Nešlo o teroristu. Útočník mal osobný problém s Ficom, hovorí bezpečnostný analytik

Ani po atentáte na premiéra Roberta Fica nie je ohrozené ústavné zriadenie na Slovensku. Potvrdil to pre nm.sk bezpečnostný analytik Radovan Bránik. A to aj napriek tomu, že situácia je vážna. „Ak môže niekto paradoxne teraz destabilizovať ústavné zriadenie, tak sú to politici predovšetkým vo výkonnej moci.“
Počas modernej histórie Slovenska bolo množstvo hrozieb voči ústavným činiteľom.

Podľa Bránika sa útokom vďaka včasným zásahom policajných zložiek podarilo predísť. K dokonanému útoku na vysokého ústavného činiteľa došlo napriek hrozbám z minulosti po prvý raz. „Hoci počujem kritiku vo vzťahu k zasahujúcim ochrankárom a k Úradu na ochranu ústavných činiteľov, v tejto chvíli nevieme s určitosťou povedať, kto zlyhal. Pri ústavných činiteľoch sme často svedkami toho, že sa neriadia odporúčaniami Úradu.“

Politici v snahe stretnúť sa so svojimi voličmi často idú do väčšieho rizika, ako odporúčajú ochrankári. Premiér nemal podľa všetkého na sebe ani bezpečnostnú vestu: „Pokiaľ došlo k zásahu v oblasti brušnej dutiny, tak to znamená, že Fico na sebe nemal vestu, ktorá by bola schopná zabrániť prieniku guľky do život ohrozujúcich orgánov.“

Pokiaľ politici nedokážu ovládať emócie vo verejných vyjadreniach, len prikladajú slová pod kotol vášní v spoločnosti.

Kým Fico bojuje v Banskej Bystrici o život, podľa Bránika je veľmi predčasné niekoho obviňovať zo zlyhania. Súčasťou politickej kultúry v takýchto situáciách je aj to, že vysokí predstavitelia bezpečnostných úradov zvyknú odstúpiť. Bez ohľadu nato, či sú alebo nie sú priamo zodpovední. Politických predstaviteľov však vystríha, aby sa vyhli akýmkoľvek obvineniam, pretože môžu triafať vedľa.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že ide o útok na štát. Motív, ktorý sa zdá byť pravdepodobný, môže byť skôr osobného charakteru. „Hypotéza, s ktorou sa pracuje, je, že nešlo o politického či ideologického teroristu, ale o útočníka, ktorý mal problém s osobou Roberta Fica,“ spresnil Bránik.

V situácií, keď je krajina vystavená šoku, by sa mali ústavní činitelia snažiť viesť ľudí k stabilite. To sa podľa Bránika nerobí vyhrážaním sa, politickými deklaráciami ani vytĺkaním politického kapitálu. V skutočne vyspelých demokraciách to funguje úplne opačne.

„Boli sme svedkami politických atentátov v západných krajinách. V prípade, že došlo k ohrozeniu, koalično-opozičné spory išli bokom. Politici dokázali v zhode upokojovať ľud,“ opísal Bránik s tým, že u našich politikov je svedkom úplne opačného konania. „Pripisoval by som to šoku. Bolo by dobré, aby si uvedomili mieru zodpovednosti za to, čo sa v najbližších hodinách na Slovensku bude diať.“

Apeluje na politikov, aby neprilievali olej do ohňa a neprispievali k eskalácií napätia v spoločnosti. „Pokiaľ nedokážu ovládať svoje emócie vo verejných vyjadreniach, len prikladajú slová pod kotol vášní, ktoré v spoločnosti eskalujú.“

Úloha politikov vo chvíli keď dôjde k znepokojeniu úplne opačná. Nemali by sa pozerať na svoju pozíciu zo straníckeho pohľadu, ale z hľadiska zachovania ústavnosti. „Je predovšetkým dôležité nechať v tejto chvíli orgány činné v trestnom konaní zistiť motív a to, či mal páchateľ nejaké prepojenia a či potenciálna hrozba nepretrváva aj voči iným osobám.“