Moje maľby podnecujú dialóg, ktorý by inak nevznikol

Ján Morovič mladší. Foto: archív J. M.
Jeho diela môžete vidieť na obálkach niektorých kníh z nášho vydavateľstva, o ďalšie sa delí na sociálnej sieti alebo ich darúva či predáva. Za posledných desať rokov vytvoril viac ako sto malieb. Nie však klasicky – štetcom a farbami –, ale digitálne na tablete. A hoci sú typické svojím kresťanským motívom, odkaz si v nich nájde dokonca aj budhista či ateista. Ján Morovič mladší to v rozhovore dokladuje konkrétnymi skúsenosťami, keďže dlhodobo žije v multikultúrnom Anglicku a má známych rôzneho vierovyznania a svetonázoru. Rozprávali sme sa aj o tom, či je pre neho maľba prostriedkom sebavyjadrenia a či digitálna forma takéhoto diela neznižuje jeho umeleckú hodnotu.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pracujete v medzinárodnej IT firme. Ako ste sa dostali k výtvarnému umeniu?

Už v detstve som rád maľoval a kreslil. Keď som sa mal rozhodnúť, čo študovať po maturite, prihlásil som sa na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a tiež na matematiku. Nakoniec som mal možnosť ísť študovať iný odbor do Anglicka, ale umenie ma vždy zaujímalo.

Čo ste teda vyštudovali?

V Anglicku sa tento odbor nazýva „print management“. Zaoberá sa tým, ako riadiť tlačiarenský podnik.

Takýto smer sa bežne študuje v Anglicku?

Nie, aj tu je takéto štúdium veľmi zriedkavé. Špecializuje sa na to jedna univerzita v Londýne, na ktorú som sa dostal vďaka štipendiu. Tesne po páde komunizmu mi ho udelila jedna tlačiareň z Viedne. Viac ma lákalo štúdium v zahraničí než spomenuté dva odbory na Slovensku.

V jednom človeku sa nie tak často stretáva nadanie na umelecký aj technický smer. Kde sa to vo vás zobralo?

Pravdupovediac, ani neviem. (Úsmev) No keď sa na to pozerám po mnohých rokoch, vidím, že umenie, matematika a napríklad aj hudba majú spoločný jeden atribút – krásu.

Kedy ste namaľovali svoje prvé dielo?

Ak počítam obdobie, odkedy maľujem sústavne, tak to bolo pred 10 rokmi. Predtým som mal dlhú prestávku.

Čo sa zmenilo pred 10 rokmi, že ste sa rozhodli k maľovaniu vrátiť?

Túžba maľovať bola vo mne už dlhšie, ale nemal som na to priestor a čas. Mali sme totiž malé deti a na maľovanie potrebujete naraz aj pol dňa alebo celý deň. Pred 10 rokmi som však dostal tablet, a keď som vyskúšal maľovať na ňom, s výsledkom som bol spokojný.

Ako sa dá maľovať na tablete?

Sú na to špeciálne aplikácie a technika je podobná ako pri maľovaní farbami. Maľujem akoby ceruzkou, ale môžem si zvoliť, ako sa bude táto ceruzka správať. Môže mať funkciu klasickej ceruzky, akvarelovej alebo olejovej farby. Keď si už vyberiem, ako sa má ceruzka správať, postup je veľmi podobný ako pri klasickom maľovaní.

Nejde teda o úplný „zľahčovák“ tým, že používate tablet. Výtvarné ťahy musíte mať aj tak v ruke…

V mnohom to nie je „zľahčovák“. No je tu jedna funkcia, ktorá sa za takú môže považovať – možnosť vrátiť sa o krok späť. (Smiech.) Keď by som maľoval klasicky a urobil by som chybu, oprava by bola oveľa náročnejšia ako pri maľovaní na tablete. Stačí jeden alebo viac klikov a chyba je napravená.

Čo najčastejšie znázorňujete vo svojich dielach?

Na začiatku každej maľby je moja potreba maľovať. Nikdy si najprv nesadnem, aby som premýšľal, čo chcem namaľovať. Nápad príde ako prvý, objaví sa vo mne potreba namaľovať niečo na konkrétnu tému. Inšpirácia príde buď z diania vo svete (napríklad vojna na Ukrajine), alebo z môjho života modlitby, pri ktorej sa vo mne vyskytnú obrazy, ktoré následne namaľujem.

