Biskup Tomáš Galis: Prečo je Jubilejný rok 2025 dôležitý pre dnešných ľudí?

„Nebojme sa začínať vždy znovu. Aj od nuly. Toto je obsahom Jubilejného roka 2025. Pozývam všetkých k zmiereniu a odvahe žiť z nádeje,“ hovorí biskup Galis v rozhovore o najaktuálnejšej téme roku 2025.

Z rozhovoru so žilinským biskupom sa dozviete:
– prečo je rok 2025 jubilejným;
– čo je charakteristické pre jubilejný rok;
– aké výzvy, príležitosti, možnosti a šance nám ponúka jubilejný rok;
– prečo by sme v žiadnom prípade nemali prepásť ponuku jubilejného roka;
– čo by sme mali robiť a čo nerobiť v Jubilejnom roku 2025.

Prečítajte si tiež ďalšie rozhovory z tejto série:
1. Arcibiskup Bernard Bober: Boh neodsudzuje ani nekategorizuje. Boh miluje
2. Generálny vikár Peter Šimko: Ak prestaneme tvoriť, mentálne zhrdzavieme
3. Biskup Peter Beňo: Človek nemôže obstáť, ak nie je napojený na zdroj života
4. Biskup Jozef Haľko: Veriť v Boha a veriť Bohu je veľký rozdiel
5. Biskup Milan Lach: Chcem privádzať ľudí k Bohu, k jeho láske
6. Arcibiskup Cyril Vasiľ: Božia prozreteľnosť nikomu neodopiera prostriedky spásy
7. Biskup František Trstenský: Odlíšiť Boží hlas od svojho ega je duchovné majstrovstvo
___

V súčasnosti prežívame Rok modlitby, ktorý je prípravou na Jubilejný rok 2025. Aký význam má tento rok pre všetkých ľudí?

Každý človek prežíva raz vďačnosť, inokedy núdzu, ale všetci sa potrebujeme na chvíľu zastaviť a uvažovať. To všetko sú momenty, príležitosti na modlitbu. Práve v tom všetkom ľudskom a každodennom nielen zostupujeme do hĺbky svojho srdca, ale obraciame svoju pozornosť na Boha.

Na jeho milosrdenstvo, na jeho lásku, na jeho všemohúcnosť a všadeprítomnosť, na jeho srdce. Modlitba je časom a vnútorným nastavením na niečo a niekoho, kto nás presahuje. A to nás nezahanbuje, ale, naopak, teší a prehlbuje, posilňuje našu ľudskú identitu.

Ak vnímame aktuálny Rok modlitby ako rok prípravy na jubilejný rok, je to čas túžby po veľkých veciach, ktoré má Boh pre nás pripravené. Modlitbu zvyčajne my veriaci charakterizujeme ako rozhovor s Bohom.

Veríme, že Boh nás bude počúvať. Že sa zaujíma o to, čo mu hovoríme. Že mu stojíme za to, aby sa zaujímal o to, čo chceme. Nevieme si predstaviť, že odmietne spraviť to, čo žiadame. Duch Svätý v nás prebúdza túžbu byť vypočutí. A to je vlastne túžba po vzťahu.

Môžeme povedať, že modlitba je o slovách, ale nielen o slovách. My kresťania čerpáme z Božieho slova. Slova, ktoré prináša, dáva život. Keď sa modlíme, hovoríme nielen o sebe, ale aj počúvame, čo hovorí Boh skrze slová Biblie.

Napriek tomu, že táto zbierka kníh má dve – až tritisíc rokov, prihovára sa nám a pomáha nám nastavovať naše kritériá hodnotenia a výberov podľa skúseností biblických osobností a to nám pomáha pri orientovaní sa v našom každodennom živote aj v 21. storočí.

My kresťania sme ľuďmi nádeje, lebo vieme, že dejiny má v rukách Boh.

Od roku 1300, keď bol pápežom Bonifácom VIII. vyhlásený prvý svätý rok, pôjde o 27. jubilejný rok v dejinách. Čo je zmyslom jubilejných rokov?

Jubilejný rok predstavuje príležitosť na opätovný začiatok pre jednotlivcov, rodiny, komunity a celú spoločnosť. Keďže, podľa pápeža Františka, každá autentická činnosť evanjelizácie je vždy „nová“, aj slávenie jubilejného roka je pozvaním pre všetkých.

