Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Keď som na začiatku roka písal o tom, na aké filmy sa tento rok najviac teším, obligátnou položkou bol Deň odhalenia (USA, 2026), nový film legendárneho režiséra Stephena Spielberga.
Ak by som mal tvorbu tohto režiséra opísať jedným slovom, asi by som povedal – kúzlo. Z detstva si pamätám, ako ma dokázali úplne vtiahnuť do deja jeho filmy o tom, že s niektorými vecami sa neradno zahrávať (Indiana Jones), že empatia dokáže prekonať aj mimoriadne výrazné rozdiely (E.T. – Mimozemšťan), či o tom, že skutočnosť, že veda niečo dokáže, ešte neimplikuje, že by to mala urobiť (Jurský park).
Moje očakávania odo Dňa odhalenia ešte vzrástli, keď som sa dozvedel, že hudbu k tomuto filmu zložil John Williams, ktorý má neuveriteľných 94 rokov. Predsa len, ide o muža, ktorý zabezpečil zvukovú kulisu pre tie najlegendárnejšie Spielbergove príbehy.
A keď sa po internete začali pred premiérou šíriť správy o tom, že v deji majú byť aj motívy týkajúce sa kresťanskej viery, už mi ten film nebolo treba viacej „predávať“ a bolo jasné, že naň pôjdem.
O čo v Dni odhalenia ide? O veľa.
Film sa začína in medias res, vidíme ajťáka Daniela (Josh O’Connor), unikajúceho pomocou záhadnej technológie pred zástupcami mocnej tajnej organizácie, ktorej šéfuje Noah Scanlon (Colin Firth). Daniel oplýva USB diskami s akýmisi cennými informáciami, ktoré chce daná organizácia silou-mocou utajiť.
Druhá dejová línia sa týka rosničky Margaret (Emily Blunt), ktorá v živom vysielaní prekoná niečo, čo na prvý pohľad vyzerá ako nervové zrútenie – pred tým, ako stratí vedomie, bľaboce v nezrozumiteľnom jazyku. Keď potom v nemocnici nadobudne pocit, že ľudia, ktorí sa rozprávajú s lekármi, nemusia byť priateľskí, vezme nohy na plecia.
Keďže je to všeobecne známe, nebude až takým výrazným spoilerom, keď poviem, že dôvodom, pre ktorý sa vo filme všetci naháňajú, operuje v ňom tajná organizácia a objavuje sa množstvo efektných záberov na konvoje čiernych vládnych vozidiel, je mimozemský život. Špecificky to, že jeho existenciu vláda tají, aby nerozvrátila svetový poriadok.
Nábožensky zaujímavá línia sa týka Danielovej frajerky Jane (Eve Hewson), ktorá bola kedysi novickou v kláštore a svoju vieru nikdy úplne nestratila. Tá sa obáva, čo by odhalenie informácií o mimozemskom živote spravilo s vierou miliárd ľudí.
Ako sa tento príbeh napokon skončil? No, až taká pecka ako Spielbergove diela z vrcholnej éry to nebola.
Mal som pocit, že Deň odhalenia je pomerne mätúci film, ktorý otvorí kopu motívov a nápadov bez toho, aby im dal uspokojivé riešenie. (Napríklad tá scéna s kruhmi v obilí, dodnes neviem, ako to súviselo so zvyškom deja.)
Druhá vec je, že celý film spočíva vlastne v naháňačkách z miesta na miesto. To by nemuselo prekážať, predsa len, ide o modus operandi priemerného akčného filmu, avšak tu to mali hlavní hrdinovia miestami naozaj až príliš jednoduché.
Antagonisti sa správali ako takí pajáci – dvoch extrémne dôležitých ľudí nechajú len tak vypochodovať z vojenskej základne (pretože, a teraz sa podržte, sa jednému z nich podarilo v strážcoch vzbudiť spomienky z detstva!), v inej scéne zas nedáva zmysel správanie hrdinov v aute tlačenom smerom k vlaku (mali tam ešte pekných pár metrov na strhnutie volantu a únik).
Už po niekoľkých dňoch som si uvedomil, že si z toho filmu pamätám naozaj málo scén, čo je pri tomto žánri dobrodružno-akčného trháka zvláštne. Aby som však vypichol niečo v tomto ohľade pozitívne – útek hasičským autom z haly bol naozaj kreatívnym momentom.
A čo sa týka technickej stránky, vizuálne je to starý dobrý Spielberg, miestami som sa pocitovo prenášal do čias, keď som ako malý sledoval jeho filmy. Williamsova hudba je tentokrát skôr takým „podmazom“, ale v druhej polovici filmu sa objavia aj silnejšie motívy.
Čo sa týka náboženských tém rozvíjaných vo filme, kresťanský pohľad zastupuje staršia sestra v kláštore, z ktorého odišla Jane. Tá v krátkom telefonáte odprezentuje názor, ktorý sa v podstate podobá na to, ako na tému potenciálneho mimozemského života hľadeli viacerí svätci.
Film sa ku koncu snaží tlačiť na emócie, v náčrte ukazuje, ako by ľudstvo pravdepodobne na túto správu zareagovalo. Teda, musím povedať, že som si aj trošku zapochyboval, či by správa o existencii mimozemšťanov pomedzi všetko to, čo sa dnes vo svete deje, naozaj upútala takú veľkú mediálnu pozornosť.
Jednou z tém, ktoré film otvára, je empatia – tú majú mimozemšťania vyvinutú na oveľa vyššej úrovni ako ľudia a spolu s inými schopnosťami ju zapožičali aj rosničke Margaret. Otázne je – naozaj by to stačilo na vybudovanie silnejšej civilizácie? Nezasiahol by ľudský pád aj do tohto?
Odhliadnuc od týchto pochybností, film je príjemný aspoň v tom, že v súčasnej atmosfére skeptického nihilizmu prináša do kinosál trochu optimizmu.
Moje hodnotenie: Naivné sci-fi, no aspoň je to optimistický návrat ku klasickej filmárčine. 5/10
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
