Margaret Karramová potvrdená vo funkcii prezidentky Hnutia fokoláre

Prezidentka Hnutia fokoláre, založeného Chiarou Lubichovou, bola znovuzvolená na druhé funkčné obdobie. Bude pokračovať v práci, ktorú začala v uplynulých piatich rokoch, a to v čase zmien spoločenských aj cirkevných pomerov, ktoré si vyžadujú ešte väčšie nasadenie pre všeobecné bratstvo. Po jej boku bude pôsobiť novozvolený spoluprezident Roberto Almada.

Aj v rámci Cirkvi prichádzajú pre občianske spoločenstvo okamihy, v ktorých musí vyjadriť svoju identitu a tak prezentovať svoj stav a svoju kondíciu. Aj Hnutie fokoláre podľa pokynov pápeža Františka zvoláva každých päť rokov valné zhromaždenie, na ktorom volí svoju prezidentku, spoluprezidenta a poradcov. Ako zvyčajne, pri tomto druhu zhromaždení vieme, z čoho vychádzame, ale nevieme, k čomu dospejeme, a to sa týka nielen mien, ktoré vydajú dnes už digitálne volebné urny, ale aj základných usmernení, ktoré zo zhromaždenia vzídu.

Približne uprostred svojho priebehu vydalo Valné zhromaždenie Hnutia fokoláre prvý dôkaz jednoty, keď veľkou väčšinou (sú potrebné dve tretiny hlasujúcich) opätovne zvolilo Margaret Karramovú za svoju predsedníčku.

Jej dnes už známa, priam „ikonická“ životná cesta – kresťanská Arabka z Haify –, jej štýl predsedníctva založený na úprimných, otvorených vzťahoch bez strachu z riešenia rozdielnych pohľadov, jej snaha uprednostňovať spoločné rozhodnutia pred tými zhora, presvedčili plénum 262 voličov, ktorí sa zišli začiatkom februára v Castel Gandolfe pri Ríme. Je to svedectvo, že Hnutie je zdravé, ale aj prejav vôle potvrdiť charizmatické rozhodnutia zakladateľky, a to aj uprostred krízy, ktorá nevyhnutne nasledovala po smrti Chiary Lubichovej.

Pri tomto všetkom si treba uvedomiť, že Valné zhromaždenie Hnutia fokoláre nie je zasadnutím nejakého malého združenia, je to viac ako tristočlenné stretnutie, zložené z účastníkov, ktorí majú hlasovacie právo, a pozvaných hostí. Všetci sa tu zišli na záver vyše ročnej cesty naplnenej zhromaždeniami a poradami aj v tých najodľahlejších kútoch sveta. Logistika takéhoto zhromaždenia je dosť zložitá, ale ešte zložitejšie je dosiahnuť spoľahlivú duchovnú súdržnosť a faktickú jednotu zámerov v rozmanitosti spoločenstva.

O to viac, že zhromaždenie fokolarínov v Castelli Romani sa netýka len katolíkov, či len kresťanov alebo veriacich, vyplýva to z celkovej konfigurácie Hnutia, tak ako ju schválila Katolícka cirkev s potrebnými rozlišovacími znakmi a potrebnou rozvážnosťou. Harmonizácia takého rôznorodého zhromaždenia je síce ľudským dielom, ale ešte viac je to ovocie evanjeliového života jeho členov, ktorý „priťahuje“ a „poukazuje“ na hlas Ducha.

Základné životopisné údaje: Margaret Karramová bola zvolená za prezidentku Hnutia fokoláre na valnom zhromaždení v roku 2021 a 12. marca 2026 bola znovuzvolená na druhé funkčné obdobie (2026 – 2031). Stala sa v poradí treťou prezidentkou Hnutia po zakladateľke Chiare Lubichovej (1920 – 2008) a po Marii „Emmaus“ Voceovej (1937 – 2025). Narodila sa v Haife v Izraeli v roku 1962. Kresťanské hodnoty a princípy, ktoré si osvojila už v detstve, ju formovali k priamej otvorenosti voči blížnym bez ohľadu na ich náboženstvo a kultúru. Navštevovala školu karmelitánok v Haife, okrem štúdia arabčiny a hebrejčiny tam začala študovať aj angličtinu a taliančinu. Široká škála vedomostí, skúseností a utrpenia v nej už od dospievania vzbudila túžbu zapojiť sa do činností, ktoré by prinášali zmenu v spoločnosti.

