Ľudia by chceli mať vyrysované svaly, a pritom cestou na MHD ani nedobehnú električku

Zima a Vianoce sú tradične spojené s väčším energetickým príjmom a menším výdajom. Chladné počasie ľudí k športu navyše až tak neťahá. Dá sa povedať, ktorý šport je v chladnejšom počasí vhodnejší?

V každom ročnom období je dobrá chôdza. Samozrejme, mantra tých desaťtisíc krokov nemusí fungovať, lebo to je japonský model a Japonci majú krátke nohy. Čiže 7,5-tisíc krokov, čo je približne 5,5 kilometra, je úplne postačujúcich. Môže sa to zdať na prvý pohľad príliš veľa, ale ak urobíte 1 000 krokov na ceste do práce alebo na zastávku či z obchodu, pekne sa vám to do večera vyskladá. Samozrejme, problém je, keď je poľadovica alebo sneh, vtedy by som odporúčal použiť paličky. Nordic walking (chôdza s paličkami) je podľa mňa optimálna fyzická aktivita v zime, pokiaľ ste viac doma a nechce sa vám ísť behať ani lyžovať.

Keď ste spomínali beh, ten sa mnohým spája skôr s letom. Je zima vhodným obdobím na to začať s behom, aj keď sme sa mu predtým nevenovali?

Behať môžete začať pokojne aj v zime, dokonca aj pri mínusových teplotách, len musíte použiť ochranné prostriedky. Keď máte dobrú masku alebo niečo cez ústa, tak nemáte problém, lebo najnáchylnejšie sú práve dýchacie cesty. Pomôcť si môžete tak, že si pred odchodom vypláchnete ústa studenou vodou. Po chvíli, ako začnete behať, už totiž nedýchate nosom, ale ústami a vtedy môžete prechladnúť.

V zime by som nikdy nešiel bez troch vrstiev, ktoré sú tenké, ale zároveň vám udržiavajú stabilnú telesnú teplotu.

Ako si zvoliť vhodné oblečenie, pokiaľ sa rozhodneme pre beh v zimnom počasí?

Oblečenie by malo dýchať. Všetkým nám je vzhľadom na pokožku príjemnejšie nosiť bavlnené veci, ale tie majú ten problém, že keď sa spotíte, zvlhnú, v dôsledku čoho v chladnom počasí ľahko ochoriete. V zime by som nikdy nešiel bez troch vrstiev, ktoré sú tenké, ale zároveň vám udržiavajú stabilnú telesnú teplotu. Tá sa vám počas aktivity zvýši, to znamená, že vám prestane byť zima. Je veľmi dôležité, aby ste nezachladli. Často, ak vidíte bežcov s malými batôžkami, okrem tekutiny v nich majú aj jedno suché rezervné tričko.

Čo by sme si mali so sebou vziať, keď ideme behať?

Závisí od toho, akú vzdialenosť hodláte prebehnúť. Pri kratších behoch do päť kilometrov stačí, keď máte malú fľašku vody, pri dlhších behoch si môžete zbaliť aj iónový nápoj, ktorý nahrádza to, čo vypotíte. A, samozrejme, nesmiete zabudnúť telefón, aby ste si vedeli v prípade potreby privolať pomoc.

Vždy je lepšie, keď spaľujete energetický potenciál z tukov ako z cukrov, ktorých spaľovaním sa začnete rýchlo zadýchavať.

Ja vždy odporúčam, aby ľudia športovali vo dvojici. Optimálne je behať alebo chodiť po takú rýchlosť, keď sa vládzete rozprávať. A nemusíte mať ani drahé hodinky. Navyše, keď sa vám niečo stane, druhý človek vám môže zavolať pomoc.

Nehrozí pri behu vo dvojici to, že budeme svoju rýchlosť prispôsobovať svojmu pomalšiemu partnerovi?

