Biskup Marek Forgáč: Krása a bolesť – kľúče k poznaniu zmyslu života

„Zmysel života je hybná sila, ktorá nás posúva každý deň vpred,“ hovorí biskup Marek Forgáč v rozhovore o zmysle života.

V rozhovore sa dočítate:
– ako prežiť život naplno;
– čo nám pomôže lepšie pochopiť podstatu, zmysel a cieľ života;
– ako by mali objaviť zmysel života ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú neveriaci;
– akým výzvam čelí súčasná generácia pri hľadaní zmyslu života;
– smerodajný odkaz biskupa Forgáča ľuďom, ktorí hľadajú zmysel vo svojom živote.

Prečítajte si tiež ďalšie rozhovory z tejto série:
1. Arcibiskup Bernard Bober: Boh neodsudzuje ani nekategorizuje. Boh miluje
2. Generálny vikár Peter Šimko: Príťažlivá moderná svätosť
3. Biskup Peter Beňo: Človek nemôže obstáť, ak nie je napojený na zdroj života
4. Biskup Jozef Haľko: Veriť v Boha a veriť Bohu je veľký rozdiel
5. Biskup Milan Lach: Chcem privádzať ľudí k Bohu, k jeho láske
6. Arcibiskup Cyril Vasiľ: Božia prozreteľnosť nikomu neodopiera prostriedky spásy
7. Biskup František Trstenský: Odlíšiť Boží hlas od svojho ega je duchovné majstrovstvo
8. Biskup Tomáš Galis: Prečo je Jubilejný rok 2025 dôležitý pre dnešných ľudí?
9. Arcibiskup Jonáš Maxim: Boh ide do nepochopiteľného extrému
___

Život máme len jeden a mali by sme ho prežiť naplno. Čo pre vás znamená žiť naplno?

Keď sa deň schýli ku koncu, sám seba sa pýtam, či som ho prežil naplno. A musím povedať, že sú dve veci, ktoré ma robia pokojným na konci každého dňa. Sú to vzťahy a obeta.

Vzťahy preto, lebo hlboko v ľudskej prirodzenosti sme nastavení tak, že túžime po druhých, hoci túto túžbu niekedy potláčame či zahlušíme. Alebo niekedy nás premôže obava zo zranenia vo vzťahoch.

Ak je však človek odizolovaný od druhých, bude vždy smutný a nenaplnený. Individualizmus neposkytuje skutočnú radosť.

A potom je to obeta, ktorá je prirodzeným dôsledkom našej vzťahovosti. Jednoducho, keď cítim, že zo mňa niečo „ubudlo“, čiže dokázal som aspoň trochu zaprieť sám seba a nezištne sa darovať druhým, vnútorne ma to napĺňa a cítim, že je to v harmónii s mojím hodnotovým nastavením.

Poznanie krásy vo svojej rozmanitosti na tomto svete privádza k úžasu. A úžas zasa privádza k zamysleniu nad tým, odkiaľ sa to všetko berie. 

Na to, aby sme dokázali žiť naplno, potrebujeme vedieť, o čom je život. Čo nám pomôže lepšie pochopiť jeho podstatu, zmysel a cieľ?

Krása a potom paradoxne bolesť. Poznanie krásy vo svojej rozmanitosti na tomto svete privádza k úžasu. A ak je človek hĺbavejší a uvažujúci, úžas zasa privádza k zamysleniu nad tým, odkiaľ sa to všetko berie.

Môže to byť krása stvorenia, krása dobrých skutkov, krása odpustenia, krása harmonickej rodiny, krása manželskej lásky, krása čistoty… To všetko nás privádza k túžbe uchopiť hlbší zmysel, než vnímať len to, čo vidíme.

Ale potom je to aj bolesť. Bolesť v akejkoľvek svojej forme – či je to fyzická bolesť, duševná, alebo aj duchovná – vždy ide o veľmi hlbokú skúsenosť a prirodzene nás privádza k otázke „Prečo?“. A táto otázka sa v momente skúsenosti bolesti často neobmedzuje iba na bolesť samotnú, ale aj na zmysel celého života.