Útek z Kyjeva. Zdroj: Facebook/Jan Morovic Art
Útek z Kyjeva, rok 2022. Zdroj: Facebook/Jan Morovic Art

Ide o istú potrebu verejne sa k niečomu vyjadriť, len to nenapíšete, ale namaľujete?

Nejde ani o túžbu verejne sa vyjadriť, ale skôr byť k niečomu blízko. Áno, zverejňujem to potom na Facebooku, ale nikdy sa to nezačína tým, že chcem niečo povedať. Vidím napríklad nejaké utrpenie vo svete a namaľovaním obrazu na túto tému cítim väčšiu blízkosť, lebo sa musím aj bližšie pozerať na to, čo sa deje.

Jednoduchšie diela mám hotové asi za štyri hodiny, náročnejšie mi zaberú aj 20 alebo 30 hodín.

Jedna vec je váš autorský pohľad na dielo a druhá vec je pohľad toho, kto sa naň pozerá. Ako prijíma vašu tvorbu vaše okolie?

Som presvedčený o tom, že umelecké dielo má svoj vlastný život. Nie je to nástroj komunikácie autora, skôr výsledok zážitku alebo vyjadrenia sa. Tí, ktorí toto dielo prijímajú, tiež majú možnosť nadobudnúť k nemu vzťah. Vždy ma poteší, ako ľudia reagujú na moje maľby. Nikdy nie je mojím úmyslom niečo im povedať, ale mám radosť, keď dielo pre nich niečo znamená, hoci ho môžu vnímať inak ako ja. Tiež ma poteší, keď moji priatelia a známi, s ktorými máme na veci rôzne názory, nájdu v mojom diele niečo, čo je aj pre nich.

Pri maľovaní sa spojím s určitou témou spôsobom, ktorý by som ani nevedel dobre vyjadriť slovami. A takisto niekto iný, kto sa na dielo potom pozerá, v ňom môže nájsť niečo takým spôsobom, že by to nevedel opísať slovami.

Ako dlho vám bežne trvá vytvoriť jedno dielo?

Tie jednoduchšie mám hotové asi za štyri hodiny, náročnejšie diela mi zaberú aj 20 alebo 30 hodín. Vždy maľujem na viackrát, nepretržite som ešte žiadne dielo nevytvoril. (Smiech.)

Aké motívy ste zobrazili na svojich posledných maľbách?

Môj posledný obraz je reakciou na príhovor pápeža Františka, keď pri modlitbe Anjel Pána citoval svojho predchodcu Benedikta XVI. Bolo to po jeho pohrebe. Povedal, že aj keď sa človek dostane do takej tmy, že nedovidí na nebo, Ježiš je stále pri ňom, aby ho pritiahol k sebe. Táto myšlienka ma veľmi oslovila. Často vnímam, že aj moji známi sa dostali do ťažkých situácií a majú pocit, že ostali sami v beznádeji a tme. Zobrazil som preto človeka vo veľkej tme, ďaleko od svetla, pri ktorom sedí Ježiš ako blízka osoba.

Svetlo mimo dosahu svetla. Zdroj: Facebook/Jan Morovic Art
Svetlo mimo dosahu svetla, rok 2023. Zdroj: Facebook/Jan Morovic Art

Hovorili ste, že maľovanie je pre vás spôsob vyjadrenia blízkosti k niekomu alebo niečomu. Čo ešte pre vás táto činnosť znamená? Ide aj o formu relaxu, modlitby alebo sebarealizácie?

Hlavne je to pre mňa forma modlitby. V mnohých modlitbách, napríklad pri ruženci, sa opakujú tie isté vety. Podobne je to aj pri maľovaní. Určité veci treba robiť mnoho ráz, čo je príležitosť vzdialiť sa od okolia a mať čas s Bohom.

Vnímate v umení riziko, že dielo môže byť pre príjemcu nezrozumiteľné?