Pri behu je oveľa dôležitejšia kontinuita a pravidelnosť ako rýchlosť. Aj pomalé tempo spaľuje tuky. U mladých ľudí úplne stačí, ak behajú pri 120 – 140 pulzoch za minútu. Vždy je lepšie, keď spaľujete energetický potenciál z tukov ako z cukrov, ktorých spaľovaním sa začnete rýchlo zadýchavať. Nejde o to, aby ste dosahovali nejaké rekordné časy. Stačí kontinuálne bežať pri frekvencii 130 a vtedy to je optimálne pre vašu postavu aj pre vaše srdce.

Viaceré štúdie dokazujú, že pokiaľ bežíte na páse, váš výkon je o 30 % nižší. To isté platí pri jazde na stacionárnom bicykli.

Keď k nám príde pacient na EKG, podľa tepovej frekvencie hneď zistíme, či trénoval beh alebo nejakú inú vytrvalostnú aktivitu. Má nižší pulz. Ten je dobrý preto, že ak za tú minútu nepotrebujem 70 úderov nato, aby som naplnil všetky oddiely tela okysličenou krvou, ale stačí mi 50, mám lepšiu ekonomiku práce srdca. Za tým všetkým je vytrvalostná aktivita a číslom jeden je beh.

Veľa ľudí si pri chladnom počasí volí radšej beh na bežiacom páse. Je porovnateľný s behom v teréne?

Keď bežíte na páse, často sa pozeráte na obrazovku pred sebou alebo na displej, ktorý vám meria odbehnuté kilometre a spálené kalórie. To znamená, že sa nekoncentrujete na beh, ale na množstvo vonkajších podnetov. Navyše vo fitnescentre hrá vždy nejaká hudba, ktorej rytmus sa môže úplne odlišovať od rýchlosti, akou bežíte.

Viaceré štúdie dokazujú, že pokiaľ bežíte na páse, váš výkon je o 30 % nižší. To isté platí pri jazde na stacionárnom bicykli. Ak niekto pri bicyklovaní pozerá televízor alebo číta noviny, tak sa nemôže koncentrovať na výkon. Radšej si na dvadsať minút tieto vedľajšie radosti odpustím a podám poctivý výkon. Zlatým pravidlom je, že ak bežím, tak bežím, ak bicyklujem, tak bicyklujem a nerobím nič iné.

Je zaujímavé, že keď si všimnete mačku, ktorá vstáva z ležiacej polohy, tak vždy sa najprv ponaťahuje, až potom začne behať.

Na beh je potrebné sa pripraviť. Ako by mala vyzerať naša rozcvička pred tým, ako sa pustíme do behu?

Keď sme usedení, treba sa poprechádzať a postupne si ponaťahovať svalstvo. Väčšina ľudí má totiž poskracované chrbtové svaly a zadné svaly stehien, ktoré ak pred behom nenatiahneme, môže ľahko dôjsť k úrazu. Je zaujímavé, že keď si všimnete mačku, ktorá vstáva z ležiacej polohy, tak vždy sa najprv ponaťahuje, až potom začne behať.

Takzvaní vynálezcovia strečingu hovoria, že celé naťahovanie svalstva vzniklo z pozorovania mačiek. Tým, že ich začali napodobňovať, zistili, aké je to efektívne, ak sa dobre natiahnuté svaly dostávajú do behu. Vďaka dostatočnej rozcvičke budú svaly nielen uvoľnené, ale aj lepšie prekrvené.

So zimným obdobím sa spája aj otužovanie, ktoré si získava vo svete stále viac priaznivcov. Ako by sme sa na otužovanie mali pripraviť, ak by sme sa chceli pridať k ľadovým medveďom?

Otužovanie je perfektná vec. Má však svoje zásady. V prvom rade treba začínať pomaličky, najprv striedaním teploty v sprche, až potom vstupovať do chladnej vody. Treba vedieť, že pod chladnou vodou sa rozumie tá, ktorá je nižšia ako naša telesná teplota. To znamená, že hoci sa nám ako teplá môže zdať voda, ktorá má 37 stupňov, v skutočnosti je stále vlažná. Postupným znižovaním teploty vody sa môžeme dopracovať až k tomu, že začneme plávať v ľadovej vode. Či už v bazéne, alebo v jazere.

