Ďalší rozdiel oproti športu je v tom, že pri športe (ako napríklad hádzaná či basketbal) využívate vopred nacvičené techniky, ktoré máte úplne zautomatizované. Tento automatizmus v joge neexistuje. Pri joge treba byť vnímavý, sústredený a vedieť zotrvať v tichu svojho vnútra. Práve to pôsobí liečivo na ľudskú psychiku. Šport je navyše úzko spojený so súťaživosťou, pre ktorú v joge nie je miesto.

Dodnes pôsobíte ako cvičiteľ jogy. Navštevujú vás klienti, ktorí chcú pomocou jogy riešiť svoje zdravotné ťažkosti, alebo vás vyhľadávajú aj tí, ktorých joga zaujme pre jej nábožensko-filozofické pozadie a majú záujem skôr o meditáciu?

98% je tých, ktorí prichádzajú, pretože majú nejaké zdravotné komplikácie. Nemám takmer žiadne skúsenosti s tým, že by sa ľudia zaujímali o jogu ako formu filozofie či náboženstva.

Je cvičenie jogy vhodné pre všetky vekové kategórie, od detí až po seniorov?

Áno. Dôležité je, aby lektor, ktorý jogu pre danú vekovú kategóriu precvičuje, vedel, aký prístup zvoliť. Úplne inak sa pracuje s deťmi, inak s dospelými a inak so staršími ľuďmi. Nemôžem od 80-ročného človeka chcieť, aby polohu, ktorú mu ukážem, zvládol tak ako ja. Svojim klientom vždy hovorím, aby išli do takej polohy, ktorá im je príjemná, a aby sa z nej vrátili do východiskovej polohy, akonáhle im začne byť nepríjemne.

Počas korony končilo veľa ľudí na pľúcnych ventiláciách, lebo im odchádzali pľúca. Ak by vedeli, ako dýchať do prednej, strednej či zadnej časti pľúc, mohla to byť pre nich veľká pomoc a úľava.

Bolesť je v joge hranicou, za ktorú sa nejde. Alfou a omegou všetkých cvičení, či už pre deti alebo starších ľudí, je naučiť sa správne dýchať a maximálne využívať svoju kapacitu pľúc. To sa napokon ukázalo aj počas korony, keď veľa ľudí končilo na pľúcnych ventiláciách, lebo im odchádzali pľúca. Ak by vedeli, ako dýchať do prednej, strednej či zadnej časti pľúc, mohla to byť pre nich veľká pomoc a úľava.

Ako je najlepšie začať s cvičením jogy? Dá sa zvládnuť aj bez učiteľa pomocou videí či kníh?

Poznám ľudí, ktorí cvičia na základe knihy, no väčšinou to robia zle. Môj osobný pocit, keď niečo robím, je úplne iný, ako keď sa na vás pozerá cvičiteľ. Hneď na začiatku vie vychytať chyby a upozorniť vás na ne. Rovnako vás vie nasmerovať v tom, ako správne dýchať a učiť sa sústredenosti. Už len tým, že si zatvoríte oči, dokážete eliminovať vplyv vonkajšieho prostredia a môžete sa zamerať na to, čo vo vás daná poloha vyvoláva. Z hodiny jogy potom človek odchádza skutočne uvoľnený a stíšený, pretože sa upokojila i jeho psychika.

To máte ako s hladinou jazera. Keď je hladina pokojná, všetko sa v nej odráža ako v zrkadle. Akonáhle však začne fúkať vietor a hladina sa rozvíri, nevidíte nič. Takisto je to i s naším vnútrom. Akonáhle sa sústredíte na vonkajší svet, prestávate vnímať to zrkadlo v sebe, nevnímate to, čo cítite, čo máte vo svojom vnútri. Ale pre duchovný život je to veľmi podstatné. Ak sme príliš zamestnaní vonkajším svetom, veľmi ľahko môžeme dospieť do bodu, keď si myslíme, že Boha vôbec nepotrebujeme.

Je vhodné prepájať jogu s psychoterapiou?

Ideálne je to prepájať s liečbou chorôb, ktoré sú vyvolané napätím, stresom a podobne. Existuje celý jeden vedný odbor, tzv. etikoterapia, ktorý skúma vplyv nášho správania a myslenia na naše zdravie. Bolo napríklad zistené, že žiarlivosť a prílišná upätosť na výkon má negatívny dosah na náš cievny systém. Pretože sme stále v napätí, môže sa nám ľahko stať, že náš stav vyústi do infarktu či nádorového ochorenia. Potlačený hnev sa napríklad prejaví na pečeni alebo žlčníku.

Tému etikoterapie podrobne zdokumentoval český lekár Ctibor Bezděk, ktorý svoje pozorovania doplnil aj o konkrétne dáta. Práve techniky využívané pri joge veľmi pomáhajú pri liečbe psychických porúch, ktoré v niektorých prípadoch vyvolávajú i srdcovocievne ochorenia, žlčníkové problémy, rakovinu pankreasu a tak ďalej.

Aké boli vaše skúsenosti z liečebného ústavu v Lehniciach na oddelení rekondície a naturálnej medicíny, kde ste pôsobili ako jogoterapeut?

Nedávno som zverejnil štúdiu, v ktorej som spísal výsledky svojej práce na tomto oddelení, ktoré bolo založené pri Ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Veľká časť ochorení, ktoré označujeme ako civilizačné, majú svoj pôvod hlavne v nesprávnej životospráve. Spočívajú v nezdravej výžive, v nedostatočnom pohybovom režime, no najmä v nezvládnutí našej psychiky, a to najmä pri stresoch. Napätia vyvolané stresmi spôsobujú poruchy rôznych systémov, orgánov a funkcií v našom tele.

