Zamysleli ste sa niekedy, odkiaľ pochádzajú názvy mesiacov? Stále ich používame, odmeriavame nimi čas i ročné obdobia, ale aký je ich skutočný príbeh? Pokiaľ vás zaujíma história, pohodlne sa usaďte a ponorte sa do záhybov jedinečnej histórie jazyka, ktorá môže občas zaváňať všehochuťou. Za názvy dvanástich mesiacov však môže zväčša jedna hlavná prísada – Rimania.

Zdroj: Pixabay
Január
Tradične prvý mesiac roka pôvodne v rímskom kalendári vôbec neexistoval. Spolu s februárom išlo o zbytočné obdobie, počas ktorého sa nedalo nič pestovať a nebolo možné ani bojovať. Dva zimné mesiace omilostil až juliánsky kalendár, ktorý z pôvodného 10-mesačného roka urobil 12-mesačný. Január dostal pomenovanie podľa rímskeho boha Jánusa, ochrancu brán, dverí a prechodov, ale aj času – začiatku a konca. Jánus sa často zobrazoval s dvomi tvárami, jednou smerujúcou dopredu, druhou dozadu. A, áno, od neho je odvodené aj slovné spojenie „má dve tváre“.
Február
Február je pomenovaný po starorímskom období nazývanom februa, ktoré sa nieslo v znamení obradov očisty. Keďže podľa rímskeho kalendára sa začínal rok až v marci, bolo potrebné sa pred ním zbaviť všetkého zlého, a to často aj obetami zmierenia.
Marec
Tretí mesiac v roku stál kedysi na piedestáli, keďže sa nachádzal na špici kalendára. Svoj názov dostal od Marsa, boha vojny a poľnohospodárstva. S prebúdzajúcou sa prírodou totiž bujneli aj dobyvateľské sklony panovníkov. Zatiaľ čo sa počas zimy vyhýbala armáda krutému chladu a hladu, na jar sa opäť vydávala na bojiská.

Zdroj: Pixabay
Apríl
Zvučné pomenovanie je pravdepodobne odvodené z latického slova aperire, čiže otvárať sa. Presne ako keď sa puky kvetov otvárajú svetu. Ide o slovo zosobňujúce bujnenie prírody. Menej poetický výklad pôvodu slova apríl sa odvoláva na výraz aparah, teda neskorší. V tomto kontexte si ho jazykovedci vysvetľujú ako „ďalší v poradí“, teda nasledujúci po prvom mesiaci v roku. Podľa nich nejde teda o nič viac ako o určenie poradia.
Máj
Krásu svojho mena prepožičala máju grécka bohyňa rastu a veľkosti Maia, do ktorej sa zamiloval Zeus a ktorému podľa mytológie porodila syna Herma. Ide o populárnu a viac-menej prijatú verziu. Napriek tomu existujú domnienky, že môže ísť aj o odvodeninu mena boha Maiusa, ochrancu dozrievajúceho obilia.

Zdroj: Pixabay
Jún
Opäť tu máme legendu o slávnej rímskej bohyni Juno, ktorá bola manželkou vládcu všetkých bohov Jupitera a matkou Marsa. Mala schopnosť vrhať blesky a často býva vyobrazená so zbraňou v ruke a v plášti z kozej kože, ktorá tvorila súčasť uniformy rímskych vojakov. Neskôr jej pribudla funkcia patrónky neviest a manželstva.
Júl
Pôvodne sa volal Quintilis, čiže piaty. Zmenil to až Gaius Julius Caesar, ktorý roku 46 pred Kristom uskutočnil reformu rímskeho kalendára, z ktorého sa razom stal kalendár juliánsky. Ten uvádzal namiesto 304 už 365 dní, no mal nesprávne nastavenú frekvenciu prechodných rokov.

Zdroj: Pixabay
August
Sextilis, teda šiesty. V originálnom pomenovaní nenájdeme ani štipku fantázie. Našťastie, svoj názov dostal na počesť rímskeho cisára Oktaviána, ktorý získal titul Augustus, čo doslova znamená „vznešený“. Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny slovo súvisí s latinským augere, auctum – rozmnožovať, zväčšovať sa.
September
Áno, ide o číslovku. Kto si tipol, že za názov septembra môže odvodenina z latinského septem, v preklade sedem, má pravdu. Nezabúdajme, že rok sa kedysi začínal v marci, a tak poradie dáva zmysel.
Október
Opäť nuda. Ktovie prečo, ale grécki bohovia už v poslednej tretine roka nehrali žiadnu rolu. Ako keby išlo o odpočítavanie, prípadne suché konštatovanie, že po čísle sedem nasleduje číslo osem – octo.

Zdroj: Pixabay
November
Novem. Deväť. Nijako nesúvisí s novom, ktorý sa odvodzuje od slova nový. A teda neprekvapí, že aj v závere roka pôjde už len o výpočet poradia.
December
Hitparádu mesiacov rímskeho aj juliánskeho kalendára uzatváral december, desiaty mesiac. Decem, desať. I tak je zvláštne, že po reforme kalendára sa uchovalo poradie, ktoré už nezodpovedalo skutočnosti. Svoju úlohu tu iste zohral zvyk a možno aj fakt, že názvy mesiacov natoľko zľudoveli, že sa nad ich pôvodným významom ľudia nezamýšľali.