Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
V tomto článku sa budeme venovať štyrom aspektom:
Dnešná spoločnosť je nepochybne zložitejšia ako spoločnosť spred niekoľkých desaťročí, a preto možno predpokladať, že aj rola matky je o čosi komplexnejšia. Avšak – a tu možno nebudeme veľmi populárni – úloha matky (skutočné a jediné poslanie matky) sa vôbec nezmenila.
Matka má byť zrkadlom pre svoje dieťa – odráža prvý pohľad dieťaťa na seba samého, ktorý je dôležitý pri budovaní jeho identity, ako aj pohľad dôvery voči iným.
Zamyslime sa nad tým, akú moc má matka: dieťa, ktoré vidí pohľad svojej matky, si osvojuje pohľad na svet a cezeň si nachádza svoje postavenie vo svete.
Ba čo viac: v tomto pohľade vidí samo seba, začína rozvíjať svoju identitu.
Skutočné poslanie matky sa v priebehu času nezmenilo – matka je zrkadlo a neskôr „okno do sveta“ pre svoje dieťa.
Podľa britského pediatra a psychoanalytika Donalda Winnicotta (1896 – 1971) možno matku považovať za „dostatočne dobrú“: pri narodení dieťa neexistuje ako jednotlivec, ale je súčasťou páru a je zrastené s vonkajšou realitou, pretože si neuvedomuje hranice medzi vnútrom a vonkajškom (symbiotický vzťah). Pre správny vývoj dieťa nepotrebuje dokonalú matku, ale skôr dostatočne dobrú matku, ktorá reaguje na potreby novorodenca a podporuje jeho pocit všemohúcnosti.
Príliš prítomná matka, ktorá nikdy nedovolí dieťaťu zažiť pocit frustrácie alebo sťažovania sa, samostatné skúmanie alebo pohľad, ktorý mu nesprostredkúva ona alebo pohľad, ktorý nie je zameraný na ňu, nakoniec vytvára v dieťati závislosť, ktorá sa časom stane zdrojom nešťastia.
Stručne povedané, všadeprítomná matka, ktorá pozná všetky odpovede skôr, ako dieťa položí otázky, všemocná, pretože má na všetko dosah – a keď sa jej niečo vymkne spod kontroly, cíti sa vinná – nie je dobrou matkou. Dokonalé matky vytvárajú choré deti. Znie to absurdne, ale je to tak.
Všadeprítomná matka, ktorá pozná všetky odpovede skôr, ako dieťa položí otázky, nie je dobrá matka.
Zrkadlový pohľad, ktorý je potrebný na začiatku života novorodenca, sa mení na „okno do sveta“. Počiatočné splynutie je nevyhnutné, sama príroda si ho vyžaduje: dieťa a matka sú jedno, nikto nemôže vstúpiť do tohto vzťahu.
Ale potom sa zrkadlo rozbije, musí sa rozbiť. A zo zrkadla sa stáva okno. Matka sa otvára a berie dieťa so sebou: dovoľuje mu objavovať svet, zažívať svoju jedinečnosť, poznávať svojím telom, bez sprostredkovania. Dieťa vkladá predmety do úst, počúva, hýbe sa, padá, nachádza v sebe silu vstať, pýta sa… Dieťa môže kráčať samo bez toho, aby mu v tom dospelý bránil: nové cesty sú priateľstvá, šport, hygienické a stravovacie návyky, školské povinnosti. Dobrá matka sa v určitom okamihu stiahne do úzadia.
Ako byť dostatočne dobrou matkou? Predstavíme si tri etapy materstva:
– Byť vždy nablízku: v prvých mesiacoch života dieťaťa ide o fyzickú a emocionálnu prítomnosť, zaručenie starostlivosti o zdravie a čistotu dieťaťa, kŕmenie. Dieťa potrebuje cítiť, že je tu niekto, kto ho chráni a stará sa oň. Vytvára sa puto dôvery, platforma a odrazový mostík pre budúce medziľudské vzťahy.
– Byť prítomná vo vnútri: v nasledujúcich rokoch sa dieťa naučí zostať aj bez fyzickej prítomnosti matky, pretože si o nej vytvorí trvalý mentálny obraz. Vie, že jeho mama sa poň do škôlky vráti, vie, že ho starí rodičia neopustili, pozná, že je milované, aj keď sa mu nevyhovie vždy vo všetkom a niekedy prežíva frustráciu.
– Byť v úzadí: vo veku 8 – 10 rokov je potrebné, aby sa matka ako všemocná postava, ktorá vie vyriešiť všetky problémy, postupne vytratila a zostala v úzadí. Svojou priezračnosťou vytvára priestor pre nového človeka.
To dokážu len matky, ktoré nie sú voči svetu nedôverčivé, ktoré sa neboja, že zasiali zlo, ktoré veria v dobrotu dieťaťa, ktoré splodili.
Áno, pretože matka nie je len tá, ktorá dieťa porodí, naučí ho chodiť, prijíma a chráni ho, ale aj tá, ktorá ho v istej chvíli nechá ísť. Keď rodič nenechá svoje dieťa pohybovať sa samo, odopiera mu život a drží ho v slepej uličke.
Matka nie je len tá, ktorá dieťa porodí, naučí ho chodiť, prijíma a chráni ho, ale aj tá, ktorá ho v istej chvíli nechá ísť.
Skúsme si predstaviť, čo by sa stalo s matkou, keby sa nejakým zvláštnym procesom rozhodla, že dieťa, ktoré nosí, neporodí v čase, ktorý má stanovený. Matka by zomrela a dieťa s ňou.
Ak matka nedovolí dieťaťu vzdialiť sa, ak mu neumožní odstup a nie je schopná vymaniť sa zo symbiózy, je to cesta k smrti. Z psychologického, nie fyzického hľadiska to vedie k zániku vzťahu. Niektoré matky si svoje deti vo veku 8 až 10 rokov ešte stále držia tesne pripútané. Tieto deti v škole fungujú veľmi dobre, napríklad sa dobre správajú a sú vždy zdvorilé, ale chýba im sebadôvera, potrebujú uznanie dospelých, majú problémy vo vzťahoch s rovesníkmi a boja sa, že nesplnia očakávania rodičov. Alebo sú to deti, ktoré sú apatické a nemajú záujem o veci, nevedia sa rozhodovať.
Byť matkou je dnes veľmi namáhavé, ale rozhodne krásne a fascinujúce. Vzorom matiek je Mária, matka krásnej Lásky, ktorá sa nedala odradiť tvárou v tvár nesmiernej úlohe vychovávať Božie dieťa. Prosme ju o ochranu a pomoc. Bude nás viesť s nehou a starostlivosťou.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