V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium – o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete pápež píše, že Cirkev „vychádzajúca“ je spoločenstvo učeníkov, misionárov, ktorí preberajú iniciatívu, zapájajú sa, sprevádzajú, prinášajú ovocie a oslavujú.

Jubilejný rok je príležitosťou nájsť spôsob, ako Slovo vložiť do konkrétnej situácie, aby prinieslo plody nového života – aj keď sa môžu zdať len čiastočné alebo nedokonalé.

Boh vždy pošle do sveta ľudí, ktorí sú svedkami svetla, zmierenia a nádeje. Sú to ľudia putujúci svojou dobou, ktorí ukazujú na momenty nádeje, ktoré nás dvíhajú, oslobodzujú od strachu a povzbudzujú v neistotách.

Motto nastávajúceho jubilejného roka znie Pútnici nádeje. Mohli by ste túto tému objasniť?

Nádej je radostné očakávanie toho, čo príde. Ako ľudia sme možno niekedy trochu pesimistickí, čo sa týka budúcnosti, ba niektorí sa dokonca obávajú, čo všetko budúcnosť prinesie, lebo sme prežili v minulosti niečo zraňujúce a bojíme sa, že sa to bude opakovať.

My kresťania sme ale ľuďmi nádeje, lebo vieme, že dejiny má v rukách Boh. On vždy pošle ľudí, ktorí sú svedkami svetla, zmierenia a nádeje. Títo svedkovia nádeje predstavujú nielen statické body, ale sú to ľudia putujúci svojou dobou, ktorí stretávajú iných a ukazujú na momenty nádeje, ktoré nás dvíhajú, oslobodzujú od strachu a povzbudzujú v neistotách.

Týmito pútnikmi nádeje máme byť my, nielen tí druhí. My máme svedčiť o dobre a svetle, nielen bedákať nad tmou. Tu nejde o naivný optimizmus, ale vnútorné nastavenie, ktoré presahuje našu niekedy pošramotenú prítomnosť; nastavenie, ktoré svedčí o večnosti. A toto všetko sa spája s trpezlivosťou, lebo trpezlivosť je sestrou nádeje.

Motto Pútnici nádeje nám okrem iného hovorí o tom, že v nádeji dozrievame, že nádej spôsobuje vnútornú premenu, ako o tom hovorí svätý páter Pio: „Boh kresťanov je Bohom premien: keď mu odovzdáte svoju bolesť, získate pokoj, a keď mu dáte svoje zúfalstvo, dostanete nádej.“

Mohli by ste vybrať charakteristické prvky jubilejného roka, na ktoré sa máme zamerať?

Jubilejný rok nie je ani tak súborom aktivít a iniciatív, ako skôr spôsobom života. Pre lepšie pochopenie sa nám treba vrátiť na začiatok, k židovskému jubilejnému roku. V dvadsiatej piatej kapitole Knihy Levitikus čítame o ustanovení takzvaného sobotného roku.

Sobota, siedmy deň v týždni, je pre židov posvätným dňom kultu a odpočinku. Podobne ako pre nás nedeľa, prvý deň v týždni. Židia v sobotu a kresťania v nedeľu žijú úplne iným štýlom ako v ostatné dni v týždni.

Každý siedmy rok bol pre starovekých Židov rokom sobotným, rokom, keď mala „zem úplný odpočinok, čas pokoja pre Pána! Vtedy neosievaj svoje pole a neorezávaj svoju vinicu! Nezbieraj, čo samo narástlo po tvojej žatve, a viničové strapce, ktoré si neorezával, neoberaj: zem má mať rok odpočinku. To, čo zem v čase odpočinku urodí, nech je na pokrm,“ čítame v Knihe Levitikus (25, 4 – 6).

Na celý rok zastavili Židia všetky poľnohospodárske práce a pôda ležala ladom. V prevažne agrárnej krajine to muselo vyzerať, akoby sa úplne zastavil život. Prišiel sviatok, ktorý trval celý rok. To je prvá charakteristika: Rok odpočinku.

Jubilejný rok bol rokom amnestií, prepúšťania otrokov, vykupovania väzňov a odpúšťania dlhov.

Aké sú jeho ďalšie charakteristiky?

Po siedmich takýchto „ročných týždňoch“, teda po štyridsiatom deviatom roku, nasledoval rok päťdesiaty, ktorý dostal meno jubilejný. Pomenovali ho podľa baraních rohov (jóbél), keďže tento posvätný čas, milostivý rok, ohlasovali práve trúbením na rohoch.

