Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Na sviatok Svätej rodiny uviedla jedna zo slovenských komerčných televízií v hlavnom vysielacom čase kultový americký film Vykúpenie z väznice Shawshank (USA, 1994).
Je to výborný film, zrejme jeden z najlepších, aké boli kedy natočené. Čítal som aj pôvodnú poviedku od Stephena Kinga, podľa ktorej Frank Darabont natočil tento film, a ešte som asi nevidel vernejší prenos atmosféry literárneho diela na filmové plátno.
Príbeh o nespravodlivo odsúdenom väzňovi Andym, ktorý sa spriatelí s Redom, mužom, ktorý dokáže vo väznici všetko zohnať, vo mne vždy prebudí širokú škálu emócií, od zúfalstva z nespravodlivého odsúdenia cez pocit akejsi nostalgickej krásy pri scéne, kde väzni po práci popíjajú na streche, až po nadšenie pri záverečnej katarzii.
Niekomu by sa mohlo zdať, že je zvláštne vysielať tento film v období Vianoc, ale domnievam sa, že sa v ňom dajú nájsť hlboké kristologické motívy, podobne ako som svojho času písal o filme Gran Torino. Vo Vykúpení sa tieto motívy neobjavujú chronologicky, takže ich nevieme na prvý pohľad prečítať napríklad ako alegóriu Kristovho života, ale aj tak sú pomerne jasne viditeľné, keď človek pozná celý dejový kontext.
Na začiatku filmu je Andy nespravodlivo odsúdený (domnievam sa, že aj vďaka životu Ježiša Krista je nespravodlivé odsúdenie silným archetypom v príbehoch) a ocitá sa vo väznici.
Dá sa povedať, že sa ponížil, ocitol sa medzi typom ľudí, medzi ktorých by prirodzene nemusel patriť. Podobne sa aj Kristus stal človekom, hoci má Božskú prirodzenosť.
Populárny biskup Robert Barron v knihe Obnovme svoju nádej (v slovenčine vydalo vydavateľstvo Dobrá kniha v roku 2021) upozorňuje na to, akým spôsobom potom tento muž postupne zvnútra rozkladal nespravodlivý väzenský systém.
Hoci je možno prvou možnosťou, ktorá by nám prišla na um, násilná väzenská vzbura, Andy volí inú možnosť. Na prvý pohľad sa zdá, že tak ako do väzenského prostredia nezapadá on, tak doňho nezapadá ani jeho prostriedok odporu – mäkký, inteligentný odpor, ako vtedy, keď na streche vyžiada pre svojich priateľov fľaše piva.
To tiež pripomína Krista, od ktorého mnoho jeho súčasníkov očakávalo, že sa stane vodcom násilnej revolty voči utláčateľom, no on sa rozhodol pre inú cestu.
Vo väzení Andy okrem Reda spozná aj Brooksa, starého muža, ktorý tam prežil podstatnú časť svojho života. V jednej z najsmutnejších scén celého filmu sa Brooks vyhráža, že podreže svojho spoluväzňa, aby ho z väzenia neprepustili. Cíti sa tam totiž už lepšie ako doma.
Film má aj silný eschatologický rozmer.
Keď ho neskôr z väzenia prepustia, Brooks svoj nový život nezvláda a napokon spácha samovraždu. Tento príbeh sa dá čítať ako obraz toho, čo robí hriech s ľuďmi – hoci nás vovádza do suboptimálneho stavu (podobne ako pobyt vo väzení), v dôsledku svojho padlého stavu si naňho vieme privyknúť a skutočná sloboda v pravde na nás pôsobí odpudzujúco.
V zrejme najdramatickejšej časti filmu Andy po dlhom plánovaní ujde cez tunel v stene, ktorým sa dostane do odpadového potrubia. Tam sa „päťsto metrov plazí v splaškoch a smrade takom strašnom, že si to neviem predstaviť, ba si to ani nechcem predstaviť“, ako neskôr referuje Red.
Kristus sa počas svojho pozemského života tiež dostal na samotné dno ľudskej skúsenosti. Prežil úplne všetko, od ohrozenia života, keď bol novorodenec, cez zradu priateľov až po ohromnú fyzickú bolesť. Ježiš zažil všetko z ľudského života, aby toto všetko posvätil.
Po tejto „krížovej ceste“ Andy padne do rieky, „krstnej vody“, ako tento obraz nazval biskup Barron. Potom roztiahne ruky v „krížovom“ geste a pozrie sa hore na dážď.
Na druhý deň ráno dozorcovia nájdu prázdnu celu. Vieme si domyslieť, že kultový záber toho, ako nájdu tunel za plagátom, pričom kamera ustupuje do tunela a zachytáva šokované tváre dozorcov a riaditeľa, pripomína to, ako na prázdny Kristov hrob reagovali vtedajšie svetské a náboženské autority.
Film má však okrem týchto metafor aj silný eschatologický rozmer. Andy Redovi ešte pred útekom zanechá podrobné inštrukcie o tom, čo robiť, keď sa dostane na slobodu. Keď ich Red potom nasleduje, dostane sa na pláž v mexickom meste Zihuatanejo.
Tam sa stretne s Andym, oblečeným v bielom. To sa dá tiež čítať ako odkaz na zmŕtvychvstanie, keďže práve jazero v Galilei je v Matúšovej správe o zmŕtvychvstaní miestom, kde sa učeníci po prvýkrát stretávajú so zmŕtvychvstalým Ježišom.
Red sa tak stane kontrastným prípadom v porovnaní s Brooksom. Zatiaľ čo jedného z nich pohltil hriech a stratil perspektívu večnosti, druhý nasleduje kristologickú postavu tohto príbehu a zažije „život po väznici“.
Prajem vám šťastný nový rok plný dobrých filmov a literatúry!
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