Toto riziko tu určite je, ale som ochotný ho prijať. Takéto riziko má minimálne dva dôsledky: buď človeka privedie k niečomu negatívnemu, alebo v diele objaví niečo ešte lepšie, čo by neobjavil, ak by som toto riziko nepodstúpil. Práve vďaka tomuto riziku nájdu v maľbe moji známi, ktorí majú často iný názor, niečo pozitívne, čo tam ja nevidím. To veľmi obohacuje náš vzťah.

Stane sa vám aj to, že dielo sa stane predmetom následného rozhovoru s vašimi známymi?

Áno, veľmi často. Obzvlášť ma poteší, keď nehovoríme o samotnom diele, ale o téme, na ktorú odkazuje. Často sa takto začne dialóg, ktorý by inak nikdy nenastal.

Kde si vaše maľby nachádzajú miesto po ich dokončení?

Okrem spomenutého uverejňovania na Facebooku slúžia aj ako dary, keďže sa dajú vytlačiť napríklad na plátno. Niektoré z nich ponúkam na predaj.

Považujú sa dnes digitálne maľby z tabletu za moderné umenie?

(Smiech.) To je dobrá otázka. Z hľadiska použitej techniky áno, z pohľadu formy neviem. Moderné umenie je veľmi rôznorodé. Tieto diela tvorím dnes a bez toho, aby sa podobali predošlým štýlom, takže z tohto pohľadu sú moderné alebo súčasné.

Neznižuje digitalizácia hodnotu umeleckých diel?

Záleží na tom, v čom spočíva tá hodnota. Ak myslím na svetoznáme slávne maľby, časť hodnoty je v tom, že existuje len jeden kus. Z tohto pohľadu má digitálne umenie nižšiu hodnotu, keďže sa dá z jedného diela ľahko spraviť viac kópií. Ak však hodnota diela spočíva v tom, do akej miery niekomu priblíži vzťah s Bohom alebo s ľuďmi, vyvolá pocit krásy alebo umožní rozmýšľať o dôležitých témach, potom tam nevidím rozdiel.

Vaše diela sú často motivované kresťanstvom, majú svoje publikum aj u vás v Anglicku. Kto všetko sa o ne zaujíma?

Mám známych rôznych vierovyznaní – okrem kresťanov aj budhistov či moslimov a tiež agnostikov alebo ateistov. A sú medzi nimi aj takí, ktorí sú vyslovene proti kresťanstvu a Katolíckej cirkvi. No aj od nich dostávam pozitívne reakcie. Je to sčasti asi aj preto, že hoci pre kresťana sú moje maľby zjavne kresťanské, dajú sa často interpretovať aj bez kresťanskej optiky.

Čo v zjavne kresťanských maľbách dokáže nájsť budhista alebo moslim?

Moslim je ešte ten jednoduchší prípad, čo sa týka obsahu, keďže v Koráne je jedna celá kniha o Panne Márii a Ježiša uznávajú ako proroka. Som presvedčený, že to, čo sme ako kresťania dostali od Boha, cirkvi a blížnych, je určité chápanie sveta. A toto chápanie považujem za pravdivé. A ak je pravda, že svet je taký, aký si myslíme, že je, teda že je založený na láske a na Bohu, ktorý je sám osebe láska, že nie je rozprávka, ktorú sme si vymysleli na uľahčenie života, tak to nejako musia vidieť aj iní. Možno to vidia inak a rozmýšľajú o tom odlišne, ale realita je spoločná pre nás všetkých.

Hoci pre kresťana sú moje maľby zjavne kresťanské, dajú sa často interpretovať aj bez kresťanskej optiky.

Čiže aj keď ich na diele nezaujíma napríklad Ježiš Kristus, prechádza na nich aspoň nejaká forma dobra, nejaká človečina?

Určitým spôsobom áno. Totiž pre kresťana má človečina v sebe aj Boha. Čo niekto iný dostáva cez túto človečinu, to my kresťania vidíme a chápeme naším kresťanským spôsobom. Napríklad moji známi iných vierovyznaní alebo bez vyznania často reagujú na obrazy, ktoré zobrazujú utrpenie ako dar pre niekoho iného. To je niečo, čo má hodnotu aj v iných náboženstvách, a túto hodnotu – obetovať sa pre niekoho druhého – vidia aj neveriaci.

