Nebojme sa žobrať o pokoj, vyzval na modlitbách za mier pápež František

Brandenburská brána v centre nemeckej metropoly ožila v utorok večer pestrofarebnou kulisou, ktorú vytvorili zástupcovia svetových náboženstiev s cieľom apelovať za nevyhnutnosť mieru. Vystriedali sa tu červené, fialové a biele islamské kipy, sivé a čierne turbany, veľké klobúky s dvanástimi koptskými krížmi a pestrofarebné rúcha v žltej či oranžovej farbe. Všetci prišli do nemeckého hlavného mesta, aby sa takto zjednotili v modlitbe za pokoj a mier vo svete.

Diskusia svetových lídrov o mieri

Toto medzináboženské stretnutie sa organizuje od roku 1986 vždy v inej európskej metropole. Prvýkrát sa konalo v Assisi z iniciatívy svätého Jána Pavla II., vtedajšieho pápeža, s cieľom vytvoriť priestor na modlitbu a dialóg medzi predstaviteľmi svetových náboženstiev. Odvtedy sa tejto iniciatívy chopila Komunita Sant´Egidio, ktorá modlitebné stretnutie vzala pod svoje krídla. Za miesto konania tohtoročného stretnutia bolo vybrané hlavné mesto Nemeckej spolkovej republiky, Berlín, ktorý symbolizuje spolužitie európskych národov od pádu Berlínskeho múru v roku 1989.

Potrebujeme odvahu, ktorá nás vedie za múr nemožného, pri ktorom sme sa zastavili. Tvárou v tvár vojne je pre nás ťažké uveriť tomu, že sa môže zrodiť nová realita.

Na otváracom ceremoniáli sa k publiku prihovoril zakladateľ komunity Andrea Riccardi. Vo svojom prejave vysvetlil, že v názve tohtoročného podujatia „Odvaha pre mier“ je vyjadrená jedna veľmi zásadná vec. V tejto zložitej situácii na svetovej scéne už podľa neho nestačí rozvážnosť, hoci je potrebná, ani realizmus či lojalita, hoci sú rozhodujúce: „Potrebujeme odvahu, ktorá nás vedie za múr nemožného, pri ktorom sme sa zastavili,“ vyzdvihol potrebu práce pre mier Riccardi. Vo svojom prejave citoval jedného z najvýznamnejších špecialistov na Starý zákon Waltera Brueggemanna, ktorý napísal: „Tvárou v tvár vojne je pre nás ťažké uveriť tomu, že sa môže zrodiť nová realita. Predstava budúcnosti sa javí len ako znepokojujúca a krutá replika minulosti.“

Odvaha pre mier podľa Riccardiho znamená mať vieru, že existuje alternatíva. „Musíme viac investovať do dialógu a diplomacie, do stretnutí za spravodlivé a mierové riešenia. Hovoriť o mieri neznamená postaviť sa na stranu agresora ani predávať slobodnú vôľu druhých, znamená to hlboké a realistické uvedomenie si zla, ktoré vojna spôsobuje národom. Odvaha pre mier je pre nás veriacich vzývaním mieru a skladaním dôvery v Boha, ktorého mierový plán s ľudstvom usmerňuje celé dejiny,“ uzavrel zakladateľ komunity Andrea Riccardi.

Tejto v poradí už 37. mierovej konferencii dominovali diskusie o situácii na Ukrajine. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a nemecký kancelár Olaf Scholz vystúpili s prejavmi, v ktorých ústrednou témou bola ruská agresia a právo Ukrajiny na obranu. Ruská invázia z 24. februára 2022 „zanechala svet iný, ako sme ho poznali predtým,“ povedal Steinmeier vo svojom nedeľnom prejave.

Kto sa v mene náboženstva postaví na stranu agresívneho vojenského vodcu, ktorý si chce podmaniť pokojnú demokratickú susednú krajinu, zásadne sa previňuje proti prikázaniu zachovávať mier, ktorému nás učí viera.

