Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
„Po pandémii prestali kupovať knihy mileniáli a generácia X. Zrejme preto, lebo majú deti a sú príliš unavení na to, aby čítali. Evidentne dávajú prednosť Netflixu,“ smeje sa Maciej Marcisz, ktorý poodhalil zákulisie vydávania kníh na konferencii 10. ročníka BRaK – Bratislavského knižného festivalu.
Podľa jeho slov prestali fungovať akékoľvek zaužívané trendy. Tie sú teraz rýchloobrátkové, vyprchajú skôr, než sa etablujú, rovnako ako platforma, ktorá ich šíri. „TikTok zabil svet,“ sarkasticky konštatuje Marcisz. Práve preto sa predaj kníh riadi prevažne podľa emócií čitateľa, ktorým je dnes predstaviteľ generácie Z.
Každá influencerka či influencer dostane od vydavateľstva vygenerovaný zľavový kód, na základe ktorého zistí ich efektivitu.
Momentálne sa ani nedá určiť, aké žánre sú v obľube. O popularite knižného titulu rozhodujú pomerne zvláštne marketingové atribúty. Jedným z nich je kvalita obálky knihy. Na rozdiel od knihy v tradičnej väzbe, ktorá u našich severných susedov stojí v priemere 11 – 13 eur, sa umelecká obálka s využitím prvkov, ako je ručné farbenie, vyšplhá až na 30 eur, ale tento náklad sa vypredá oveľa rýchlejšie.
„Zistili sme, že pri predaji kníh nezohráva cena významnú úlohu. Hoci generácia Z nezarába, chce mať pekné veci, ktorými sa môže pochváliť na sociálnych sieťach. A to je optika, ktorú sme v takej miere doteraz nepoznali,“ konštatuje Maciej Marcisz, ktorý je riaditeľom marketingu vo Foksal Publishing Group, jednom z najväčších vydavateľstiev v Poľsku s priemerným počtom 800 vydaných knižných titulov ročne.
Tradičné médiá, ako sú televízia, noviny, časopisy, rádio, síce fungujú, ale sú neefektívne. Kedysi, keď bol hosťom v rannej televíznej šou spisovateľ, predaj kníh išiel citeľne hore. Dnes sa čísla nehýbu, lebo nimi hýbu výlučne influenceri. Tí však už nechcú hovoriť o knihe v rámci bartrovej spolupráce, teda zinkasovať za publicitu len niekoľko knižných noviniek. Naopak, za všetko si pýtajú peniaze a v zmysle zákona označia v príspevku, že ide o platenú spoluprácu. Momentálne ide už o etický štandard aj na Slovensku. Zdarma je možné získať publicitu v podcastoch, kde sa prevažne však len kritizuje. Málokedy sa stane, že hodinový formát knihu pochváli.
Mladá generácia už nepozná jazykovú bariéru a časť čitateliek a čitateľov nečaká na preklad, knihu si prečíta v angličtine.
A tak marketéri hľadajú influencerov na sociálnych sieťach, najmä na Instagrame a TikToku. Za posledného jeden a pol roka si tak vytvorili databázu osobností, ktorým ich publikum dôveruje. Nejde ani tak o počet sledovateľov, ale o merateľný vplyv konkrétnej osobnosti na predaj kníh. „Každá influencerka či influencer dostane od vydavateľstva vygenerovaný zľavový kód, na základe ktorého zistíme ich efektivitu. Osvedčil sa nám tiež štatút takzvaných mediálnych ambasádorov. Na zadnú obálku knihy dáme fotografiu a meno influencerov. Vtedy ju promujú oveľa viac, nielen v jednom príspevku. Tešia sa, keď ju rozbaľujú, otvoria, čítajú. Takýmto jednoduchým spôsobom získame masívnu publicitu,“ hovorí marketingový knižný mág z Poľska.
Fenómenom v Poľsku sa stala platforma Wattpad, ktorá dnes už celosvetovo prepája 85 miliónov čitateľov so spisovateľmi. Autori na nej píšu obsah a pýtajú sa ľudí, ako by mal príbeh pokračovať. Je to zábava, no v prvom rade fungujúci biznis plán. Momentálne prvej desiatke bestsellerov v Poľsku kraľujú práve tieto knižné tituly. Kupujúci sa totiž cítia ako ich spoluautori. Spisovatelia svoje diela často rozdelia na dve časti pre ich rozsah, ale aj kvôli zvýšeniu predajnosti.
