Kubánska právnička: Spolupráca mikropodnikateľov je efektívnejšia ako konkurencia

Súkromný sektor na Kube je špecifický a hospodárska situácia tam pre miestnych mikropodnikateľov nie je priaznivá a už vôbec nie jednoduchá. Podmienky na podnikanie sú náročné a navyše túto situáciu ešte viac skomplikovali aj posledné dva roky pandémie. Mladá právnička sa snaží prepájať malých podnikateľov a ukazovať im, aby sa nevnímali ako konkurencia. Naopak, môžu si navzájom pomôcť. Túto myšlienku chce pomocou zaujímavého projektu posúvať aj medzi ostatných mikropodnikateľov.

Známe kubánske príslovie hovorí: „Jedna otázka vás dostane ďalej ako tisíc odpovedí.“ A práve o tom je presvedčená aj 29-ročná právnička Victoria Villareal, ktorá sa ešte počas svojho štúdia na vysokej škole zapojila do propagácie kultúry podnikania na Kube – zmyslom má byť vytváranie inštitúcií tak, aby budovali ekonomiku s „ľudskou tvárou“. A teda podnikať nie so zameraním len na zisk, ale s upriamením pozornosti na človeka.

Victoria Villareal začínala najskôr ako konzultantka, pričom dohliadala na vytvorenie experimentálneho centra (hubu) v El Caney s názvom Spolupráca je efektívnejšia ako konkurencia. „Túžila som vložiť svoje odborné znalosti do projektu, ktorý by pomohol vytvoriť novú ekonomickú paradigmu,“ hovorí mladá právnička. V roku 2018 ju Santiagská arcidiecéza požiadala, aby zriadila experimentálne centrum na podporu rodinného podnikania v komunite El Caney, 15-tisícovom meste. A ona to prijala.

Toto centrum podporuje najzraniteľnejšie rodiny, aby si mohli založiť vlastné podnikanie z málo dostupných zdrojov. „Niektorí vyrábajú remeselné výrobky z recyklovaných materiálov, iní opravujú a predávajú domáce spotrebiče a ďalší vyrábajú prírodné šťavy. Desať percent z toho, čo zarobia, darujú farnosti, ktorá z nich financuje útulok pre seniorov a zdravotne postihnutých,“ vysvetľuje fungovanie programu Victoria Villareal.

Zlá hospodárska situácia a čo hovoria posledné roky?

V auguste 2010 prijala kubánska vláda sériu opatrení na rozšírenie dusného súkromného sektora tým, že občanom umožnila zakladať malé podniky v určitých sektoroch – od reštaurácií po kozmetické salóny – a zamestnávať ďalších ľudí. Potenciálni „cuentapropistas“ – mikropodnikatelia však nemali žiadne špecifické školenie o tom, ako založiť a viesť podnik. Projekt InCuba-Empresas sa pokúsil vyplniť túto medzeru kurzami ekonómie a obchodného manažmentu. Taktiež poskytovaním priestoru na právne poradenstvo. A to motivovalo a inšpirovalo aj právničku Victoriu, ktorá bola v tom čase študentkou právnickej fakulty. Po ukončení štúdia začala pracovať vo firme.

Ešte v roku 2011 jezuiti z ostrovného Centro de Fe y Cultura Loyola (Loyolské centrum pre vieru a kultúru) spustili inkubátor s názvom InCuba-Empresas. Ten chce napríklad podporovať vytváranie projektov založených na technológiách v priemysle, obchode, službách a poľnohospodárstve. Ich fungovanie možno vnímať aj ako určitú formu start-upu.

Ekonomika na Kube je v posledných rokoch v hlbokej kríze – nepomohli jej americko-kubánske vzťahy ešte za bývalého prezidenta USA Baracka Obamu či obnovenie sankcií jeho nástupcom Donaldom Trumpom. A ako by to nestačilo, masívny vplyv na ekonomiku mala aj pandémia Covid-19 a s ňou súvisiace obmedzenia v rámci cestovania.

Podľa denníka El País v roku 2011 umožnil VI. zjazd komunistickej strany Kuby prevádzku súkromných malých a stredných podnikov. Pod tlakom hospodárskej krízy sa kubánska vláda ešte minulý rok rozhodla otvoriť väčšinu kontrolovanej ekonomiky novovznikajúcemu súkromnému sektoru – nakoniec však s výnimkou kľúčových oblastí ako zdravotníctvo, médiá a vzdelávanie. Živnostníci tak môžu podnikať v asi 2000 odboroch.

V súkromnom sektore na Kube by malo pracovať približne 600-tisíc Kubáncov. To predstavuje asi 13 percent pracovnej sily.

Františkova ekonomika priniesla nový rozmer aj na Kubu

A čo prepojenie s Františkovou ekonomikou (The Economy of Francesco)? Vedia o nej aj na Kube. Podľa právničky bola kľúčová práve skúsenosť s Františkovou ekonomikou. Spolupracovať začali v roku 2019 a spolupráca trvá dodnes. „Vybrali štyroch Kubáncov vrátane mňa,“ hovorí. Mala možnosť byť v rámci projektu súčasťou diskusií o „financiách a ľudskosti“ a „ekonomických dôsledkoch z pohľadu vyvrheľov“. „Naučila som sa veľa a aj sa stále učím. Najmä o sile spolupráce medzi „malými ľuďmi“. To umožňuje prekonať jednu z hlavných prekážok pre kubánsku ekonomiku, konkrétne ťažkosti pri hľadaní surovín. Doláre na dovoz sú čoraz vzácnejšie a znížená domáca produkcia ich predsa len nedokáže nahradiť,“ vraví.  Keď si však „cuentapropistas“ – mikropodnikatelia navzájom pomáhajú a hovoria o svojich potrebách, splnenie tejto výzvy je podľa nej oveľa jednoduchšie.

V čom konkrétne? Veľmi dôležité je v rámci podnikania pozerať sa na ostatných podnikateľov nie ako na konkurenciu, ale hľadať synergie. A uvádza aj jeden príklad. „Existuje len málo nástrojov na prácu s látkou alebo kovom. Ak si ich však tieto rodiny a títo podnikatelia vymenia, bude to v konečnom dôsledku prospešné pre všetkých,“ približuje a dodáva, že takto je spolupráca efektívnejšia ako konkurencia.

Cieľom experimentálneho centra v El Caney je tak nakoniec i to, aby si tieto postupy a zmýšľanie osvojili ďalšie rodiny a aby sa do projektu zapájalo čoraz viac mikropodnikateľov.

Zdroje: elpais.com, edc-online.org, incubaempresas.org

Titulná fotografia: Unsplash/Dorothea Oldani