Akýkoľvek ľadový medveď ste, predsa len máte vnútorné orgány, ktoré reagujú na zmenu teploty, a z pozitívneho benefitu sa tak ľahko môže stať negatívny.

Pri otužovaní platí pravidlo, že čas, ktorý strávime vo vode, by mal zodpovedať jej teplote. To znamená, že ak idem do 14-stupňovej vody, môžem pokojne plávať štvrť hodinu, ale ak idem do 5-stupňovej vody, tak sa neodporúča plávať dlhšie ako 5 minút. Organizmus sa nedokáže až tak adaptovať na úplne nízku teplotu.

Akýkoľvek ľadový medveď ste, predsa len máte vnútorné orgány, ktoré reagujú na zmenu teploty, a z pozitívneho benefitu sa tak ľahko môže stať negatívny. Ale v každom prípade odporúčam otužovanie a plávanie v studenej vode, a to bez ohľadu na ročné obdobie.

V predhovore ku knihe Bežec a zranenia píšete, že civilizácia vychováva síce moderného, ale fyzicky a často aj psychicky zdecimovaného, ba až zdegenerovaného človeka. Čomu tento stav pripisujete?

Najmä príchodu moderných technológií a ich vplyvu na súčasnú generáciu. Ak deti už od útleho veku vyrastajú v tom, že im rodičia po príchode z práce dajú do ruky iPad, aby oni mali pokoj, a nezoberú ich von, tak deti si tento príklad berú do svojho vlastného života. Dnes už takmer nevidieť, že by sa celé rodiny vybrali na bicyklový výlet či turistiku. Samozrejme, to môže byť pre deti v porovnaní so stimulujúcimi displejmi nudné, ale ak im pri tom vymyslíte nejaké hry či motivačné prvky, určite ich dokážete zaujať a vzbudiť v nich radosť z pohybu. Pre deti je typické, že sa chcú hýbať. Ak im však dávate od detstva do ruky displej, naučíte ich pravému opaku.

Možno jedno dieťa zo sto bude fenomenálnym krasokorčuliarom, u iných to však môže viesť k všeobecnej averzii k športu.

Pri deťoch platí, že najviac ich naučíte vlastným príkladom. Je to rovnako ako pri hudbe či čítaní. Prečo majú ľudia na stene toľko plagátov a nie police s knihami? Pretože knihy sa čítajú a na plagáty sa len pozeráte. Pri knihe je potrebné zapojiť okrem zraku aj iné zmysly a rozvíjať predstavivosť. Typická reakcia detí, ak im pustíte nejakú hudbu, je tá, že chcú muzikantov, ktorých počujú, napodobňovať. Ak napríklad vidia bubeníka, začnú udierať do hrncov, aby hrali spolu s ním. To je tá kreativita, ktorá je pre deti úplne prirodzená a rozvíja sa úplne inak, ako keď len sedia a pozerajú do pohyblivého displeja.

V akom veku je pre dieťa vhodné, aby sa začalo venovať nejakému športu? Je podľa vás nevyhnutné začať so všeobecnou pohybovou prípravou?

Všestrannosť je pre deti veľmi dôležitá. Ak nútia deti už ako štvorročné, aby sa špecializovali napríklad na krasokorčuľovanie, môže to na nich zanechať neblahé následky. Možno jedno dieťa zo sto bude fenomenálnym krasokorčuliarom, u iných to však môže viesť k všeobecnej averzii k športu. Tak isto je to s gymnastikou, ak začnú intenzívne trénovať príliš skoro, nemusí to byť pre ich zdravie vo všeobecnosti priaznivé. Ideálny je prirodzený pohyb aspoň do takého šiesteho – ôsmeho roku a potom sa dieťa môže začať špecializovať.

