Francúzska profesorka a výskumníčka Anouk Grevinová k nám prišla, aby tu predstavila nielen svoju knihu, ale povedala viac o Ekonomike spoločenstva a kultúre dávania. Diskusia s autorkou sa niesla v komornej atmosfére Albrechtovho domu v Bratislave. Na úvod prezradila, že sa na návštevu Slovenska veľmi tešila a jej prvou zastávkou boli Košice, kde sa stretla s priateľmi z Ekonomiky spoločenstva.
Anouk Grevinová pôsobí na Univerzite v Nantes, kde vedie unikátnu výskumnú katedru Le don au travail (Dar v práci). Napísala knihu Keď dávanie obohacuje, ktorú na slovenský trh prinieslo vydavateľstvo Nové mesto. Titul ponúka štyri príbehy firiem a jej zamestnancov – od Filipín cez Južnú Kóreu, Paraguaj až po Argentínu.

Najskôr treba zmeniť optiku
Posolstvo Anouk ukazuje, že ak chceme zastaviť epidémiu utrpenia v práci, musíme v prvom rade zmeniť optiku, cez ktorú sa pozeráme na výkon, zisk a medziľudské vzťahy vo firmách. A o to sa aj ona sama so svojím tímom na katedre snaží. Vedú worhshopy pre zamestnancov z rôznych kútov sveta, majú vlastnú pracovnú skupinu a neprestajne prichádzajú noví ľudia, ktorých filozofia daru pohltila.
Anouk počas diskusie opísala znepokojivý fenomén, s ktorým sa stretávala na všetkých úrovniach riadenia. „Videla som ľudí, ktorí do svojej práce vkladali obrovskú energiu, čas a kreativitu. Neustále dávali viac a viac, no zistila som, že späť sa im nevracia takmer nič,“ začala na úvod Anouk. Ľudia tak nedostávali za svoje nasadenie v práci ani uznanie, ani ľudskosť, a tak to pre nich strácalo zmysel.
Pre výskum bolo dôležité zhromaždiť čo najviac podkladov a materiál. A tak napríklad počas týždňa v danej krajine urobila Anouk 20 rozhovorov, ktoré po návrate analyzovala. Najskôr napísala knihu a potom s kolegami pokračovali v analýze a vytvorili špeciálne výskumné publikácie, na ktorých ešte aj dnes pracujú.
Manažment zajtrajška musí byť postavený na počúvaní a vzájomnosti.
To, čo spozorovala v jednotlivých krajinách, ju fascinovalo. „Videla som, ako títo zamestnanci vytvorili veľmi originálne manažérske praktiky. Na Filipínach to boli kvalitatívne kruhy, aby v spoločnosti lepšie implementovali kultúru spoločenstva. V Kórei zas vytvorili systém, vďaka ktorému zbierajú všetky postrehy medzi zamestnancami a na konci roka ich publikujú. Vznikol z toho veľký nástroj manažmentu – napríklad aj na hodnotenie, keď svojich zamestnancov hodnotia nielen na základe ich technických kompetencií, ale aj na základe vzájomnej pomoci,“ vymenúva a dodáva, že všetky tie zvyky, ktoré zamestnanci v danej firme zachovávali, považovali za základné charakteristiky svojho podniku. A nemuseli pochádzať od vedenia.
V skutočnosti teória dávania nie je jednosmerná. Podľa Anouk je to vzťah vzájomnosti. „Dávať a prijímať. Bez prijímania to nebude kompletné, takto vzniká kruh, ktorý funguje. A v tých firmách som videla, ako to funguje. Jeden urobí niečo pre druhého. Stalo sa to pre nich prirodzené.“
Iná kultúra, rovnaký prístup k daru
„Všetky štyri firmy boli veľmi odlišné na základe svojho zamerania, podnikateľských aktivít, ale aj krajín. Vidieť v nich veľa odtieňov tejto kultúry a jej implementáciu v danom podniku,“ hovorí. Anouk tiež spomenula aj príklad kórejskej pekárne, ktorá celý deň vyrába až do poslednej hodiny a na konci dňa rozdá, čo zostane navyše. Pričom niekedy produkujú navyše len pre to, aby to mohli rozdať.

Pre mnohých môže spojenie „dar“ a „ekonomika“ znieť ako oxymoron. Grevinová však vo svojej knihe aj v diskusii zdôraznila, že nejde o charitu. Dar v práci definuje ako slobodný akt, ktorý presahuje rámec pracovnej zmluvy. Nakoniec to môže implementovať v práci každý z nás – pomôcť inému nad rámec svojich povinností, keď manažér prejaví úprimný záujem o osobnú situáciu zamestnanca, alebo keď sa firma delí o svoje zisky s tými, ktorí sú v núdzi. „Ekonomika spoločenstva spochybňuje našu predstavu, že trh funguje len na princípe ,niečo za niečo‘,“ hovorí autorka. Ak sa teda dar podľa nej stane základným princípom, mení sa celá kultúra podniku. Atmosféra strachu je nahradená atmosférou dôvery, čo paradoxne vedie k vyššej kreativite a v konečnom dôsledku aj k udržateľnej prosperite.
Ekonomika nemusí byť bojom o prežitie
Anouk Grevinová zdôraznila, že manažment zajtrajška musí byť postavený na počúvaní a vzájomnosti. Jej kniha ponúka nádej, že ekonomika sa môže stať miestom, kde sa ľudia navzájom obohatia – nielen materiálne, ale predovšetkým ľudsky.
Stretnutie s Anouk potvrdzuje, že téma ľudskej tváre biznisu rezonuje aj u nás. Slovenská ekonomika prežíva ťažké časy, firmy bojujú s nedostatkom lojálnych zamestnancov a narastajúcim stresom na pracoviskách. A práve myšlienky Ekonomiky spoločenstva môžu byť kľúčom k zmene. Ako pripomenula autorka: „Keď začneme dávať, neochudobňujeme sa. Naopak, vytvárame priestor, v ktorom môžeme rásť všetci.“