Mesačný slovník

Kedysi mal rok len desať mesiacov, pričom naši predkovia úplne vygumovali z kalendára zimu. Akoby v tom období odložili bokom všetky ťažkosti a odpočinuli si od obrábania pôdy aj bojov.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Zamysleli ste sa niekedy, odkiaľ pochádzajú názvy mesiacov? Stále ich používame, odmeriavame nimi čas i ročné obdobia, ale aký je ich skutočný príbeh? Pokiaľ vás zaujíma história, pohodlne sa usaďte a ponorte sa do záhybov jedinečnej histórie jazyka, ktorá môže občas zaváňať všehochuťou. Za názvy dvanástich mesiacov však môže zväčša jedna hlavná prísada – Rimania. 

Dve tváre, jedna spredu, druhá vzadu. To je boh Jánus.
Zdroj: Pixabay
Január

Tradične prvý mesiac roka pôvodne v rímskom kalendári vôbec neexistoval. Spolu s februárom išlo o zbytočné obdobie, počas ktorého sa nedalo nič pestovať a nebolo možné ani bojovať. Dva zimné mesiace omilostil až juliánsky kalendár, ktorý z pôvodného 10-mesačného roka urobil 12-mesačný. Január dostal pomenovanie podľa rímskeho boha Jánusa, ochrancu brán, dverí a prechodov, ale aj času – začiatku a konca. Jánus sa často zobrazoval s dvomi tvárami, jednou smerujúcou dopredu, druhou dozadu. A, áno, od neho je odvodené aj slovné spojenie „má dve tváre“. 

Február

Február je pomenovaný po starorímskom období nazývanom februa, ktoré sa nieslo v znamení obradov očisty. Keďže podľa rímskeho kalendára sa začínal rok až v marci, bolo potrebné sa pred ním zbaviť všetkého zlého, a to často aj obetami zmierenia.

Marec

Tretí mesiac v roku stál kedysi na piedestáli, keďže sa nachádzal na špici kalendára. Svoj názov dostal od Marsa, boha vojny a poľnohospodárstva. S prebúdzajúcou sa prírodou totiž bujneli aj dobyvateľské sklony panovníkov. Zatiaľ čo sa počas zimy vyhýbala armáda krutému chladu a hladu, na jar sa opäť vydávala na bojiská. 

Apríl je mesiac, keď príroda opäť otvára svoju náruč.
Zdroj: Pixabay
Apríl

Zvučné pomenovanie je pravdepodobne odvodené z latického slova aperire, čiže otvárať sa. Presne ako keď sa puky kvetov otvárajú svetu. Ide o slovo zosobňujúce bujnenie prírody. Menej poetický výklad pôvodu slova apríl sa odvoláva na výraz aparah, teda neskorší. V tomto kontexte si ho jazykovedci vysvetľujú ako „ďalší v poradí“, teda nasledujúci po prvom mesiaci v roku. Podľa nich nejde teda o nič viac ako o určenie poradia.

Máj

Krásu svojho mena prepožičala máju grécka bohyňa rastu a veľkosti Maia, do ktorej sa zamiloval Zeus a ktorému podľa mytológie porodila syna Herma. Ide o populárnu a viac-menej prijatú verziu. Napriek tomu existujú domnienky, že môže ísť aj o odvodeninu mena boha Maiusa, ochrancu dozrievajúceho obilia. 

Bohyňa Juno, po ktorej je pomenovaný jún, vraj vedela vrhať blesky.
Zdroj: Pixabay
Jún

Opäť tu máme legendu o slávnej rímskej bohyni Juno, ktorá bola manželkou vládcu všetkých bohov Jupitera a matkou Marsa. Mala schopnosť vrhať blesky a často býva vyobrazená so zbraňou v ruke a v plášti z kozej kože, ktorá tvorila súčasť uniformy rímskych vojakov. Neskôr jej pribudla funkcia patrónky neviest a manželstva.

Júl

Pôvodne sa volal Quintilis, čiže piaty. Zmenil to až Gaius Julius Caesar, ktorý roku 46 pred Kristom uskutočnil reformu rímskeho kalendára, z ktorého sa razom stal kalendár juliánsky. Ten uvádzal namiesto 304 už 365 dní, no mal nesprávne nastavenú frekvenciu prechodných rokov. 

Gaius Julius Caesar, otec juliánskeho kalendára, prepožičal svoje meno letnému mesiacu.
Zdroj: Pixabay
August

Sextilis, teda šiesty. V originálnom pomenovaní nenájdeme ani štipku fantázie. Našťastie, svoj názov dostal na počesť rímskeho cisára Oktaviána, ktorý získal titul Augustus, čo doslova znamená „vznešený“. Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny slovo súvisí s latinským augere, auctum – rozmnožovať, zväčšovať sa. 

September

Áno, ide o číslovku. Kto si tipol, že za názov septembra môže odvodenina z latinského septem, v preklade sedem, má pravdu. Nezabúdajme, že rok sa kedysi začínal v marci, a tak poradie dáva zmysel. 

Október

Opäť nuda. Ktovie prečo, ale grécki bohovia už v poslednej tretine roka nehrali žiadnu rolu. Ako keby išlo o odpočítavanie, prípadne suché konštatovanie, že po čísle sedem nasleduje číslo osem – octo

Výpočet či odpočet? Záver roka je len o poradí.
Zdroj: Pixabay
November

Novem. Deväť. Nijako nesúvisí s novom, ktorý sa odvodzuje od slova nový. A teda neprekvapí, že aj v závere roka pôjde už len o výpočet poradia.

December

Hitparádu mesiacov rímskeho aj juliánskeho kalendára uzatváral december, desiaty mesiac. Decem, desať. I tak je zvláštne, že po reforme kalendára sa uchovalo poradie, ktoré už nezodpovedalo skutočnosti. Svoju úlohu tu iste zohral zvyk a možno aj fakt, že názvy mesiacov natoľko zľudoveli, že sa nad ich pôvodným významom ľudia nezamýšľali.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články