Nemecký prezident okrem iného hovoril o ruskej „ničivej kampani“ proti základným európskym hodnotám a zdôraznil potrebu a opodstatnenosť dodávok zbraní Ukrajine. A – bez toho, aby ho priamo menoval – Steinmeier sa ostro vyjadril na adresu ruského pravoslávneho patriarchu Kirilla, ktorý viackrát zdôraznil svoju myšlienkovú spriaznenosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Kto sa v mene náboženstva postaví na stranu agresívneho vojenského vodcu, ktorý si chce podmaniť pokojnú demokratickú susednú krajinu pomocou násilia […], zásadne sa previňuje proti prikázaniu zachovávať mier, ktorému nás učí viera,“ vyslovil znepokojenie s prístupom Kirilla nemecký prezident. Pravoslávni zástupcovia z Ruska neboli na mierovú konferenciu pozvaní.

Jedným z významných hostí berlínskej medzináboženskej konferencie bol bolonský arcibiskup a predseda Talianskej biskupskej konferencie kardinál Matteo Maria Zuppi. Okrem dlhoročnej spolupráce s Komunitou Sant´Egidio sa prednedávnom stal aj osobitným pápežovým vyslancom v rámci mierovej misie týkajúcej sa vojny na Ukrajine. Z Berlína odletel Zuppi priamo do Pekingu, aby s čínskymi predstaviteľmi rokoval o pápežovom volaní po mieri.

Publikum zasiahli príbehy svedkov z vojnových zón

Toto medzinárodné stretnutie má každoročne pevne stanovený formát, za obsah ktorého zodpovedá vedenie Komunity Sant´Egidio. Tohtoročné podujatie malo menej akademický a skôr autentický a osobný ráz. Fóra pre mladých sa v rámci otázok a odpovedí zúčastnila afganská študentka Zohra Sarabi, mierová aktivistka z Ukrajiny, a kňaz, ktorý sa stará o bezbranných migrantov v Mexiku.

Dvojhodinovú sekciu otázok a odpovedí s hosťami z regiónov postihnutých vojnou počúvala preplnená sála so zatajeným dychom.

Devätnásťročná Afganka Zohra, ktorej sa podarilo opustiť svoju krajinu prostredníctvom humanitárnych koridorov organizovaných Komunitou Sant’Egidio po tom, ako v roku 2021 nad hlavným mestom Kábul prevzal moc taliban, dnes žije a študuje v Ríme. Vo svojom prejave poukázala na potrebu nádeje, ktorá je v krajine zmietanej vojnou nedostatkovou komoditou.

„Sloboda je všetko,“ odkázala prítomným Zohra. „Ľudia v Európe si myslia, že chceme lepšiu budúcnosť. Ale my chceme mať jednoducho budúcnosť. V Afganistane totiž žiadna nie je,“ priblížila realitu svojej rodnej krajiny mladá študentka. Bolesť pri spomienke na priateľov a príbuzných v bývalej vlasti bola hmatateľná z každého jej slova. Dvojhodinovú sekciu otázok a odpovedí s hosťami z regiónov postihnutých vojnou počúvala preplnená sála so zatajeným dychom – niekedy s búrlivým potleskom, inokedy s tichým súcitom.

Komunita Sant’Egidio od roku 1986 zaznamenala vďaka organizovaniu stretnutí významných náboženských predstaviteľov z celého sveta pozoruhodný úspech a získala si medzinárodný rešpekt. Na záverečnom ceremoniáli vystúpil prezident komunity Marco Impagliazzo, ktorý sa vo svojom prejave vrátil k významnému momentu pádu Berlínskeho múru, ktorý bol celých 28 rokov symbolom rozdeleného sveta.

Mier neznamená zmieriť sa s nespravodlivosťou. Žiadna vojna nie je večná!