O mimoriadnej úspešnosti nášho oddelenia svedčil i fakt, že sa k nám hlásili pacienti z Austrálie či Belgicka. Dokonca k nám bol taký nával, že sa robil poradovník.

Vo svojej štúdii som pozoroval, aký vplyv malo cvičenie jogy na pacientov s vysokým krvným tlakom a inými zdravotnými ťažkosťami. Vďaka pravidelnému opakovaniu jednoduchých cvičení sa ľuďom s vysokým krvným tlakom natoľko zlepšil stav, že po troch týždňoch nepotrebovali užívať lieky. Rovnako prišlo i k uvoľneniu ciev a celkového zmierneniu svalového napätia. Počas piatich rokov, keď som na oddelení pôsobil, mi prešli rukami stovky pacientov, ktorým sa neporovnateľne zlepšil zdravotný stav. O mimoriadnej úspešnosti nášho oddelenia svedčil i fakt, že sa k nám hlásili pacienti z Austrálie či Belgicka. Dokonca k nám bol taký nával, že sa robil poradovník.

Ako si majú ľudia nachádzať čas na jogu pri naplnenom dennom režime? Koľko času denne by sme mali joge venovať, aby nám priniesla želané účinky?

Najväčší problém je, že súčasní ľudia sú veľmi leniví. Myslia si, že keď si zaplatia kurz a prídu si raz za týždeň zacvičiť, prinesie im to očakávané výsledky. Pravdou však je, že im to neprinesie rýchlu zmenu zdravotného stavu, ak doma denne necvičia. Joga stojí na trpezlivosti a pravidelnosti. To je rovnaké, ako keby ste dostali od lekára lieky na denné užívanie, ktoré by ste doma odložili a viac ich nevytiahli.

Ja svojim žiakom vždy hovorím, že aj keď si zacvičia čo i len 10-15 minút denne niektorý z cvikov, už to má veľký vplyv na zdravie. Učím ich, aby si dokázali vybrať cvik na základe toho, ktorú časť tela v danej chvíli potrebujú rozhýbať. Dôležité je to, aby vedeli, prečo daný cvik robia. Existuje skvelá kniha s názvom Joga očami lékařú, v ktorej sa tím odborníkov venuje zacieleniu jednotlivých cvikov v závislosti od zdravotných problémov, ktoré človek má.

Mnoho ľudí robí šport s cieľom „vybiť” si energiu. Na to sú ideálne kardio cvičenia. Môže joga slúžiť ako doplnkové cvičenie k športu ako beh či atletika?

Áno, takýto scenár je úplne ideálny. Ak si atlét pomáha cvičením jogy k tomu, aby si uvoľnil napätie vo svaloch, upokojil psychiku a navodil stav väčšej koncentrácie. Mnoho atlétov to i aplikuje. Svet pred rokmi obehla fotografia, na ktorej bola zachytená v tom čase najlepšia bežkyňa sveta Wilma Rudolphová, ako dobieha svoju cieľovú rovinku. Keď ju zachytila kamera, mala úplne uvoľnenú tvár a pery sa jej pohybovali zo strany na stranu. Tým, že si uvoľnila svaly na tvári, uvoľnila si svalstvo celého tela, čo prispelo k tomu, že beh na 100 metrov vyhrala s takou ľahkosťou.

Neskôr sa priznala, že cvičí jogu. Práve tvár je totiž prvá, ktorá nám pri napätej situácii tuhne. To sa stáva často atlétom a najmä vrcholovým bežcom, ak dobiehajú do cieľa. Stuhnú im svaly a v posledných momentoch nedokážu zmobilizovať svoje sily tak, aby dobehli do cieľovej rovinky ako prví. Potom sa stáva, že hoci mali náskok, ostatní ich pár metrov pred cieľom predbehnú.

V meditácii v kresťanskom zmysle dávame priestor Bohu. Čomu dávame priestor, ak svoje vedomie vyprázdnime v meditácii?

To závisí od vás. Ja ho naplním tým, čomu verím ako kresťan-katolík. To isté však samozrejme nemôžem žiadať od budhistu či hinduistu, ktorí majú zase svoje vierovyznanie. Je však dôležité si ho vyplniť ušľachtilou duchovnou hodnotou.

Joga ma učí nezameriavať sa iba sám na seba, ale všímať si i potreby tých druhých. Učí ma, ako sa môžem stávať lepším, viac duchovne zakoreneným človekom. Teda úplne v rozpore s tým, k čomu ma vedie moje ego.

Nie je riziko, že ak jogu cvičia napríklad ateisti, naplnia si toto prázdne miesto vlastným egom?

Hovorí sa, že práve ego je najväčším nepriateľom jogy. Pri joge je dôležité uvedomiť si svoju malosť voči prírode, voči Bohu, voči vyššiemu duchovnému princípu, ktorý ma ako človeka presahuje. Joga ma učí nezameriavať sa iba sám na seba a svoje potreby, ale všímať si potreby tých druhých. Akým spôsobom môžem ja prispieť k tomu, aby sa ľudia v mojom okolí cítili príjemne. Umožňuje mi dosiahnuť v sebe pokoj a väčšiu harmóniu. Potom aj ľudia sa v mojej prítomnosti môžu cítiť dobre. Učí ma, ako sa môžem stávať lepším, viac duchovne zakoreneným človekom. Teda úplne v rozpore s tým, k čomu ma vedie moje ego.