Ak je mojím cieľom byť zdravší, v tom prípade je ideálne vybrať si šport, ktorý je vytrvalostný. Mal by trvať minimálne tých dvadsať, optimálne štyridsať minút.

Nemalo by to však vychádzať z túžby rodičov, ale v prvom rade z toho, čo dieťa baví a čo mu ide. Nie každý je napríklad vhodný na individuálny šport. V rámci všeobecnej pohybovej prípravy sú podľa mňa ideálne loptové hry. Môžete to pekne vidieť napríklad na tom, že prvá vec, ktorú dieťa úplne spontánne spraví, ak pred neho postavíte loptu, je tá, že do nej kopne. Ak mu ju niekam odhodíte a zrazu ju nemá, prirodzene za ňou začne utekať a už sa rozvíja hra.

Na základe čoho by sme sa mali rozhodovať, do akého športu sa pustiť, keď sa po sviatkoch budeme chcieť opäť dostať do kondície?

V prvom rade si musím položiť otázku, čo vlastne chcem. Ak je mojím cieľom byť zdravší, v tom prípade je ideálne vybrať si šport, ktorý je vytrvalostný. Mal by trvať minimálne tých dvadsať, optimálne štyridsať minút, ideálne každý deň. To znamená, že si vyberiem skôr chôdzu, bicykel, kolieskové korčule alebo klasické behanie či beh na lyžiach. Niečo, čo dlhšie trvá a robíme to v určitom rytme. Myslím, že vytrvalostné športy sú pre zdravie a postavu tie najúčinnejšie.

Nejde o to, či viem dvíhať záťaže so stodvadsiatimi kilami, ak som neobratný a nemám kondičku.

A v neposlednom rade aj pre dobrú náladu, keďže sa pri nich postupne vyplavujú endorfíny. Posilňovanie síce môže byť dobré kvôli rastu svalov, ale ak si dáte na štartovaciu čiaru človeka, ktorý chodí len do posilňovne, a človeka, ktorý behá alebo bicykluje, a necháte ich prebehnúť sto metrov, ten, čo len posilňuje, nemá šancu. Ten, čo robí vytrvalostnú aktivitu, ho hravo predbehne. A o to ide, aby ste boli v dobrej kondícii.

Dalo by sa povedať, že ideálna je kombinácia kondičného a silového športu?

Samozrejme, potrebujeme mať silné svaly, ale nepotrebujeme objem, ktorý zvyšuje váhu. Potrebujeme štíhlosť. To znamená, že nejde o to, či viem dvíhať záťaže so stodvadsiatimi kilami, ak som neobratný a nemám kondičku. Často je lepšia päťkilová ako dvadsaťkilová činka, s ktorou môžete mať širšiu variáciu pohybu, ako keď robíte s veľkým závažím. Ľudia by chceli mať vyrysované svaly a tehličky na bruchu, a pritom cestou na MHD ani nedobehnú električku.

Nie je to o tom, že si nalejete šálku nejakého posilňujúceho preparátu a ten spraví zázraky. Vždy to ide ruka v ruke s pohybom.

Správna kombinácia je určite dobrá. Napríklad si dať dvadsať minút bicykel alebo beh, potom ďalších dvadsať minút alebo polhodinku posilňovať a potom sa opäť vrátiť k bicyklu alebo k behu na desať-pätnásť minút. Po takejto hodinke pohybu sa cítite ako znovuzrodený. A máte aj silu, aj vytrvalosť. Najdôležitejšie je, aby vám šport, ktorý si vyberiete, prinášal radosť a robili ste ho technicky správne. A to platí aj pri športoch, ako je beh či bicykel, aj tam je dôležité správne držanie tela, správne nášľapy a podobne.

Ako by sme sa mali starať o výživu svojich svalov, aby sme si nespôsobili rôzne preťaženia či možné natrhnutia?

