Najmä ľudia žijúci v mestách môžu mať v mozgu magnetit

Hoci je vzduch v súčasnosti oveľa menej znečistený ako v čase neekologickej priemyselnej výroby, napriek tomu v dôsledku znečistenia ovzdušia v Európe každoročne predčasne zomrie približne 300-tisíc ľudí. V roku 2021 bolo koncentráciám jemných tuhých častíc (PM_2,5) nad rámec najnovších usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie vystavených až 97 percent ľudí žijúcich v mestských oblastiach. Ide pritom o najškodlivejšie látky znečisťujúce ovzdušie. Každá z nich je sama osebe škodlivá a niektoré môžu dokonca navzájom chemickým procesom zreagovať a premeniť sa na ozón či tuhé častice. 

Neviditeľní nepriatelia

Pokiaľ sa domnievate, že jemné tuhé častice sú ako prach, ste na omyle. Na rozdiel od neho nie sú viditeľné voľným okom. V skutočnosti sú tieto častice spaľovania menšie ako 2,5 mikrometra, čiže majú veľkosť baktérie. Preto veľmi ľahko vstupujú do pľúc a aj do krvného obehu. Vystavenie ultrajemným časticiam zo znečisteného okolitého ovzdušia sa spája so zdravotnými rizikami spojenými s astmou, poškodením mozgu, demenciou, rakovinou pľúc či prsníka, kardiovaskulárnymi ochoreniami, ťažkosťami s plodnosťou a zníženými kognitívnymi schopnosťami.

Môže magnetit spôsobiť Alzheimerovu chorobu?

Jednou z jemných tuhých častíc je aj oxid železnato-železitý, teda magnetit. Táto látka nie je pre ľudský organizmus žiadnym nováčikom, lebo vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní železa mozgovými bunkami. Austrálski vedci vo svojej štúdii spred ôsmich rokov však preukázali, že v ľudskom mozgu sa nachádzajú dva rôzne magnetity. Zatiaľ čo jeden je telu vlastný, ten druhý pochádza zo znečisteného ovzdušia a má iný tvar. Nanešťastie, pomer škodlivých nanočastíc oproti klasickým je až 100:1. Na základe definovaných mechanizmov vyjadrili výskumníci hypotézu, že za rozvojom neurodegenerácie mozgu pri Alzheimerovej chorobe pravdepodobne stoja vyššie spomenuté faktory životného prostredia.

Ich experimenty následne pred tromi rokmi reprodukovali vedci z francúzskeho Laboratoire de chimie de coordination a za rovnakých teplotných a pH podmienok, aké sú v ľudskom organizme, preukázali, že magnetit nemôže spôsobovať oxidačné reakcie. Preto je podľa nich nepravdepodobné, že by sa podieľal na degenerácii neurónov pozorovanej pri Alzheimerovej chorobe. Keďže ide o dve protichodné tvrdenia, magnetity aj naďalej zostávajú predmetom záujmu vedeckých autorít.

Potrebujeme lepší vzduch

Európska únia dôsledne pracuje na zlepšení vzduchu. Od osemdesiatych rokov 20. storočia zaviedla prísne opatrenia na znižovanie znečistenia ovzdušia, následkom čoho sa výrazne znížili emisie hlavných znečisťujúcich látok. V súvislosti s jemnými tuhými časticami je zaujímavé, že na základe dát Európskej environmentálnej agentúry až 58 percent z nich v súčasnosti pochádza zo spotreby energie, 14 percent z výrobného a ťažobného priemyslu, 9 percent z cestnej dopravy, 8 percent z odpadu, 7 percent z poľnohospodárstva a 2 percentá z necestnej dopravy. Škodlivé nanočastice vznikajú buď priamo, najmä spaľovaním fosílnych palív a biomasy, alebo pri vzájomnej reakcii iných znečisťujúcich látok, ako sú oxidy dusíka, oxid siričitý alebo amoniak.

Na základe merania kvality ovzdušia vo vybraných európskych mestách obsadila Bratislava 244. priečku, pričom koncentrácia PM_2,5 dosahuje mierne zvýšenú úroveň, teda tretí stupeň z piatich. V rámci dopravy je preto dôležité začať viac využívať alternatívne a zdravšie zdroje dopravy. Na výrazné zníženie tuhých častíc v našom ovzduší je nutné prijať opatrenia na znižovanie emisií viacerých iných látok znečisťujúcich ovzdušie v rôznych odvetviach a činnostiach vrátane vykurovania domácností a poľnohospodárstva, výroby elektriny a priemyslu.