Dôležité tiež je, že s týmito ľuďmi mám vzťah, vďaka ktorému si moje obrazy ľahšie všimnú.

Ako ste tieto vzťahy nadviazali?

V Anglicku je veľmi rôznorodá spoločnosť, takže je jednoduché stretnúť ľudí s iným pozadím. Niektorých moslimských priateľov mám z univerzity, kde som pracoval, boli to moji kolegovia. Počas štúdia som zas býval s čínskymi študentmi, niektorí z nich boli budhisti a iní bez vyznania. S nimi som v kontakte dodnes.
Svoje „publikum“ mám aj v zamestnaní. Pracujem pre firmu v Barcelone, hoci žijem v Anglicku. V Katalánsku mám všetkých kolegov, žili sme tam tri roky. Medzi nimi je veľa neveriacich, ale aj katolíkov.

Ako sa na vaše diela pozerá vaša rodina?

Manželka a synovia reagujú buď pozitívne, alebo nereagujú nijako. (Úsmev.) Iní príbuzní by niekedy boli radšej, keby som im viac vysvetlil význam diel. Väčšinou im v tom nevyhoviem, ale poprosím ich, aby sa na ne pozreli a oni mne povedali, čo pre nich znamenajú. No chápem aj občasnú frustráciu z toho, že diela sú akoby nemé.

Prečo im to nechcete priamo vysvetliť, keď sa s tým trápia?

Pretože som presvedčený, že v tých obrazoch je niečo pre nich, o čom ja neviem. Keď im to vysvetlím priamo, oni sa k tomu, čo je pre nich, nikdy nedostanú. Ak je to však potrebné, neskôr im poviem viac, ale nie hneď.

Vaša manželka pochádza z Írska. Vidíte aj na nej, že umenie spája ľudí bez ohľadu na ich pôvod alebo národnosť?

Tým, že maľujem, viem aj mojej manželke lepšie vyjadriť to, čím žijem. Možno práve nemáme čas sadnúť si a porozprávať sa, ale keď vidí, čo som namaľoval, vie, čo práve prežívam. Vždy mám radosť, keď sa teší z mojich diel. S manželkou sa však nerozprávam len prostredníctvom malieb, ale pomáha to a obohacuje náš vzťah. (Úsmev.)

Blíži sa Pôstne obdobie. Je aj tento čas inšpiráciou pre vašu tvorbu?

Áno, v posledných rokoch maľujem počas pôstu štyri diela určené na Veľkonočné trojdnie. Je to súčasť mojej prípravy na Veľkú noc.

Nádej na vzkriesenie. Zdroj: Facebook/Jan Morovic Art
Nádej na vzkriesenie, rok 2022. Zdroj: Facebook/Jan Morovic Art

Podstata Veľkej noci je vždy tá istá, aj keď každý rok si z týchto sviatkov môžeme zobrať niečo iné. Obmieňate motív týchto obrazov, hoci sú vždy určené na tú istú príležitosť?

Život sa neustále mení a každý rok počas pôstu a na Veľkú noc prináša niečo iné. Minulý rok boli tieto moje veľkonočné maľby kontempláciou utrpenia na Ukrajine. Nemohol som sa pripravovať na Veľkú noc bez toho, aby som sa priblížil ľuďom trpiacim vojnou. V jednom z predošlých rokov som pre pracovné povinnosti vytvoril iba jednu maľbu. Vtedy som sa inšpiroval Jeruzalemom, kde som bol na služobnej ceste. V jedno popoludnie som mal možnosť prejsť sa Starým mestom. Zaujala ma blízkosť miest, kde sa udiali kľúčové udalosti ako ukrižovanie alebo pochovanie Ježiša. Predtým som nevedel, že tieto miesta sú tak blízko seba. To ma vtedy veľmi inšpirovalo pri tvorbe veľkonočnej maľby.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

2 Odpovede

  1. väčšinou sa mi tieto diela páčia. emauzskí učeníci sú výborní.
    štýl tvorby je iný, než na aké sme zvyknutí, ale ta je v dobre.
    trochu mi tie postavy z poslednej tvorby pripomínajú výstavy ľudí, ktoré putujú po svete – tí preparovaní ľudia stiahnutí z kože, kde vidno skôr svaly a nervy.
    len tak ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články