Jubilejný rok, prvý rok v novom cykle, bol posvätný a platili preň tie isté pravidlá ako pre rok siedmy. No okrem myšlienky odpočinku sa v ňom objavuje aj ďalší aspekt, odpustenie a zmierenie.

Ako hovorí Ježiš v nazaretskej synagóge: „Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 18 – 19). Jubilejný rok bol rokom amnestií, prepúšťania otrokov, vykupovania väzňov a odpúšťania dlhov.

Tri prvky charakterizujúce životný štýl v jubilejnom roku sú: odpočinok, odpustenie a zmierenie a život vo viere. Pričom nemôžeme byť len prijímateľmi, ale aj tými, ktorí vo viere darujú odpočinok, odpustenie a zmierenie iným.

Pre niektorých to bola veľká výhoda, ale ako to prežili tí „poctivejší“, ktorým sa istým spôsobom krivdilo?

Popravde, žiť celý rok štýlom jubilejného roku v skutočnosti nebolo nič jednoduché. Nie je totiž ľahké odpustiť dlžníkom, aj keď si odpustenie nezaslúžia, alebo vykupovať z otroctva vzdialených príbuzných, ktorí si za svoj údel môžu sami.

Udeliť amnestiu zločincom alebo dva roky po sebe žiť len z toho, čo sa podarilo ušetriť za predchádzajúcich šesť rokov, to sa nedá len tak. Takto žiť je možné len s vierou. A to je tretí rozmer jubilejného roku.

Pápež František v bule Nádej nezahanbuje píše o nepredvídateľnosti budúcnosti, ktorá niekedy vyvoláva protichodné pocity: Od dôvery k strachu, od pokoja k skľúčenosti, od istoty k pochybnostiam.Každý sa musel pýtať: „Z čoho budeme žiť siedmy rok, keď nebudeme ani siať, ani žať?“

Božia odpoveď je stručná: „Vedzte: Ja vám v šiestom roku požehnám tak, že budete mať úrody na tri roky. A keďže budete siať len v ôsmom roku, budete mať čo jesť ešte zo starej úrody: až do deviateho roku, do jeho úrody budete jesť zo starého“ (Lv 25, 20 – 22).

Máme teda tri prvky, ktoré charakterizujú životný štýl v jubilejnom roku: odpočinok, odpustenie a zmierenie a život vo viere. Pričom nemôžeme byť len prijímateľmi, ale aj tými, ktorí vo viere darujú odpočinok, odpustenie a zmierenie iným. Odpustí sa nám tak, „ako i my odpúšťame svojim vinníkom“.

V jubilejnom roku je osobitná príležitosť na získanie úplných odpustkov. Kto a za akých podmienok ich môže získať?

V osobitnom dokumente pre Svätý rok 2025 sa hovorí to zásadné o milosrdenstve a odpustkoch: „Božie milosrdenstvo berie na seba podobu odpustkov, ktoré Otec prostredníctvom Cirkvi ponúka hriešnikovi, ktorému už bolo odpustené, a oslobodzuje ho od každej stopy následkov hriechu.“ Nejde teda len o odpustenie hriechov, ale najmä ich následkov v ľudskom živote.

Katechizmus Katolíckej cirkvi nám o následkoch hovorí vo viacerých článkoch. Patrí medzi ne: neresť a zvrátené náklonnosti, nezdravé pripútanie k stvoreniam, morálne oslabenie, pozbavenie Božej podoby, pozbavenie spoločenstva s Bohom, pozbavenie večného života, tresty za hriech, zápas medzi duchom a telom a zoslabnutie kresťanského života.

Máme veľké možnosti získavania milostí, tak dúfam, že ich budeme aj využívať. Sú určené pre každého, kto hľadá Boha a prijme jednu z mnohých ponúk Cirkvi.

V týchto všetkých situáciách sa prejavujú rozličné podoby následkov hriechu, a preto je potrebná osobitná Božia milosť, aby sme ich zvládali.

Veríme, že veriaci, ktorí úplne vylúčia akúkoľvek náklonnosť k hriechu a v priebehu svätého roka, očistení sviatosťou pokánia a posilnení svätým prijímaním, sa pomodlia na úmysel Svätého Otca, získajú úplné odpustky a odpustenie svojich hriechov, ktoré môžu aplikovať aj pre duše v očistci. Úplné odpustky možno získať iba raz za deň.

