Podujatie Bratislava za život sa koná týždeň pred predčasnými parlamentnými voľbami. Je vaším cieľom apelovať na voličov, aby práve aspekt ochrany života brali do úvahy pri výbere kandidátov?
Je veľmi dôležité, akých ľudí s akými hodnotami a odvahou zvolíme za svojich zástupcov. Čiže áno, aj. To by však bolo málo, pretože nám ide o to, aby umelý potrat bol nemysliteľný, aby človeku ani na um neprišlo toto pseudoriešenie, pretože vždy existuje lepšie riešenie ako umelý potrat.
Cieľom pochodu je osláviť život a spolu s ďalšími účastníkmi verejne vyjadriť, že sme za ochranu života každého človeka od počatia až po prirodzenú smrť. Žiaľ, dnes na Slovensku nemajú všetci garantované toto najzákladnejšie právo. Pri ochrane života Slovensko zabúda na tých najmenších a najzraniteľnejších z nás. Naším cieľom je, aby sme na Slovensku žili v spravodlivej spoločnosti, kde budú môcť žiť všetci v bezpečí už od počatia v lone matky.
Uvedomujeme si, že ohrození života človeka je veľa. A to sa nazývame vyspelou civilizáciou. Človeku je z toho smutno a chce bojovať proti všetkým ohrozeniam… Príkladom dnešných dní je, samozrejme, hrozná vojna na Ukrajine aj inde vo svete. Ďalej je to násilie, ale aj eutanázia, ktorá sa šíri ako mor po viac a viac krajinách. Taktiež prenájom materníc, umelé oplodnenie, skladovanie a usmrcovanie embryí, ich využívanie na pokusy, sociálna nespravodlivosť atď. Problémov je veľa, teraz chceme poukázať na nespravodlivosť, ktorá sa deje proti najmenším z nás.
Zároveň je pochopiteľné, že táto téma aj unavuje. Bolo by však nesprávne, ak by sme pre slabosť či istú nepríjemnosť, ktorá je s ňou spojená, súhlasili s jej vytlačením z verejného a politického života. Ochrana života tých najbezbrannejších je predsa základom spravodlivosti a spoločenského poriadku. Oplatí sa za ňu bojovať!
V minulosti sa na pochodoch za život zúčastnili aj členovia ĽSNS, ktorí podujatie zneužili na politické ciele. Plánujete sa voči tejto politickej strane nejakým spôsobom vyhraniť v prípade ich účasti?
Pochod Bratislava za život sa naposledy konal v roku 2014, v roku 2019 bol celoslovenský Národný pochod za život. Naše podujatie, rovnako ako aj Národný pochod za život sú nadstranícke a bola chyba, že niektorí politicky angažovaní občania neuposlúchli výzvy organizátorov Národného pochodu za život a nestiahli svoje stranícke vlajky. Pre bezpečnosť davu – boli tam aj starší ľudia a rodiny s malými deťmi – vtedy organizátori nezasiahli razantnejšie.
Na pódiu nevystúpia kandidujúci politici.
Sme teda nadstranícki, naše pochody však nie sú apolitické, pretože naše požiadavky na ochranu najmenších z nás a ich mamičiek sú spoločensko-politickými požiadavkami – chceme okrem iného aj to, aby mamičky tlačené do potratu otcom dieťaťa, rodinou, sociálnou situáciou a pod. (kde je tá sloboda voľby?) dostávali systematicky pomocnú ruku a zároveň aby bol zrušený nespravodlivý komunistický zákon, ktorý jednej skupine ľudí berie právo na ochranu života.
Pozývame na náš pochod všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí chcú chrániť každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Ako organizátori si dovoľujeme požiadať zástupcov politických strán, aby doma nechali svoje stranícke vlajky a transparenty a nenosili ich na pochod za život.
Budú mať na pochode Bratislava za život priestor aj politickí kandidáti?
