Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Vláda schválila zákon Lex atentát v skrátenom legislatívnom konaní iba za podpory koalície. Jeho najkontroverznejšou časťou je obmedzenie slobody zhromažďovania. Týka sa zákazu akýchkoľvek zhromaždení vo vzdialenosti 50 metrov od sídla prezidenta, vlády či súdov. Zamedzuje tiež protestom pred obytnými domami politikov.
Zatiaľ čo koalícia hovorí o eliminácii rizika, opozícia a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o zásahu do práva zhromažďovania. Strana Progresívne Slovensko je preto pripravená obrátiť sa na Ústavný súd SR.
Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika má zákon, ktorý je odpoveďou na atentát na premiéra Roberta Fica, opodstatnenie v prípade zákazu protestov v blízkosti obydlí politikov, ktoré predstavujú jednak riziko pre rodinných príslušníkov a jednak obťažujú aj ľudí v okolitých domoch či bytoch. Menej pochopiteľná je však podľa neho snaha obmedzovať zhromažďovacie právo pri verejných budovách a budovách, v ktorých sa realizuje výkon moci.
„Arbitrárna hranica 50 metrov nie je žiadny zdôvodnený bezpečnostný parameter a v tomto prípade neúmerne zasahuje do práva na zhromažďovanie a protest. Prečo 50 metrov? Prečo nie 60 alebo 32?“ pýta sa Bránik. Takáto hranica sa dáva v prípade akútne hroziacich rizík. Na jednej strane to síce uľahčuje prácu bezpečnostným zložkám, ktoré sa starajú o ochranu konkrétnej budovy či nehnuteľnosti, ale na strane druhej tento argument nie je dostatočný na to, aby došlo k obmedzeniu ústavou daného práva.
Za celú modernú históriu SR došlo k jedinému incidentu tohto typu, a to navyše na mieste, kde by Lex atentát aj tak premiérovi žiadnu ochranu nezabezpečil.
Ako ďalej zdôraznil, určité primerané obmedzenia pohybu v rámci verejných budov platili aj doteraz. Vždy existovali priestory, ktoré boli prístupné verejnosti, a také, ktoré neboli. Pokiaľ by sa to však malo zhoršovať a občianske práva by mali ísť na úkor práv chránených osôb, bol by to pre Slovensko nešťastný scenár. „Za celú modernú históriu Slovenskej republiky došlo k jedinému incidentu tohto typu, a to navyše na mieste, kde by Lex atentát aj tak premiérovi žiadnu ochranu nezabezpečil. Útok sa stal na verejnom priestore v Handlovej, na ktorý sa tento zákon nevzťahuje.“
Za nešťastné navyše považuje aj to, že zákon je účelovo šitý horúcou ihlou a neposkytuje zďaleka také benefity, aby to ospravedlňovalo zásah do občianskych práv. Bezpečnostné zložky majú aj za súčasného stavu dostatok nástrojov na to, aby dokázali túto situáciu zvládnuť. „Je absurdné, že za desiatky rokov sa táto legislatíva nijako neupravovala aj napriek objektívnym potrebám. A teraz náhle v reakcii na jeden konkrétny incident sa snažia pretlačiť do zákona obsah, ktorý by za normálnych okolností musel prejsť riadnym konaním.“
Podľa Bránika je z bezpečnostného hľadiska dôležité urobiť dostatočnú analýzu a brať do úvahy pripomienky rôznych zložiek a iných orgánov. V skrátenom legislatívnom konaní je to už z princípu obmedzené. „Ak chcete naozaj niečo schváliť, tak je plus-mínus jedno, či to trvá dva alebo štyri týždne. Dôležité je, aby na konci bola kvalitná legislatívna úprava. Čiže to ide v podstate proti zmyslu zamýšľaného zákona,“ zdôvodnil.
Achillovou pätou zákona je aj fakt, že nie je jasne definovaná sankcia za jeho porušenie. Bezpečnostný analytik hovorí, že absencia sankcie za porušenie je dôkazom, že zákon je nedomyslený. „Vždy keď chcete niečo zakázať, musíte dať občanom právnu istotu, že vedia, čo ich čaká, keď daný zákon porušia. Ak to nevedia, nie je to chyba občanov, ale tých, ktorí legislatívu vydali.“
Podporné zhromaždenie konkrétneho vládneho činiteľa, ale dokonca aj tohto zákona, bude vám to znemožnené.
Rovnako je presvedčený, že zákon by mal zohľadňovať parametre jednotlivých pozemkov a budov, ktorým by bolo dobré prispôsobiť bezpečnostné opatrenia. „Ak to stanovíte kvázi od stola, tak bude akékoľvek verejné zhromažďovanie napríklad v prípade prezidentského paláca úplne znemožnené. Nielen protestné, ale dokonca aj podporné.“
Dokonalú absurditu novely najlepšie ilustruje, že ak budete chcieť zorganizovať podporné zhromaždenie konkrétneho vládneho činiteľa, ale dokonca aj tohto zákona, bude vám to znemožnené. Vláda teda zakáže zhromaždenia, z ktorých by mohla napokon aj sama profitovať. „Ak sa napríklad dohodne tisíc ľudí, že chce podporiť súčasného prezidenta Petra Pellegriniho, nebudú sa môcť stretnúť pred palácom pre stanovenú hranicu 50 metrov od vonkajšej brány.“
Kameňom úrazu je podľa Bránika skrátené legislatívne konanie, ktoré neumožní, aby sa tieto muchy vychytali, a zároveň neumožní, aby sa podchytili veci, ktoré by mali zmysel. Bezpečnostný zákon podľa neho potrebuje aktualizáciu, pretože technológie sa výrazným spôsobom zmenili a zákon by mal túto modernizáciu a s ňou spojené riziká reflektovať. „Keď sa napríklad bavíme o hrozbe útoku dronom, čo je v posledných rokoch veľmi aktuálne, tomu nijakým spôsobom nezabránite tým, že davu zakážete sa zhromažďovať,“ uzavrel analytik.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
