Stav na Ukrajine, kde vojna trvá už takmer tretí rok a zima je za rohom predznamenáva, že situácia bude aj naďalej zložitá. Ukrajinský odpor podporovaný Západom nedokáže zastaviť proces rozkladu spoločnosti ani po ťažkej deštrukcii spôsobenej ruským bombardovaním.
Do zahraničia odišlo 7 miliónov Ukrajincov. Ľudia platia za vojnu obrovskú cenu a jej koniec je v nedohľadne.
Medzitým sa v Rusku v Kazani konalo stretnutie BRICS, ktorému predsedal prezident Putin a na ktorom sa zúčastnili zástupcovia Brazílie, Číny, Egypta, Spojených arabských emirátov, Etiópie, Indie, Iránu a ďalších krajín. Hoci nedošlo k jednotnému vyhláseniu, stretnutie v Kazani ukazuje, že Putinovo Rusko nie je izolované.
Mier neznamená ustupovať agresii, ale predstaviť si a vyrokovať riešenie.
„Západné vlády,“ píše Salvatore Settis v denníku La Stampa, „podporujú myšlienku ,absolútneho víťazstva‘, akoby nevedeli, že úplné víťazstvo (jedného alebo druhého) je nemožné. Nechýbajú však uznávané hlasy, a medzi nimi predovšetkým pápež, ktoré robia všetko pre mier.“
Mier neznamená ustupovať agresii, ale predstaviť si a vyrokovať riešenie, ktoré predovšetkým ušetrí obete Ukrajiny a zabráni rozšíreniu konfliktu. Ak si chceme predstaviť mierovú budúcnosť, nemôžeme prerušiť kontakty.
Settis má pravdu – pápež František vždy hovoril o ceste k mieru, pričom nezabudol prejaviť svoju blízkosť Ukrajincom. Ale neostal len pri slovách. Dal dôležité impulzy k činom. Nielenže zastupoval morálne svedomie tvárou v tvár nekonečnej vojne, ale snažil sa ukázať cestu vpred.
V tom spočíva význam ciest kardinála Zuppiho počas roka 2023 do Kyjeva, Moskvy, Washingtonu a Pekingu. Niektorí túto misiu vnímali ako dištancovanie sa od ukrajinského odporu a obviňovali ho z naivity.
Pápež chcel, aby sa kardinál stretol so stranami, ktoré sú v konflikte na ich pôde a hovoril s hlavnými svetovými hráčmi, aby „počúval, reagoval, viedol dialóg“, povedal Zuppi. Svätá stolica nikdy neprerušuje vzťahy, ba naopak, v čase krízy ich posilňuje.
Tým, ktorí sa nestotožňujú s binárnym a polarizovaným postojom vytvoreným vojnou, sa to môže javiť ako naivné alebo ešte horšie. Paolo Mieli, vo svojich názoroch spočiatku kritický, vyhlásil: „Kardinál Zuppi je jediný, kto niečo urobil. Uprostred toľkých rečí tam išiel a priviedol deti.“
Kardinál sa nevzdal – medzi 14. a 16. októbrom bol opäť v Moskve. Usiluje sa o „humanizáciu vojny“, o návrat ukrajinských detí z Ruska a o výmenu zajatcov, ale pozorne sleduje aj vyhliadky na mier.
Stretol sa s ministrom zahraničných vecí Lavrovom a poradcom pre medzinárodné záležitosti Ušakovom. Je tiež v neustálom kontakte s ukrajinskými predstaviteľmi, pričom pápež nedávno prijal vo Vatikáne prezidenta Zelenského a vatikánsky štátny sekretár Parolin sa stretol s Lavrovom v New Yorku.
Náboženská „diplomacia“ nemá stranícky záujem.
Náboženská „diplomacia“ nemá stranícky záujem, ale žije z hlbokého presvedčenia, že „vojna je zlyhaním politiky a ľudskosti“, vždy dúfa, že zlo vojny nezvíťazí. V tomto duchu sa Zuppi vybral aj na púť do Donského kláštora v Moskve.
Pomodlil sa tam pri hrobe patriarchu Tichona, ktorý zomrel v roku 1925 (pravdepodobne bol zabitý) počas boľševického prenasledovania. Pred svojou smrťou povedal: „Noc bude veľmi dlhá a veľmi tmavá. Veriaci vedia, ako prejsť nocou a dúfať.“
Prevzaté z Famiglia Cristiana.
V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Luigina Bruniho, Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.