Ako vychovávať pri odlišných názoroch

Mnohé páry sa aspoň v určitom bode svojho života ocitli pri výchove detí na rôznych pozíciách. Môže sa stať, že jeden z nich považuje druhého za príliš prísneho, alebo naopak za príliš otvoreného, či málo zásadového. Sú takí, ktorí majú ťažké srdce na svoju polovičku, pretože je málo aktívna vo vzťahu s deťmi. Ak túto rôznorodosť názorov nedokážu manželia funkčne riešiť, môže sa zmeniť na konflikt alebo môže vyústiť do napätej a nepriateľskej atmosféry, čo môže napokon negatívne ovplyviť kvalitu partnerského vzťahu a rovnováhu v rodine.

Prinášame niekoľko návrhov, ktoré môžu pomôcť manželom akceptovať, a ak je to možné, zladiť rozdiely medzi nimi.

Udržujte otvorený dialóg o spôsobe, akým chcete svoje deti vychovávať. Je dôležité, aby manželia mali možnosť diskutovať o svojich predstavách, ako udržať disciplínu doma aj mimo domova a o tom, ako chcú pestovať vzťah so svojimi deťmi. Obaja partneri sa môžu porozprávať aj o type výchovy, ktorú každý z nich zažil ako dieťa vo svojej pôvodnej rodine a ako tieto minulé skúsenosti môžu ovplyvňovať ich výchovný štýl. Tento dialóg môže zahŕňať aj aspekty týkajúce sa denného nastavenia pravidiel, ako je čas, kedy musia ísť deti spať alebo maximálny čas používania elektronických zariadení. Vo všetkom asi nedôjde k dohode a bude treba robiť kompromisy. Môže byť užitočné spísať si zoznam pravidiel a v prípade, že deti alebo mladí ľudia majú problém ich všetky rešpektovať, vybrať spolu tie najdôležitejšie, na ktoré sa treba prednostne zamerať.

Dohodnite sa, aké by mali byť dôsledky v prípade nedodržania pravidiel. Ide o chúlostivý aspekt pri udržiavaní disciplíny, v súvislosti s ktorým môžu vzniknúť medzi manželmi isté nezhody. Napríklad jeden z rodičov si môže myslieť, že by sa mali vo výchove uplatňovať tresty, zatiaľ čo druhý je presvedčený, že je lepšie hovoriť s deťmi pokojne a chápavo. Rizikom je, že manželia upadnú do pasce protirečivosti a nedôslednosti, v ktorej jeden z nich vyvodí dôsledok, a druhý, zoči-voči protestom alebo smútku dieťaťa, ustúpi a vyšle protichodný odkaz. Preto je dôležité byť ochotný navzájom sa pozorne počúvať, aby otec a mama našli kompromis a vytvorili spoločnú výchovnú stratégiu. Táto otvorenosť dialógu predstavuje najlepší spôsob, ako vytvoriť koherentný a dôveryhodný rodičovský štýl.

Rodičia, ktorí si vedia navzájom odpustiť a zosúladiť svoje rozdiely vzájomným počúvaním, empatiou a dialógom, sú nielen efektívnejší vo výchove, ale pre svoje deti sú aj hodnotným vzťahovým modelom.

Nedajte pred svojimi deťmi najavo nesúlad, aj keď si myslíte, že sa ten druhý mýli. Ak deti vidia rodičov, ako si pred nimi riešia svoje nezhody a vstupujú do konfliktov, môže to na nich pôsobiť mätúco. Odlišnosť názorov medzi otcom a mamou im dáva priestor na obchádzanie pravidiel. Ako teda postupovať, keď nesúhlasíme so správaním či komunikačnými metódami partnera voči deťom? Počkáme si na chvíľu, keď sme s ním osamote a pokúsme sa o konštruktívnu konfrontáciu. Pozorne si vypočujme jeho motivácie a zaujímajme sa aj o jeho emócie. Stratil trpezlivosť, pretože bol unavený a vystresovaný? Alebo konal vedome? Až keď si druhého vypočujeme, vyjadrime svoj názor jasným, no neagresívnym spôsobom. Vždy si pamätajme, že cieľom nie je mať pravdu, ale spoločne sa usilovať o výchovný štýl, ktorý odráža hodnoty oboch a priaznivo pôsobí na rast detí.

Cesta dialógu a vzájomného počúvania je nevyhnutná aj vtedy, keď sa u detí objavia emocionálne problémy alebo problémy so správaním. V týchto bolestných situáciách sa snažme nevytvárať ešte väčšie napätie zvaľovaním viny na partnera. Položme si spoločne otázku, čo sa dá zmeniť, minulosť využívajme len ako základ na navrhovanie efektívnejších stratégií do budúcnosti. Pamätajme, že súdenie druhého málokedy prinesie do rodinného života niečo pozitívne.

Rodičia, ktorí si vedia navzájom odpustiť a zosúladiť svoje rozdiely vzájomným počúvaním, empatiou a dialógom, sú nielen efektívnejší vo výchove, ale pre svoje deti sú aj hodnotným vzťahovým modelom.

Zdroj: Città Nuova