Kto je autorom mieru v Gaze?

Zatiaľ čo všetci tlieskajú dohodám o Pásme Gazy, nesmieme zabúdať na význam propalestínskych demonštrácií za mier v uplynulých týždňoch, ako aj na protesty príbuzných rukojemníkov a na málo známe demonštrácie samotných Palestínčanov. Tlak verejnosti stále existuje, účasť jednotlivcov má svoj veľký význam a nepochybne prispela k uzavretiu prímeria medzi Palestínou a Izraelom.

Na to, aby po dvoch rokoch konečne ustal rachot zbraní, aby sa podpísala prvá dohoda o prímerí a, ako dúfame, aby sa dosiahlo mierové usporiadanie v Pásme Gazy, v Palestíne a všeobecnejšie na Blízkom východe, bolo potrebných 67 000 mŕtvych a 165 000 zranených na palestínskej strane a približne dvetisíc mŕtvych na strane izraelskej.

Mier bude treba ešte tak či tak vybojovať.

Napriek tomu sme však ešte stále ďaleko od mieru. Ten bude možné vyhlásiť až o nejaký čas, ak sa podarí prekonať veľké prekážky, ktoré stoja v ceste, najmä v otázkach autonómie Gazy, jej správy a obnovy, ako aj, pochopiteľne, v celkových vzťahoch medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

Vyhlásenie Trumpa, ktorý, ako sa zdá (ešte to nie je isté), dosiahol prvý cieľ na medzinárodnej scéne, je len prvým krokom. Nasledujúce mesiace ukážu, či dohoda funguje a do akej miery ovplyvní rovnováhu síl v regióne.

Otázka zostáva otvorená, pokiaľ ide o snahu pochopiť, ako sa podarilo dosiahnuť dohody a aké boli rozhodujúce faktory. Samozrejme, vojenské a politické faktory na mieste mali svoj vplyv, rovnako ako tlak Trumpovej administratívy na izraelskú vládu, aj napriek jej odvážnym a pre Trumpa samého trápnym krokom, ako bolo oznámenie o „riviére v Gaze“ alebo zámer vyhnať dva milióny obyvateľov Gazy z ich zeme. Isté je, že prímerie je prvým výsledkom, ale mier bude treba ešte tak či tak vybojovať.

Prevzaté z cittanuova.it. Redakčne upravené.