„Práve toto je miesto, na ktorom padol múr. […] Napriek rozdielom sa náboženstvá naučili spolunažívať, dopĺňať a podporovať sa. Už proti sebe nebojujú, nevnímajú sa ako súperi, ale skôr stoja pri sebe a vedľa seba. […] Dnes hovoríme tým istým jazykom, jazykom mieru!“

To sa stretlo s potleskom všetkých náboženských predstaviteľov, ktorí spoločne podpísali výzvu pracovať na dosiahnutí mieru: „Mier neznamená zmieriť sa s nespravodlivosťou,“ konštatovalo sa v ňom. „Žiadna vojna nie je večná!“

Výzva pápeža Františka k vytrvalosti v modlitbách za mier

Na záverečnom ceremoniáli, ktorého vyvrcholením je spoločné podpísanie apelu za mier, sa pravidelne zúčastňuje aj pápež František. Hoci sa na tohtoročnom stretnutí nemohol zúčastniť osobne, v prejave, ktorý poslal, poďakoval komunite za to, že verne pokračuje v púti modlitby a dialógu v duchu prvého medzináboženského stretnutia v Assisi. Pápež poznamenal, že dnes vojna stále pustoší príliš veľa častí sveta.

Odvaha k mieru sa u veriacich premieňa na modlitbu privolávajúcu z neba to, čo sa na zemi zdá nemožné.

„Mám na mysli viaceré oblasti v Afrike a na Blízkom východe, ale aj mnohé iné regióny planéty vrátane Európy, ktorá prežíva vojnu na Ukrajine,“ povedal pápež, pričom vojnu nazval „strašným konfliktom bez konca“, ktorý „spôsobil smrť, zranenia, bolesť, vyhnanstvo a ničenie“.

Odvaha pre mier, ako vysvetlil rímsky biskup, „je proroctvom, ktoré sa vyžaduje od tých, ktorí majú v rukách osud bojujúcich krajín, od medzinárodného spoločenstva, od nás všetkých, osobitne od veriacich mužov a žien, aby mohli dať hlas plaču matiek a otcov, mukám padlých, bezúčelnosti ničenia, odsudzujúc šialenstvo vojny“. Naliehavosť modlitby je podľa neho prvou formou odvahy. Ako ďalej dodáva, odvaha k mieru sa u veriacich premieňa na modlitbu privolávajúcu „z neba to, čo sa na zemi zdá nemožné“. „Nebojme sa žobrať o pokoj,“ vyzýva vo svojom posolstve Bergoglio.

Svätý Otec a na záver vyzval, aby sme prosili o otvorenie cesty k pokoju, najmä pre milovanú a vojnou zmietanú Ukrajinu.

Pápež František účastníkom stretnutia povedal, že sa pripája k ich modlitbe za ukončenie vojny, a zo srdca im poďakoval za všetko, čo robia. Ideál mieru je podľa neho náročný, nie však nedosiahnuteľný „Nie je to nemožné pre veriacich, ktorí žijú odvahou modlitby plnej nádeje, ale nesmie to byť nemožné ani pre politikov, vodcov či diplomatov,“ uviedol Svätý Otec a na záver vyzval, aby sme prosili o otvorenie cesty k pokoju, najmä pre milovanú a vojnou zmietanú Ukrajinu: „Dôverujme, že Pán vždy vypočuje bolestné volanie svojich detí,“ zakončil svoj príhovor Petrov nástupca.

Pripomeňme, že Komunita Sant’Egidio vznikla v Ríme v roku 1968 a dnes má približne 60 000 členov vo viac ako 70 krajinách sveta. Okrem práce pre tých najchudobnejších sa toto laické hnutie angažuje aj v práci pre mier. Jeho najväčším úspechom bolo uzavretie mierovej dohody v Mozambiku v roku 1992, no viaceré mierové rokovania vedie komunita aj vo vojnou zmietaných regiónoch afrického kontinentu. Snaha o dialóg medzi náboženstvami ako cesta k nachádzaniu mierových riešení, vzájomnému zbližovaniu a budovaniu priateľstva medzi národmi sa stáva čoraz dôležitejším aspektom ich poslania.

Prečítajte si tiež

V Berlíne sa stretnú predstavitelia svetových náboženstiev. Spoločne sa zasadia za mier

Je našou povinnosťou pomáhať odzbrojovať srdcia a vyzývať na zmierenie