Na pochod Bratislava za život pozývame všetkých ľudí, či sú to zdravotníci, učitelia, kňazi, robotníci, vedci, umelci… všetkých. To zahŕňa aj politikov, ktorí nie sú a nemajú byť vylúčení len preto, že demokraticky zastupujú občanov našej krajiny. Pozývame aj ich, aby prišli a komunikovali svojim voličom, že im na zlepšení situácie nenarodených záleží. Vzhľadom na politické vášne pred voľbami a tiež aby sme nikoho neopomenuli, uprednostňujeme, aby politici boli tentokrát medzi ľuďmi. Na pódiu nevystúpia kandidujúci politici.
Kto z politikov chce, príde a pochváli sa svojim voličom na sociálnych sieťach, že mu je život každého človeka drahý a chce zaň bojovať aj na parlamentnej pôde. Je to teda príležitosť pre politikov informovať občanov a dať záväzok v konkrétnej téme.
Kto z politikov chce, príde a pochváli sa svojim voličom na sociálnych sieťach, že mu je život každého človeka drahý a chce zaň bojovať aj na parlamentnej pôde.
V prípade, že by prešiel zákon, ktorý by znemožňoval vykonávanie potratov, akým spôsobom by sa mal vymáhať trest za jeho porušenie a kto by tento trest mal znášať (otec, matka, obaja, prípadne iba lekár)?
Matka dieťaťa je druhou obeťou potratu. Dieťaťu potrat srdce zastavuje a matke ťažko zraňuje a nezriedka berie aj fyzické a psychické zdravie, ako o tom hovoria napríklad svedectvá na stránke www.cenapotratu.sk.
Lekári dobre vedia, čo vykonávajú pri tomto „zákroku“. Zároveň lekár tiež môže byť ďalšou obeťou potratu, pretože hoci vie, čo vykonáva, keď trhá telíčko dieťaťa na kusy, môže byť do toho priamo alebo nepriamo tlačený. Starší lekári tieto „zákroky“ hádžu na mladých, ktorí to tiež neradi robia, ale vlastne takmer musia. Chce to veľkú odvahu uplatniť si výhradu vo svedomí, klobúk dolu pred tými, ktorí tak urobili.
V takejto situácii je ťažké ukázať na konkrétneho vinníka. Snáď na jednu výnimku, ktorou sú tí, ktorí potraty silne vo verejnosti obhajujú a bojujú proti akémukoľvek zlepšeniu v tejto oblasti – sú medzi nimi samozrejme niektorí extrémistickí politici, ale, žiaľ, aj verejne známi lekári.
Treba vzdať hold všetkým organizáciám i jednotlivcom, ktorí akokoľvek pomohli a pomáhajú, no treba dodať, že táto pomoc nebude dostatočná, ak ju štát bude nechávať len na pleciach jednotlivcov a mimovládok.
V manifeste pochodu Bratislava za život sa píše o podpore tehotných matiek a lepšej informovanosti. Aké konkrétne kroky zo strany novej vlády by ste si v tejto oblasti predstavovali?
Všetkým je dlhodobo jasné, že jedným z dvoch pilierov ukončenia tejto najväčšej nespravodlivosti je konkrétna pomoc tehotným mamičkám, aby im toto tragické riešenie ani na um neprišlo. Treba vzdať hold všetkým organizáciám i jednotlivcom, ktorí akokoľvek pomohli a pomáhajú, no treba dodať, že táto pomoc nebude dostatočná, ak ju štát bude nechávať len na pleciach jednotlivcov a mimovládok. Tí nikdy nebudú mať dostatok zdrojov na to, aby pomoc ponúkli a zrealizovali pre všetky mamy zvažujúce potrat.

Musí sa zapojiť štát vybudovaním centra prevencie umelých potratov, siete centier konkrétnej pomoci a plošným informovaním občanov o možnostiach riešenia. Takýmito riešeniami sú napr. adopcia, utajený pôrod, podpora matiek v núdzi a širokospektrálna podpora rodín s deťmi.
