Často sa zamýšľam nad tým, prečo sa vzácne predmety slovenskej ľudovej kultúry nenávratne strácajú a miznú. S povzdychom konštatujem, že nás už neobklopujú tie krásne, ručne vyrobené veci. Napríklad súseky, truhlice na šatstvo – lady, kasne, komody, truhlice na potraviny – pajstruny či šafarňe.
Naši predkovia si svoje šatstvo ukladali do truhlíc, nemali žiadne skrine či šatníky. Šifonere maľi ľem mesticke ľudze, mi svojo pokladi ukladaľi gu platnu do ladi. Pekné prirovnanie, však? A ešte pravidlo, že každá nevesta si doniesla tieto poklady do svojej novej rodiny, ku svojej svokre.
Truhlica vyjadrovala zámožnosť a podľa toho, aká bola ťažká, hodnotilo dedinské spoločenstvo rodinu.
Truhlica plná šiat bola predmetom túžby nejednej dorastajúcej dievčiny. Dávali jej ju zhotoviť rodičia u miestneho stolára a postupne do nej ukladali výbavu. Bohaté dievky dostávali aj tri truhly, do najväčšej dávali posteľnú bielizeň a úžitkový textil, do menšej oblečenie mladej nevesty a do najmenšej čepce, stužky, šatky, korále, hrebene a iné ozdoby.
Truhlica vyjadrovala zámožnosť a podľa toho, aká bola ťažká, hodnotilo dedinské spoločenstvo rodinu. Chudobná mladucha niekedy vložila do truhly aj nejaký ťažký predmet, aby bola pri nesení ťažšia. Prenášanie výbavy do mužovho domu bolo súčasťou svadobného obradu. Ešte donedávna bolo možné nájsť v jednej dedinskej domácnosti aj niekoľko truhiel rozličných typov. Bolo ich toľko, koľko generácií v dome žilo.
Truhlice na odkladanie šatstva, kedysi jediné uzatvárateľné a uzamykateľné úložné priestory v dome, boli kusmi nábytku, ktoré stolári a ich pomocníci dekoratívne ozdobovali. Majiteľka si často priala, aby mala na truhlici svoje meno a dátum sobáša, obľúbenú farebnosť – zelenú, modrú či hnedú, tulipány, ruže, granátové jablká, klinčeky aj vtáky, pávy alebo kohúty.
Tvorcovia pri maľovaní truhiel používali motívy, ktoré boli v obľube u odberateliek a boli žiadané. Každá dielňa mala svoje typické a charakteristické maľované, ryté či intarzované vzory, ktoré sa obmieňali, dotvárali, prípadne vnesením nových prvkov i menili. V truhlici nemala žena len šatstvo, ale do malého pozdĺžneho priečinku s vekom si odkladala modlitebné knižky, ružence, obrázky z pútí, medailóniky, do tajného priečinku i peniaze.
Rôznorodé truhlice mali rustikálny pôvab a ešte jednu nezanedbateľnú funkciu – boli tou časťou osobného majetku ženy, ktorú mala pred očami celý svoj život, napĺňala ju až po vrch, ale na dne ktorej mala odložený aj odev na svoju poslednú cestu.