Je pravdou, že bolesť môže viesť aj k strate zmyslu života, ale to sme už blízko pri zúfalstve. Práve v kontakte s bolesťou zisťujeme, že ak by život nemal zmysel, bol by absurdný.

Túžba po pozemských, materiálnych i čisto telesných veciach dokáže veľmi ľahko zahlušiť túžbu po oveľa hlbšom zmysle života.

Pristavme sa pri zmysle života. Aké kroky by sme mali podniknúť, aby sme spoznali hlbší zmysel svojho života?

Predovšetkým nebyť povrchní a potom nebyť príliš materiálni. Aktuálna doba nás k tomu zvádza. Všetko sa rýchlo mení a sme zaplavení najnovšími ponukami produktov, najmä tých digitálnych, ktoré nám ponúkajú také množstvo informácií, že ich často ani nevieme spracovať.

Na všetko vieme rýchlo nájsť odpoveď, stačí vložiť frázu do internetového prehliadača. To nás zvádza k povrchnosti a bráni nám ponoriť sa hlbšie do uvažovania a prežívania.

Zmysel života však neobjavíme v internetovom prehliadači. Sú to skôr rozmanité životné skúsenosti, ktoré nenecháme nepovšimnuté, ale uvažujeme o nich vo svojom srdci, vďaka čomu nás privádzajú k tomu najdôležitejšiemu.

A potom musíme byť opatrní, aby sme neboli príliš materiálni. Túžba po pozemských, materiálnych i čisto telesných veciach dokáže veľmi ľahko zahlušiť túžbu po oveľa hlbšom zmysle života.

Pre mňa by bol život bez viery v Boha veľmi smutný a absurdný. Neviem si predstaviť, keď by sa môj život skončil, že by sa všetko prepadlo do ničoty.

Zohrávala vo vašom prípade viera v Boha v nájdení zmyslu života dôležitú úlohu?

V mojom prípade áno, ale pripúšťam, že nie u každého to tak býva. Hoci som od svojho narodenia bol vychovávaný v kresťanskej viere, neznamená to, že som hneď všetko automaticky a nekriticky prijímal.

Najmä v období dozrievania, ktoré je typické spochybňovaním a túžbou po autonómnosti, sa človek, ktorý od detstva vyrastá v prostredí viery v Boha, musí doslova popasovať takmer so všetkým, čo mu dovtedy dávalo zmysel, a nanovo, teraz už osobne a aktívne, sa stotožniť s hodnotovým systémom viery.

Pre mňa by bol život bez viery v Boha veľmi smutný a doslova absurdný. Neviem si predstaviť, že by všetko, čo dennodenne robím, smerovalo len k jednému záverečnému momentu tu na zemi, keď by sa môj život skončil a všetko by sa to prepadlo do ničoty.

Vo vašom príbehu sa mohli spoznať viacerí veriaci; ako by mali objaviť zmysel života ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú neveriaci?

Ťažko povedať, či vôbec existuje neveriaci človek, lebo každý v niečo verí. Ak aj nie v Boha, tak možno v nejaké nekonečné, nedefinovateľné dobro, presahujúce všetko. Alebo v nejakú lásku, alebo možno aspoň v to, že sa predsa oplatí byť v živote dobrým.

Alebo niekto verí v to, že treba život maximálne využiť pre seba, kým je čas. Z tohto pohľadu hľadá nejaký zmysel života aj ten, kto vyslovene neverí v Boha. Zmysel života je hybná sila, ktorá nás posúva každý deň vpred.

Ak niekto má takúto silu, nemožno mu to zazlievať. Skôr sa treba zamýšľať nad tým, nakoľko uplatniteľné je nasmerovanie človeka vo všetkých životných situáciách vrátane tej poslednej, keď sa budeme musieť pobrať z tohto sveta.