Na Slovensku sa už dlho hovorí o zlom demografickom vývoji. Nebola by namiesto úplného zákazu interrupcií schodnejšia cesta posilnenia prorodinnej politiky, ktorá by rodičov jednak motivovala k tomu, aby si dieťa nechali, a zároveň aby sa nebránili vyššiemu počtu detí?
Ako som už spomínal, tieto dva piliere sú rovnocenné, dopĺňajú sa a netreba ich stavať proti sebe, ako to, žiaľ, robia obhajcovia potratov. Ony totiž idú ruka v ruke.
Poľsko malo pred pádom komunizmu v roku za liberálneho potratového zákona 82 000 potratov ročne. Po zrušení možnosti usmrcovať deti bez udania dôvodu bolo v roku 1994 vykonaných „len“ 782 potratov, čo je pokles na menej ako 1 %.
Viac detí majú rodiny, ktoré žijú aktívny náboženský život. Demografickú zimu, teda dlhodobo nízky počet narodených detí ďaleko pod hranicou záchovnosti národa, ktorá je 2,1 dieťaťa na ženu v plodnom veku, nenapraví ani lepšia ekonomická situácia (pozrime sa, koľko detí majú bohaté krajiny), ani rôzne dávky či príspevky. Nutná je zmena zmýšľania a sŕdc.
K tejto otázke ešte toľko – ja zvyknem požiadať ľudí, ktorí obhajujú komunistický potratový zákon, aby si do viet, ktorými sú proti zákonnej ochrane nenarodených detí, namiesto tých detí dosadili akúkoľvek inú skupinu ľudí – podľa farby pleti, náboženského vyznania, hendikepu a pod. Ak to urobia, zväčša sa im už tá veta v štýle „Nebolo by namiesto úplného zákazu zabíjania nenarodených detí/černochov/belochov/starých ľudí… lepšia cesta XYZ?“ už nedá vysloviť.
Častým argumentom proti zákazu interrupcií je možné rozšírenie nelegálne vykonávaných potratov. Nebol by takýto scenár prirodzeným dôsledkom úplného zákazu?
Poľsko malo pred pádom komunizmu v roku 1989 za liberálneho potratového zákona 82 000 potratov ročne. Po zrušení možnosti usmrcovať deti bez udania dôvodu bolo v roku 1994 vykonaných „len“ 782 potratov. To je pokles na menej ako 1 %, pričom počet vykonaných umelých potratov v susedných krajinách zásadne nevzrástol. Je zjavné, že zmena zákona zásadne mení správanie ľudí a zachránila by aj na Slovensku tisíce detí a ich matiek pred smrťou a bolesťou po potrate. Tie zmeny v správaní dokladuje aj graf počtu umelých potratov – v rokoch, keď sa udiala pozitívna alebo negatívna legislatívna zmena, jasne vidno jej vplyv na počet potratov.
Zamyslel sa niekto nad tým, čo obhajobou potratov z dôvodu postihnutia vlastne hovoríme už narodeným ľuďom s hendikepom?
Žiaľ, rôznym nelegálnym zákrokom vrátane potratov sa v dnešnej modernej dobe vyhnúť nedá. Za peniaze sa toho dá utajiť veľa, aj nenapísať zákrok do zdravotnej karty, a tak ohrozovať zdravie a život pacienta. Ale predstava, že sa budú potraty po zavedení ochrany života nenarodených detí robiť vešiakmi v špinavých pivniciach, ako často lživo a manipulatívne opakujú zástankyne potratov, je úplne mimo reality. Diať sa budú na dobre vybavených súkromných klinikách, kde sa dejú aj dnes, avšak v oveľa menšom počte ako v súčasnosti.