Mnohé vydavateľstvá sa snažia reagovať na tento druh biznisu, ktorý za posledných šesť mesiacov nečakane zamiešal karty na knižnom trhu. A tak vkladajú úryvky už napísaných kníh na platformu v nádeji, že sa budú predávať lepšie. Princípom „čo by ste chceli čítať“ sa však inšpirovali a preniesli ho na sociálne siete. Na základe komentárov svojich fanúšikov prispôsobujú svoj edičný plán. Trochu desivé, čo poviete? Ale ani to nemusí byť „trefa do čierneho“. Mladá generácia už totiž nepozná jazykovú bariéru a časť čitateliek a čitateľov nečaká na preklad do materinského jazyka – knihu si prečíta v angličtine. Aká veľká časť to je, ukáže až čas.
Vydavateľstvá využívajú fakt, že ľudia sú z online priestoru unavení a túžia po netradičných zážitkoch v realite.
Doba je tvárna a adresná. Vydavateľstvo sa dnes už nezaobíde bez tvárí. A zďaleka už nejde len o spisovateľky a spisovateľov. Editori, prekladatelia, dizajnéri – tí všetci sa fotia na sociálne siete a pýtajú sa publika, aké tituly mu chýbajú, ale aj na to, čo práve číta.
Knižný marketing sa po pandémii presunul z knižníc a kníhkupectiev do ulíc miest. Vydavateľstvá využívajú fakt, že ľudia sú z online priestoru unavení a túžia po netradičných zážitkoch v realite. Ide o pop-up podujatia, pre ktoré sa im oplatí odtrhnúť zrak od mobilu, prísť na miesto a – urobiť si tam „selfie“. Takto napríklad vzniklo týždňové promo knihe v centre Varšavy, kde vydavateľ postavil vernú kópiu izby hlavnej hrdinky. Čitateľky si tak mohli posedieť v jej kresle, poležať v jej posteli, dotknúť sa jej osobných vecí. Samozrejme, vnútri tohto pozlátka ich čakala dobre naladená spisovateľka.
Druhým príkladom je dvojdňová akcia v dvoch poľských mestách s pojazdnou prevádzkou na výrobu vaflí. Keďže hlavná hrdinka knihy ich milovala, každý dostal vafľu zdarma priamo na mieste, autorka podpisovala knihy pred „obrandovaným“ vozidlom, dokonca pochúťku aj miestami sama ponúkala. Celú akciu dopĺňal skvelý reklamný slogan: Ako zmerať silu tornáda pomocou vaflí.
Predaj kníh sa riadi prevažne podľa emócií čitateľa, ktorým je dnes predstaviteľ generácie Z.
„Máme novú kategóriu čitateľov, ktorí tu pred pandémiou neexistovali. Voláme ich „radári“. Sú ochotní stáť v rade aj päť hodín, aby si mohli na takejto netradičnej akcii urobiť „selfie“ so spisovateľom. Kniha im slúži ako vstupenka, a keďže si za ňu zaplatili, neostýchajú sa požiadať autora o spoločnú fotografiu,“ mieni Maciej Marcisz.
V zúfalej snahe zaujať čitateľky a čitateľov sa v Poľsku ujala ďalšia nová forma prezentácie prichádzajúcich knižných titulov. Vydavateľstvo si najme kvalitný reklamný tím, známych hercov a herečky, a tak vznikne plagát ako k hollywoodskemu filmu. S jediným rozdielom. Ide o knihu. Ľudia na to vnímavo reagujú a sú náchylnejší takto promovaný knižný titul uprednostniť pred knihou s tradičným marketingom. Je to drahé, ale funkčné riešenie. Pre jeho životaschopnosť je dôležité, aby dej doručil zážitok korešpondujúci s vyvolanými očakávaniami.
Vydavateľstvá v Poľsku začali v poslednom čase objavovať aj sieť LinkedIn. V súčasnosti pracujú na zozname ľudí, ktorí sú na nej mimoriadne aktívni a majú už vytvorenú svoju komunitu. Od tohto kroku si sľubujú, že zachytia starších čitateľov, na ktorých sa dnešný marketing nevzťahuje. S osobnosťami na tejto profesionálnej sieti chcú však spolupracovať na rovnakej báze, akú si už vyskúšali na Instagrame a TikToku.
Uvidíme, kedy sa tieto trendy dostanú aj do našich končín. Ktovie, či aj v tomto prípade bude platiť známe „radšej neskoro ako nikdy“.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