Závisí od toho, či sú svaly preťažované, či mávate svalovú horúčku, alebo či chcete naberať hmotu, alebo vám ide o rýchlosť kontrakcie. Dnes už existujú kolagénové a všelijaké iné zmesi, ktoré svalstvo posilňujú, ale základom je, že sa musíte hýbať. Nie je to o tom, že si nalejete šálku nejakého posilňujúceho preparátu a ten spraví zázraky. Vždy to ide ruka v ruke s pohybom.

V súčasnosti sa stávajú veľmi populárnymi rôzne typy diét, ako je vegánstvo alebo keto diéta, ktorým prepadajú aj športovci. Čím by sme sa mali pri výbere stravy riadiť, ak chceme ostať v kondícii a zároveň si udržať postavu?

Základom je pestrosť. Tanier by mal vyzerať ako dúha, mal by mať strašne veľa farieb. To sa nám ale vždy nepodarí. Môžete byť vegetarián, vegán alebo čo chcete, ale vždy vám bude niečo chýbať. Možno nie prvý či druhý rok, ale potom tretí alebo štvrtý budete mať nedostatok nejakých potrebných živín. To pripúšťajú aj ortodoxní vegetariáni či vegáni. Nie je dobré, aby ste jedli len surovú zeleninu a ovocie, treba to niekedy prestriedať aj rybou alebo vajíčkom, aby ste prijímali aj také živiny, ktoré v ovocí alebo zelenine nenájdete. Základná zásada je, aby ste jedli pestro a len vtedy, keď ste hladní, a nie vždy, keď máte chuť.

Je zaujímavé pozrieť sa na to, koľko ľudí, ktorí majú dnes vyše 90 rokov, prežilo koncentračný tábor alebo vyrastalo vo veľmi náročných podmienkach a dnes je stále v dobrej kondícii.

A, samozrejme, je dôležitý aj výber potravín. Tie kvalitné sú drahšie, ale zjete ich menej, lebo ich budete jesť vtedy, keď ste hladní, nie preto, lebo vyzerajú príťažlivo. Ľudia sa často nechajú zlákať pekným obalom a zjedia trikrát toľko, koľko potrebujú.

Je napríklad zaujímavé pozrieť sa na to, koľko ľudí, ktorí majú dnes vyše 90 rokov, prežilo koncentračný tábor alebo vyrastalo vo veľmi náročných podmienkach a dnes sú stále v dobrej kondícii. Naučili sa žiť veľmi racionálne a prežiť aj s malými dávkami. Nehovorím, že to je správny recept, len chcem poukázať na striedmosť a dôležitosť fyzickej aktivity. Nemyslím tým, že musíme všetci behať alebo cvičiť vo fitku, už len obyčajná prechádzka namiesto použitia auta je veľmi prospešná.

Veľa ľudí, najmä z radov športovcov, dnes nakupuje rôzne proteínové výrobky. Je ich konzumácia naozaj taká potrebná alebo je to skôr marketingový ťah?

Proteíny potrebujeme prijímať, ale, samozrejme, závisí, v akom množstve. Ja som z toho tiež niekedy nervózny, keď vidím, ako niekto stále žuje proteínové tyčinky alebo si mieša nejaký proteínový nápoj. Treba v tom nájsť zdravú normu, pretože keď prijmete príliš veľa proteínov, tak sa vám tvorí takzvaný homocysteín a ten je horší ako cholesterol. To znamená, že hoci prijímate proteín s cieľom byť zdraví, v skutočnosti si, obrazne povedané, upchávate cievy. Musí to fungovať v nejakej rovnovážnej miere.