Mohli by ste to konkretizovať? Môžeme nazvať skutočným zmyslom života niečo, čo by nedávalo zmysel na jeho konci – teda čo by zároveň nedávalo zmysel smrti človeka?

Podľa mňa nie, ale nie každý to tak vidí. Nie každý považuje záver života za determinujúci. Smrť je nespochybniteľná realita, ale kým sa s ňou stretneme, všeličo sa deje v našom živote.

Každý človek sa v priebehu svojho života mení a je dobré, že je to tak. Naša schopnosť meniť sa je znakom dozrievania. Sú napríklad hodnoty, ktoré sa nám v mladosti môžu zdať dôležité, ale neskôr svoj hodnotový systém korigujeme, pretože na základe svojej skúsenosti vnímame veci ináč. Je však krásne žiť pre hodnoty, ktoré dávajú zmysel každému obdobiu ľudského života.

Životy mladých, ktorí objavili zmysel svojho života, žiaria ako nádej. Môžem svedčiť o tom, aká krásna môže byť mladosť, ak je prežitá v zakotvení v nadprirodzených hodnotách.

Ako vnímate výzvy, ktorým čelí súčasná generácia pri hľadaní zmyslu života?

Dnešní mladí to majú oveľa ťažšie ako generácie pred nimi. Dôvody sú mnohé a rôzne. Dnes sa mladému človeku naskytá toľko možností, ako si naplniť srdce, ako nikdy predtým. V tejto rozmanitosti a dostupnosti sa slabá a povrchná viera, ktorá nedokáže dať úprimnú radosť, rýchlo zahadzuje a kompenzuje inými ponukami.

Potom je tu veľmi veľa rýchlo dostupného zvádzania na také zážitky a životné štýly, ktoré môžu v konečnom dôsledku mladého človeka vážne zraňovať. Ak k tomu ešte pridáme premenlivosť a nestabilnosť tejto doby a aj už spomínanú povrchnosť i necitlivosť, dostávame z toho rovnicu, ktorej výsledok nie je utešujúci. Jestvuje už niekoľko vedeckých štúdií, ktoré opisujú dnešnú mladú generáciu ako takú, ktorá je charakteristická úzkosťou a depresívnosťou.

Nechcel by som však ostať iba pri negatívnom pohľade. Práve v tom všetkom životy mladých, ktorí objavili krásu v zmysel svojho života, žiaria ako nádej a svedectvo. Roky som pracoval s mladými na univerzitách a môžem svedčiť o tom, aká krásna môže byť mladosť, ak je prežitá v zakotvení v nadprirodzených hodnotách.

Zájdite na hlbinu a nájdete radosť, ktorá je tichá, hlboká a napĺňa ľudské srdce pokojom.

Mohli by ste zanechať mladým ľuďom, ktorí hľadajú zmysel vo svojom živote, nejaký smerodajný odkaz?

Hľadajte, hľadajte, hľadajte… Nikdy neprestaňte hľadať. Nikdy nerezignujte na hľadanie najpodstatnejších vecí, ako je zmysel života.

V evanjeliu apoštola Jána máme príklad Nikodéma, ktorý napriek tomu, že patril k takej skupine, ktorá by sa nemala stretať s Ježišom, predsa v noci prišiel za ním s túžbou pýtať sa a uvažovať nad slovami, ktoré mu ostali rezonovať v srdci. Nenechajte sa vtiahnuť do prúdu povrchnosti tohto sveta ani sa nenechajte zlákať ponukami, ktoré rýchlo a lacno naplnia srdce, ale ostáva po nich hluchá prázdnota.

Zájdite na hlbinu a som si istý, že nájdete toho, ktorý už dvetisíc rokov inšpiruje tento svet a nenechá chladnými tých, ktorí ho objavia. Radosť z toho síce nie je hlučná a ohurujúca, ale hoci je tichá, je hlboká a napĺňa ľudské srdce pokojom.