Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Čo si myslíte vy? Je prípustné, aby mal jeden človek moc svojvoľne rozhodovať o osude trestného konania? Nemali by sme zaviesť nástroje opravy jeho potenciálne chybných rozhodnutí? Či zúžiť okruh rozhodnutí, ktoré sa paragrafom 363 môžu zrušiť? Alebo je to dnes nastavené dobre?
Zapojte sa do diskusie a nájdime spoločné riešenie, ktorým posilníme spravodlivosť na Slovensku.
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Ďakujeme, že diskutujete slušne.
Paragraf 363 sa za posledné roky stal jednou z popredných tém, najmä po tom, čo generálny prokurátor zrušil najmä obvinenia z korupcie napríklad Vladimírovi Pčolinskému, Jaroslavovi Haščákovi, Zoroslavovi Kollárovi či Robertovi Ficovi. V praxi sa tento paragraf využíva už roky a pomerne často. V minulosti § 363 využil generálny prokurátor napríklad na stiahnutie obvinenia novinárov či väzby aktivistov Greenpeace, ktorí obsadili ťažobnú vežu. Interpretácia v podobe „zneužívania“ či „nadužívania“ sa však intenzívnejšie objavuje v súvislosti s prácou Maroša Žilinku, ktorý sám v minulosti uviedol, že „robí nám to šarapatu“.
Paragraf 363 slúži ako mimoriadny opravný prostriedok proti nezákonnému trestnému stíhaniu. Konkrétne ide o právomoc rušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní. Ak sa teda napríklad pri zatýkaní alebo väzbe naskytne procesná chyba, ktorá môže toto vyšetrovanie viesť zlým smerom, paragraf 363 slúži ako nástroj na opravu a generálny prokurátor ním môže obvinenia aj zrušiť. Na jednej strane to neznamená, že obvinený nemôže byť znova stíhaný, ak sa napríklad nájdu nové relevantné dôkazy. Na strane druhej – problémom vyšetrovania korupcie je najmä to, že dôkazov je málo a konkrétna obeť neexistuje. Je ňou celá spoločnosť. Zastavenie trestného stíhania tak neraz vedie k „potopeniu“ celého vyšetrovania.
Paragraf 363 sa opakovane vynára vo verejnom diskurze. Koncom júna 2023 Ústavný súd SR na návrh prezidentky rozhodol o súlade § 363 s Ústavou SR. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan vtedy uviedol: „To, že je § 363 v súlade s Ústavou SR, neznamená, že je v poriadku.“ Preskúmavať sa môže aj aplikačná prax zo strany generálneho prokurátora. Vzhľadom na povahu rozhodnutia generálneho prokurátora pri § 363 Trestného poriadku je však veľmi málo pravdepodobné, že by oslobodené osoby namietali sťažnosťou porušenie svojich práv na Ústavnom súde. V súčasnosti prezidentka zvažuje podanie disciplinárneho podnetu na generálneho prokurátora.
Kde sú dvaja právnici, tam sú tri právne názory. Tento zaužívaný aforizmus načrtáva aj potenciálnu problematickosť aktuálneho nastavenia paragrafu 363. Posúdenie toho, či je niečo v poriadku (zákonné), alebo nie, leží v rukách jedného človeka. Minulé skúsenosti vyplývajúce zo zverejnenej nahrávky rozhovoru Mariana Kočnera a vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku naznačujú, že to nemusí byť najlepší systém garancie spravodlivosti.
Pri paragrafe 363 zároveň neexistuje opravný prostriedok a možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia. Generálny prokurátor rušením obvinení sčasti zasahuje do právomoci súdov. Jeho konanie nikto nekontroluje a generálny prokurátor svoje rozhodnutie nemusí s nikým konzultovať.
Hlavnou otázkou diskusie tak je, či je vhodná koncentrácia toľkej moci v rukách jedného človeka. Nemali by sme to spoločne prehodnotiť? Dokážeme efektívne zamedziť korupcii, ak moc rozhodovať o zastavení trestného stíhania stojí na jednom človeku?
Všetci ľudia sú omylní. Aj preto v právnom štáte skladáme súdy zo senátov viacerých sudcov. Jedným z argumentov je práve snaha predísť možným chybám prostredníctvom vzájomnej diskusie sudcov. Tento mechanizmus však pri rozhodovaní generálneho prokurátora chýba. Otázka teda je, či by jeho autokratické rozhodnutia nemali podliehať aspoň minimálnej kontrole zo strany súdov. Nemali by mať poškodení, páchatelia, obete či ich obhajcovia možnosť podať návrh na preskúmanie rozhodnutia generálneho prokurátora zo strany súdu? Či by sme docielili len ďalšie prieťahy zbytočnou diskusiou sudcov? Neexistuje kompromis v podobe nie predbežnej, ale následnej kontroly?
Jednou z kritík nastavenia paragrafu 363 je, že sa môže používať na všetky rozhodnutia v prípravnom konaní trestného stíhania. Generálny prokurátor tak môže v podstate ukončiť celé trestné stíhanie a rozhodnúť o veci. Potenciálne riešenie v podobe zvýšenia rovnosti zbraní procesných strán môže byť zúženie okruhu rozhodnutí (na tzv. nemeritórne), na ktoré sa paragraf 363 môže aplikovať. Ak teda napríklad GP vidí pochybenie v niektorých častiach procesu, môže ich napraviť svojím rozhodnutím. V takom prípade by však nemohol celé vyšetrovanie a stíhanie zrušiť. Je podľa vás takýto kompromis prípustný? Či mal by mať generálny prokurátor možnosť zasahovať a rušiť všetky rozhodnutia, ako napríklad tie o začatí či ukončení trestného stíhania?
Zapojte sa do diskusie!
DEMDIS je občianske združenie, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
Portál nm.sk je mediálnym partnerom OZ DEMDIS.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