Často vidím, že niektorí ľudia po športovom výkone automaticky siahajú po proteínových tyčinkách a zjedia aj tri naraz. Ideálne je, keď si ich rozdelíte na tri diely. Málokto si zoberie desať kúskov naraz. Dáte si tri diely a to je v podstate jedna tyčinka. Niekedy tento dodatočný príjem proteínov ani nepotrebujeme. Ak napríklad vydáte výkon, pri ktorom vlastne len spaľujete tuk, načo chcete ešte proteín? Ten prijímate aj počas dňa, či už rastlinný, alebo živočíšny.

Keď sa dospelých pýtam, či za deň zjedia kilo a pol mäsa, tak sú zarazení. Svoje deti však pokojne zásobujú proteínovými výrobkami.

Netreba to preháňať. A, samozrejme, je dobré sledovať, aké zloženie proteínové tyčinky majú. Môžu mať krásny obal, ale „žiadne“ výživové hodnoty. Navyše, takéto výrobky lákajú aj deti, lebo sú často sladké. Dieťa však nie je malý dospelý. Keď sa dospelých pýtam, či za deň zjedia kilo a pol mäsa, tak sú zarazení. Svoje deti však pokojne zásobujú proteínovými výrobkami.

Mnoho ľudí má v súčasnosti sedavé zamestnanie, čím v podstate trpí celý ich pohybový aparát. Aké odporúčania by ste dali ľuďom, ktorí sa chcú začať viac hýbať?

Svojim pacientom stále odporúčam aspoň raz za 20 minút sa postaviť a ísť sa napiť alebo urobiť nejakú úplne inú činnosť. Nemeckí a americkí vedci robili výskum, v ktorom zistili, že pri práci na počítači prebehnete prstami dvanásť kilometrov. Pri tom sa vám ničia kĺbové spojenia, malé kĺbiky rúk, zápästia, ramená a napokon aj krčná chrbtica, lebo neustále otáčate hlavou.

Nie je to o tom, že si doma spravíte silové cvičenie. Oveľa lepšia je nejaká fyzická aktivita vonku – či už beh, bicykel, alebo jednoducho prechádzka.

Keď niekto sedí štyri-päť hodín pri počítači a chcel by začať s nejakou aktivitou, mal by si to počas dňa nejako rozdeliť. Povedzme robiť dve hodiny na počítači a potom hodinku robiť nejakú fyzickú vytrvalostnú aktivitu. Nie je to o tom, že si doma spraví silové cvičenie. Oveľa lepšia je nejaká fyzická aktivita vonku – či už beh, bicykel, alebo jednoducho prechádzka. Vďaka tomu sa vám jednak prekysličí mozog a svaly a jednak budete mať oveľa lepšiu náladu.

Firmy v niektorých štátoch dokonca postavili na každom druhom poschodí fitnescentrá, ktoré musia zamestnanci povinne navštevovať na dvadsať-tridsať minút denne. Pritom tam nie sú žiadne činky, len bicykle a bežiace pásy. To u nás nie je. Rovnako u nás na toaletách nenájdete bidety. Sedavé zamestnanie pritom spôsobuje hemoroidy, no u nás sa o tejto téme taktne mlčí.

V súčasnosti trápia mnohých ľudí aj ploché nohy či iné problémy s chodidlami. Aké komplikácie to spôsobuje?

Pod problémy s chodidlami sa podpisuje veľa faktorov, vo všeobecnosti si však myslím, že väčšina z tých porúch je získaná nevhodne zvolenou obuvou. Ďalšia vec je, že veľa ľudí má jednu nohu dlhšiu ako druhú. Nie je to spôsobené ani tak reálnou rozdielnosťou v dĺžke končatín ako tým, že človek má zlé postavenie chrbtice. Je to podobné ako pri aute. Keď máte zlú geometriu, tak to jedno koleso sa vám viac ošúchava. Dnes má 9 z 10 detí, ktoré vyšetrujeme, problém s chrbticou a rozdielnou dĺžkou končatín.

Veľa ľudí má jednu nohu dlhšiu ako druhú. Nie je to spôsobené ani tak reálnou rozdielnosťou v dĺžke končatín ako tým, že človek má zlé postavenie chrbtice.

