Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Milovníci manga by si v Kambodži prišli na svoje. Hneď po banánoch ide o tamojšie druhé najpestovanejšie ovocie. Aj z našich obchodov poznáme, že pomerne rýchlo podlieha skaze, a to isté platí aj pri jeho zbere, ktorý trvá pomerne krátke obdobie. Farmári musia byť rýchli aj pri predaji, inak riskujú, že sa im úroda pokazí.
Vedci z brnenskej Mendelovej univerzity miestnym producentom v oblasti Kampong Speu nedávno pomohli naštartovať udržateľnú produkciu manga tým, že im odovzdali know-how na výrobu nových a inovatívnych solárnych sušičiek ovocia. Vyvstala však ďalšia otázka – čo s kôstkami?
Väčšina územia tejto ázijskej krajiny je vhodná na pestovanie manga, pričom vyprodukuje až 4 milióny ton exotického ovocia ročne. Zároveň je jedným z piatich najväčších producentov manga na svete. Azda ani netreba pripomínať, že pri spracovaní a zhodnocovaní plodov vzniká obrovské množstvo odpadu, ktorý pozostáva najmä zo šupiek a kôstok. V závislosti od odrody tvoria kôstky 20 až 60 % hmotnosti plodu, zatiaľ čo jadro v kôstke predstavuje 45 až 75 % jej hmotnosti. Uvádza sa, že práve kôstky manga patria medzi dominantné agropriemyselné odpady, pričom ročne sa vo svete vyprodukuje približne 123-tisíc ton tohto druhu odpadu.
Vzťahy medzi niekdajším Československom a Kambodžou siahajú až do roku 1956.
Vedci z Mendelovej univerzity v spolupráci s Laboratóriom biopalív Fakulty tropického poľnohospodárstva v Prahe sa pokúsili riešiť naliehavý problém. Z mangových kôstok vyrobili palivové brikety, ktoré ďalej analyzovali, a dospeli k zaujímavým zisteniam. Materiál má veľmi dobré vlastnosti, ako sú vysoká výhrevnosť, mechanická odolnosť, nízke emisie oxidov dusíka a uhlíka a nízky obsah popola. Brikety sa môžu využívať ako palivo v kachliach a kotloch používaných na palivové drevo, teda aj v tradičných sušičkách ovocia.
Priamo v Kambodži spolupracujú vedci so spoločnosťou Kirirom Food Production, ktorá sa špecializuje na výrobu sušeného manga. „Počas hlavnej sezóny spracujú 200 ton manga denne, z čoho každý deň na skládku putuje približne 60 ton kôstok. Tu kôstky hnijú a znečisťujú podzemné vody alebo sa pomaly a nedokonale spaľujú, čo silne znečisťuje okolité ovzdušie,“ vysvetľuje Petr Němec z Ústavu lesníckej botaniky, dendrológie a geobiocenológie Mendelovej univerzity.
Paradoxom je, že spoločnosť používa na vykurovanie svojich pecí drevo z lesa a na základe výpočtov brnenských výskumníkov si môže denne vyrobiť približne 12 ton kvalitného paliva z kôstok, čím nahradí viac ako 40 % vlastnej spotreby dreva.
Okrem toho jadrá oddelené od kôstky možno speňažiť ako zdroj mangového masla, ktoré je žiadané v kozmetickom priemysle i v potravinárstve. Výlisky z jadier môžu po oddelení oleja taktiež slúžiť ako prísada do kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá.
Odborníci z Českej republiky pomohli miestnym obyvateľom aj s výberom strojov na spracovanie kôstok. Partnerská spoločnosť Holistic Solutions predstavila miestnym podnikom stroje českej aj zahraničnej výroby, ktoré im ušetria financie a zároveň prispejú k ochrane životného prostredia.
Vzťahy medzi niekdajším Československom a Kambodžou siahajú až do roku 1956. Po nadviazaní diplomatických kontaktov naša krajina podporila rozvoj ázijskej krajiny výstavbou viacerých priemyselných závodov, medzi inými elektrární, tovární na výrobu pneumatík a traktorov, lokomotív, cukrovarov.
Po krátkom útlme vzťahov v 90. rokoch a rozdelení Československa sa časť dlhu voči Česku odpustila a zvyšné prostriedky boli venované na realizáciu nových rozvojových projektov. Česká republika zaradila Kambodžu medzi partnerské krajiny v rámci rozvojovej spolupráce v roku 2010, pričom moderné české projekty pomáhali v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, energetiky, ale aj vody a sanitácie.
V závislosti od odrody tvoria kôstky 20 až 60 % hmotnosti plodu, zatiaľ čo jadro v kôstke predstavuje 45 až 75 % jej hmotnosti.
K vrúcnym vzťahom oboch krajín prispieva aj fakt, že Jeho Veličenstvo Norodom Sihamoni, súčasný kambodžský kráľ, žil v Prahe od svojich deviatich rokov a na Akadémii múzických umení, kde promoval v roku 1975, vyštudoval balet.
Projekt brnenských vedcov je financovaný z programu Partnerstvo pre ciele trvalo udržateľného rozvoja medzi Českou republikou a Rozvojovým programom OSN. Jeho cieľom je znížiť produkciu odpadu a zároveň využívať alternatívne zdroje energie, ktoré pomôžu znížiť masívne odlesňovanie Kambodže.
Mango, ktoré sa týmto spôsobom doteraz nevyužívalo, tak predstavuje významný potenciál pre energiu, cenné tuky a krmivo.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