Jedným z dôvodov, pre ktorý sa ženy často pre potrat rozhodujú, je aj riziko narodenia dieťaťa s postihnutím. Takéto rodiny majú často problém dostať sa k základným zdravotníckym pomôckam, pretože ich získanie je zaťažené silnou štátnou byrokraciou. Nemala by sa v prvom kroku zlepšiť situácia pre tieto rodiny, aby vedeli, že po narodení takéhoto dieťaťa sa môžu spoľahnúť na efektívnu a rýchlu pomoc zo strany štátu? Neplánujete apelovať na novú vládu, aby navýšila kompenzačné príspevky pre tieto rodiny?
Snímam klobúk pred rodičmi, ktorí majú hendikepované dieťa a príkladne sa oň starajú. Nie som expert na sociálny systém, aby som hovoril o dávkach a pomôckach, ktoré dnes majú rôzne hendikepovaní ľudia k dispozícii a čo im chýba. Čo sa mi však bridí, je usmrcovanie detí pre ich hendikep, pričom sa tvárime ako moderná inkluzívna spoločnosť, ktorá prijíma a snaží sa zapájať do bežného života aj ľudí s postihnutím. Zamyslel sa niekto nad tým, čo obhajobou potratov z dôvodu postihnutia vlastne hovoríme už narodeným ľuďom s hendikepom?
Mladá generácia by mohla obetovať 50 % svojho času na „sociálnych“ sieťach v prospech pomoci iným, čo by aj ju zásadne obohatilo.
Marek Roháček, zakladateľ organizácie Návrat, ktorá pomáha rodinám s osvojením dieťaťa, sa v rozhovore pre náš portál vyjadril, že „rodiny s postihnutím nemajú ani odbornú, ani ľudskú podporu. Stačilo by, aby 5 % ľudí, ktorí manifestujú za život, išli a pomáhali týmto rodinám“. Čo si o tom myslíte? Plánujete apelovať na účastníkov pochodu aj v tomto duchu?
Áno, potrebujeme zlepšiť situáciu aj v tejto oblasti, rodiny s deťmi s hendikepom to majú často veľmi náročné, sú často odstrčené na okraj. Je to výzva pre nás všetkých. V pro-life hnutí si veľmi vážime všetky organizácie a konkrétnych ľudí, ktorí sa venujú takýmto deťom a rodinám. Aj my v rámci svojich možností pomáhame matkám v núdzi. Uvedomme si, že kľúčovú úlohu nielen v tejto veci zohrávajú médiá – apelujem na ne, aby povzbudzovali ľudí k dobru, pomáhaniu a láske, aby šírili dobrú zvesť a nie devalváciu kultúry a národa. Sledovanosť nie je všetko. Raz budeme pred Bohom každý vydávať počet z toho, čo sme urobili aj čo sme mali urobiť a neurobili.
Iste, ako spoločnosť máme medzery v aktívnej spolupatričnosti a pomáhaní, napríklad mladá generácia by mohla obetovať 50 % svojho času na „sociálnych“ sieťach v prospech pomoci iným, čo by aj ju zásadne obohatilo. Ale robiť pomaly lenivcov z dobrých ľudí, ktorí sa v nepriateľskej mediálnej atmosfére postavia na stranu najbezbrannejších, je nefér a ja sa ich musím zastať.
Kľúčovú úlohu nielen v tejto veci zohrávajú médiá – apelujem na ne, aby povzbudzovali ľudí k dobru, pomáhaniu a láske, aby šírili dobrú zvesť a nie devalváciu kultúry a národa.
Sú to často ľudia s viacdetnými rodinami, ktorí sa o svoje ratolesti príkladne starajú, popritom napríklad doopatrúvajú niektorého zo svojich rodičov a ešte sa aj angažujú v rôznych charitatívnych aktivitách. Nakoniec, všetci sa budú môcť presvedčiť na pochode Bratislava za život, ktorý bude v nedeľu 24. septembra od 15.00 na Hlavnom námestí. Verím, že sa tam stretneme v žičlivej a radostnej atmosfére, oslávime život a budeme žiadať lepšie riešenia pre mamy tlačené do potratu.