Ako sa dá týmto problémom predchádzať?

Prevencia je najmä o trénovaní správnych pozícií chrbtice. Deti často ležia s telefónmi alebo s laptopmi, prípadne majú zlé stoličky, keď sedia pri počítači. Zlé držanie spôsobuje nielen problémy s chrbticou, ale aj s chodidlami. Keď totiž máte čo i len dva centimetre rozdiel v dĺžke končatín, vy si to normálne v živote nevšimnete, ale keď robíte namáhavý pohyb, pri ktorom narážate chodidlami na zem, tak nastane problém veľmi rýchlo. Buď budete mať vykrivené chodidlo, alebo vás začnú bolieť päty či achilovky. A potom sa pátra po všetkom možnom a často sa zabudne na to, že môže ísť o primárny problém chrbtice.

V čom je telo športovca zdravšie? Ako viete, že človek, ktorý prišiel k vám do ordinácie, sa udržuje v kondícii a iný zas nie, ak majú povedzme obaja podobnú postavu?

Niekedy môže prísť relatívne chudý človek, ale nemusí byť vôbec zdravý, lebo jeho svalstvo je ochabnuté a podvýživené. Naopak, človek s vyššou hmotnosťou na tom môže byť oveľa lepšie. To si môžete ľahko overiť, ak si ich oboch posadíte na bicykel alebo postavíte na bežiaci pás. Tam sa ukáže, v akej sú kondícii. Nie je to len o váhe. Aj niekto, kto je chudý, môže mať nábeh na infarkt alebo aterosklerózu a na druhej strane človek s vyššou váhou môže byť úplne zdravý.

Niekedy môže prísť relatívne chudý človek, ale nemusí byť vôbec zdravý. Naopak, človek s vyššou hmotnosťou na tom môže byť oveľa lepšie.

Skúsený doktor vidí už na prvý pohľad, či má pacient problémy s bedrami, zlým držaním tela alebo či má jednu nohu kratšiu ako druhú. Pre lekára je dôležité poznať pacientovu osobnú anamnézu. V súčasnosti je však často problémom aj to, že lekári nemajú na pacientov čas a stáva sa, že ich musia len rýchlo „odbaviť“. Pritom by možno vedeli pacientovi pomôcť aj bez predpisovania liekov. A to tým, že mu dajú správne tipy a odporúčania, ako zmeniť nesprávne pohybové návyky a zaviesť tie správne. To však nerady počujú farmakologické firmy, lebo tie potrebujú predávať.

V jednom článku ste sa vyjadrili, že fit sa dá byť aj po sedemdesiatke. Aký je váš recept na to, ako sa udržiavať v dobrej kondícii čo najdlhšie?

V prvom rade sa netreba zbytočne obávať, že s narastajúcim vekom vám budú sily ubúdať. Ja budem mať 72 a už si uvedomujem, že nevládzem toľko, ako keď som mal šesťdesiat, ale možno keď budem viac cvičiť, tak to ešte dokážem. Nemôžem myslieť na to, že v mojom veku by som už nemal, a upadať do pohodlnosti. Všetko je to v hlave. Samozrejme, keď máte osteoporózu alebo problémy s kolenami prípadne bedrami, je to ťažšie.

Ak sa totiž nehýbete, prestanete aj myslieť a zleniviete. Začnete používať umelú inteligenciu a postupne ohlúpnete.

Potrebujete palicu, ale v princípe hýbať sa môžete aj tak. Hoc aj na krátke vzdialenosti. Základom je pohyb, pohyb a ešte raz pohyb. Ak sa totiž nehýbete, prestanete aj myslieť a zleniviete. Začnete používať umelú inteligenciu a postupne ohlúpnete. Práve dnes ráno som čítal, či budeme v budúcnosti vďaka umelej inteligencii múdrejší. Ja si myslím, že nebudeme. Budeme akurát tak lenivejší a sprostejší.