Migranti: Obavy rozdelenej a sebeckej Európy

Prisťahovalectvo je v centre európskeho sporu, ktorý trvá už roky. Každá vláda sa pozerá na svoje národné záujmy a predovšetkým na nálady voličov, ktorí sú čoraz viac vystrašení „inváziou“ cudzincov z krajín globálneho Juhu. Skutočnými problémami bežných ľudí však nie sú ani tak prisťahovalci ako skôr ťažkosti so životom na predmestiach, nedostatok práce, každodenná neistota, hospodárska kríza. A tie sú vážne.

Pokiaľ ide o migrantov, často sa používa opatrnosť. Do cesty sa im kladú prekážky a obmedzenia, aby sme sa bránili. Vo veľkej časti Európy sme prešli od logiky imigrácie ako núdzového stavu k myšlienke, že sa musíme brániť. Neregulované toky určite vyvolávajú obavy. Dnes sa vo svete sťahujú masy ľudí kvôli nedostatku práce, konfliktom, klimatickým zmenám a životne nevýhodným situáciám.

Hlavným problémom dnes nie je obrana pred migrantmi.

Taký vážny problém, akým sú migranti, však nemožno riešiť emocionálne, aj keď sa európske politické sily naučili, že vyvolávanie strachu môže priniesť konsenzus. Namiesto toho je to problém, ktorý treba riešiť v rámci solidarity medzi Európanmi. Je potrebná spoločná dlhodobá vízia. Hádať sa medzi Európanmi o planetárnej kríze je krátkozraké a zbytočné. Hlavným problémom dnes nie je obrana pred migrantmi.

Na takýto zložitý problém neexistujú jednoduché riešenia. Ani zjednodušené riešenia nie sú použiteľné. Problémy existujú. V otázke odmietania existuje rozpor: individuálne sa dajú robiť, ale nie kolektívne. Rozpory sú aj v otázke „bezpečných krajín“ (pôvodu utečencov) atď. V prvom rade je však potrebné upokojiť verejnú mienku a migračné toky riadiť účinnou politikou prijímania a integrácie.

Myslím na Afgancov a hanbím sa za nedostatok lojality Západu, ktorý pozval najmä mladých ľudí žiť slobodným a demokratickým spôsobom života a potom ich zabudol v rukách Talibanu. Je to povinnosť voči nim. Navštívil som tábor Afgancov v centre Islamabadu v Pakistane a stretol som mnohých (najmä ženy), ktorí sa venovali povolaniam, ktoré teraz noví páni Afganistanu zakazujú.

Prečo je krajina so solídnym postavením, ako je Pobrežie Slonoviny, medzi top migrantmi v Taliansku? Samozrejme, hospodárske otázky, ale predovšetkým nedôvera mladej krajiny vo vlastnú budúcnosť. Snažme sa spolu s orgánmi Pobrežia Slonoviny rozumne spolupracovať. Ostatných utečencov ženie na „cestu “ skutočnosť, že za sebou nič nemajú.

Musia sa rozšíriť legálne vstupné kanály.

V Afrike je potrebné pracovať na tom, aby sa ľuďom vysvetlila dráma ciest na sever a aby sa od afrických vlád požadovala väčšia zodpovednosť za ich mladých ľudí. Musíme spolupracovať s africkými štátmi, aby mladí ľudia mohli nájsť budúcnosť vo svojich krajinách.

Treba viesť neúprosný boj proti obchodníkom s cestami smrti. Aby sa znížili toky riadené obchodníkmi s ľuďmi, musia sa rozšíriť legálne vstupné kanály. Je potrebné zaviesť víza na hľadanie práce. Je potrebné zvýšiť počet zlúčenia rodín a znovu zaviesť postavenie ručiteľov za prisťahovalectvo: príbuzní cudzincov, združenia, podnikatelia musia mať možnosť ručiť (aj ekonomicky) za príchod za prácou. Napokon, pre najzraniteľnejšie osoby (ženy, osoby trpiace represiami, osoby, ktoré potrebujú starostlivosť) by sa mal rozšíriť priestor humanitárnych koridorov.

Je to nielen humanitárna záležitosť, ale pre Taliansko a ďalšie európske krajiny aj nevyhnutnosť a to práve z dôvodu demografickej krízy. Ako som už povedal pri iných príležitostiach, prítomnosť prisťahovalcov a utečencov by nemala byť terénom politických stretov, ale problémom, ktorý sa rieši bipartitným spôsobom v záujme európskych krajín a humanitárnych otázok. Maximálny realizmus sa tiež zhoduje s politikou s ľudskou tvárou. Problém migrácie je veľmi zložitý. Musíme ho riadiť inteligentne, rozumne, ľudsky a prezieravo. Je to vážna výzva, ale je to možné.

Prevzaté z famigliacristiana.it. Preložil Kornel Maťko. Redakčne upravené.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Luigina Bruniho,  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.