Medzi prostriedky získavania milostí patria púte, zbožné návštevy posvätných miest, skutky telesného a duchovného milosrdenstva a pokánia. Máme veľké možnosti získavania milostí, tak dúfam, že ich budeme aj využívať. Sú určené pre každého, kto hľadá Boha a prijme jednu z mnohých ponúk Cirkvi.

Pápež František v spomínanej bule o vyhlásení riadneho jubilea roku 2025 Nádej nezahanbuje píše, že by sme sa my sami mali stať hmatateľným znamením nádeje pre iných. V akom zmysle?

Tými „inými“, pre ktorých máme byť my kresťania znamením nádeje, sú podľa pápeža Františka ľudia, ktorí žijú v ťažkých životných podmienkach. Osobitne menuje väzňov, chorých, migrantov, starých a chudobných, teda skupiny sociálne vylúčených, ľudí na periférii záujmu spoločnosti.

Pre väzňov má byť znamením nádeje naša angažovanosť a zápas za dôstojné podmienky vo väzniciach či apel na vlády v prospech zrušenia trestu smrti či udelenia amnestií.

Pápež František píše, nech sa veriaci – a osobitne pastieri – stanú tlmočníkmi týchto požiadaviek a vytvoria jeden hlas, ktorý bude odvážne požadovať dôstojné podmienky pre väznených. Rovnako od nás očakáva, že budeme apelovať na našich vládnych činiteľov, aby sa rozhodli odpustiť dlhy krajinám, ktoré ich nikdy nemôžu splatiť.

Pri väzňoch, chorých, starých, mladých, migrantoch… sa nepýtame, či sú kresťania alebo nie. Jediná otázka, ktorú si máme klásť, je, ako im pomôcť, čo robiť, aby aj oni zažili Pánov milostivý čas.

Ale nezostáva len pri tom, čo treba urobiť na národnej a nadnárodnej úrovni. Povzbudzuje, aby sme navštevovali chorých a tak konali skutky milosrdenstva či aby sme sa s odvahou delili s chudobnými o to, čo máme.

Je zaujímavé, že medzi tými, pre ktorých máme byť znamením nádeje, spomína František aj mladých ľudí. Mladí potrebujú vidieť nádej, pretože, žiaľ, často vidia, ako sa rúcajú ich sny.

Milosti jubilejného roku starovekých Židov boli určené len Židom. Len pre nich bol Pánov milostivý rok, len židovskí otroci mali nádej na vykúpenie, len židovskí väzni mohli očakávať amnestiu, len židovským dlžníkom sa dostalo odpustenia.

V jubilejnom roku kresťanov je to inak. Pri väzňoch, chorých, starých, mladých, migrantoch… sa nepýtame, či sú kresťania alebo nie. Jediná otázka, ktorú si máme klásť, je, ako im pomôcť, čo robiť, aby aj oni zažili Pánov milostivý čas.

Nebojme sa začínať vždy znovu. Aj od nuly. Toto je obsahom Jubilejného roka 2025. Pozývam všetkých k zmiereniu a odvahe žiť z nádeje.

Na webe jubileum2025.sk sme pozvaní k prehĺbeniu osobného vzťahu s Bohom, so sebou samým a s ľuďmi naokolo. Ako by sme toto prehĺbenie mali praktizovať?

Ide o dve výzvy – spájať sa a putovať. Obidve sú v našej spoločnosti veľmi aktuálne a naliehavé. Veď žijeme v časoch veľkého individualizmu a rozdelenia. Preto výzva spájať sa prináša so sebou aj ochotu zmierovať sa a odpúšťať si a tak nám pomáha prekonávať rozdiely vo vzájomných vzťahoch.

Druhou výzvou je pozvanie pre všetkých ľudí dobrej vôle, aby sme pozerali jeden na druhého ako na spolupútnikov do večnosti. Nie sme tu len tak náhodou, ale spolu putujeme do večnosti. Máme si na tejto ceste pomáhať a nie hádzať si polená pod nohy, závidieť si alebo odrádzať od chuti zmeniť sa.

A to hlavné: nebojme sa začínať vždy znovu. Aj od nuly. Toto je obsahom Jubilejného roka 2025. Otvorením Svätej brány v Ríme máme štartovať, nie končiť. Pozývam aj ja všetkých k zmiereniu a odvahe žiť z nádeje.