Jej cesta vo fokoláre sa začala, keď mala 14 rokov. Stretnutie s Hnutím jej pomohlo pochopiť silu a odvahu, ktoré pramenia zo života podľa slov evanjelia v každom okamihu a za akýchkoľvek okolností. Tak sa začala jej angažovanosť v dialógu medzi kresťanmi, židmi a moslimami, ktorá ju zaviedla do Spojených štátov, kde vyštudovala judaistiku na American Jewish University v Los Angeles. Po návrate do vlasti bola spoluzodpovednou za komunitu fokoláre vo Svätej zemi a pracovala na Talianskom generálnom konzuláte v Jeruzaleme. Zapojila sa do činnosti viacerých komisií a organizácií na podporu dialógu medzi tromi monoteistickými náboženstvami.

V roku 2013 získala spolu s Yiscou Harani (aktívnou vo vede a výskume) cenu Mount Zion Award (Cena Sionu – ocenenie za príspevok k zmiereniu), cenu získali za úsilie o rozvoj dialógu medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami. V roku 2014, na sviatok Turíc, bola pozvaná zastupovať Hnutie fokoláre na modlitbe za mier, ktorá sa konala vo vatikánskych záhradách za účasti pápeža Františka, vtedajšieho izraelského prezidenta Šimona Peresa a prezidenta Palestínskeho štátu Mahmúda Abbása. V tom istom roku ju Valné zhromaždenie Hnutia fokoláre zvolilo do generálnej rady, bola zodpovedná za Taliansko a Albánsko a  v Hnutí sa stala aj spoluzodpovednou za dialóg medzi cirkevnými hnutiami a novými katolíckymi komunitami. V roku 2016 sa stala držiteľkou medzinárodnej Ceny Svätej Rity za podporu dialógu medzi kresťanmi, židmi a moslimami prameniaceho z každodenného života.

Po svojom znovuzvolení prezidentka pripomenula prvé slová Žalmu 95 z liturgie tohto dňa: „Čujte dnes jeho hlas: ,Nezatvrdzujte svoje srdcia.‘“ Vrúcne arabské srdce Margaret Karramovej pred mnohými rokmi stretlo srdce Chiary Lubichovej a chcelo prevziať jej vášeň pre zmierenie, odpustenie, evanjeliovú lásku a jednotu.

Po hlasovaní o prezidentke sa hlasovalo o spoluprezidentovi. Stal sa ním Roberto Almada. Nahradil tak Jesúsa Morána, ktorý už absolvoval dve funkčné obdobia, za čo mu zhromaždenie vyjadrilo vrelú vďaku. Aj pri tomto hlasovaní došlo k rýchlemu stmeleniu hlasov za nového spoluprezidenta.

Roberto Almada je argentínsky kňaz a člen Hnutia fokoláre. Narodil sa v Rosariu 11. augusta 1956. Povolaním je psychiater, psychoterapeut a špecialista na existenciálnu analýzu. Je tiež doktorom filozofie a bol jedným z iniciátorov Školy logoterapie v Uruguaji a Paraguaji. Do kontaktu s Hnutím fokoláre prišiel v roku 1976, jeho povolanie do fokoláre dozrievalo v O’Higgins, medzinárodnej citadele v Argentíne. Pôsobil v Montevideu (Uruguaj) a v Asuncióne (Paraguaj). V rokoch 1999 – 2009 spolupracoval s medzinárodným centrom Hnutia fokoláre v Rocca di Papa (pri Ríme), v rokoch 2014 – 2021 bol tiež jedným z poradcov. Je autorom knihy El cansancio de los buenos (Únava dobrých), ktorá sa zaoberá vyhorením, a spoluautorom knihy Desafío Parejas (Výzva pre páry).

Prevzaté z cittanuova.it.