Prečo si pred návštevou kina rozhodne znovu pozrieť prvého Gladiátora

Do slovenských kín dorazil film Gladiátor II, pokračovanie kultového Gladiátora z roku 2000 nášho letopočtu (ako ho vtedy uvádzali jeho tvorcovia na posteroch). 

Určite plánujem na tento film zájsť a čitateľom portálu nm.sk priniesť recenziu, no predtým by som sa chcel vrátiť o 24 rokov späť a pripomenúť, prečo má vlastne Gladiátor status kultového filmu. To vysvetľuje aj dôvod, prečo tak veľmi dúfam, že Gladiátor II bude dôstojným pokračovaním tohto diela.

Jednoduchý príbeh

Pôvodný film Gladiátor rozpráva príbeh generála Maxima, oddaného vojaka rímskej armády, ktorý slúži cisárovi Markovi Auréliovi. Po smrti cisára sa však jeho život dramaticky zmení, keď sa k moci dostane ambiciózny a bezohľadný nový vládca Commodus. 

Maximus prichádza o všetko – o svoju rodinu, postavenie a slobodu – a ocitá sa v otroctve. Ako gladiátor si však postupne získava obľubu ľudu. Jeho boje už nie sú len formou zábavy, keďže môžu ovplyvniť smerovanie celého Ríma.

Keď film vyšiel, mnoho ľudí tvrdilo, že ten príbeh je vo svojej podstate úplne banálny. Motív snahy o dosiahnutie spravodlivosti nie je novátorský, prostredie starého Ríma sme vo filme videli už veľakrát a nejde ani o nejako prehnane inteligentný film, ktorý by bol náročný na pochopenie.

To všetko uznávam, no napriek tomu si myslím, že Gladiátor je výborný film, ktorý bol predurčený, aby sa zapísal hlboko do západnej psyché. Hoci neponúka nesmierne sofistikovaný príbeh, vystupujú v ňom výborne napísané postavy, ktoré zosobňujú morálne otázky, s ktorými sa dokáže každý do určitej miery stotožniť.

Ústredná otázka, na ktorú film dáva odpoveď, sa dá sformulovať takto: Oplatí sa žiť cnostný život aj vtedy, keď majú zlí ľudia v spoločnosti navrch?

Cnosti a neresti

Tvorcovia filmu používajú podobnú metódu, ktorú na zvýraznenie cností či nerestí svojich postáv používal napríklad William Shakespeare. Ide o taký spôsob rozprávania, pri ktorom vytvoríte kontrastné postavy, aby sa viac zvýraznilo dobré konanie tej cnostnej.

Napríklad v Macbethovi počúvame, ako je Anglicko požehnané dobrým kráľom, zatiaľ čo Škótsko trpí pod tyranom, ktorý svoju moc nadobudol vraždou. Podobne v Gladiátorovi máme postavu cnostného Maxima, ktorého cnosti sú zvýraznené prítomnosťou zlého Commoda.

Môžeme si to ilustrovať na štyroch kardinálnych cnostiach, čiže múdrosti, statočnosti, miernosti a spravodlivosti.

Maximus je múdry, čo dokazuje strategickými rozhodnutiami na bojisku; statočný, pretože pravidelne čelí morálnym aj fyzickým výzvam; mierny, pretože nikdy nepodľahne nenávisti či túžbe po moci, a spravodlivý, čo dokazuje asi najznámejšia replika celého filmu.

Na druhej strane je Commodus, ktorý sa skôr ako rozumom riadi svojou impulzívnosťou; je zbabelý a v súbojoch sa uchyľuje k podvodom; nemierny, čo vidno napríklad na jeho incestných túžbach, a nespravodlivý, pretože klame, vraždí a neriadi krajinu dobre.

Oplatí sa to?

A tu je ten háčik. Maximus je cnostný, Commoda ovládajú jeho neresti. Ale Maximus je otrok, ktorý o všetko prišiel, zatiaľ čo Commodus je cisár, ktorý má všetko, na čo si len pomyslí. Tak teda – oplatilo sa to?

Gladiátor celkom jednoznačne odpovedá – rozhodne áno! Sú na to aspoň dva dôvody.

Po prvé, Commodus má síce moc, ale nemá žiaden skutočný rešpekt či lásku. A to ho úplne zožiera. Napriek tomu, že je najmocnejším mužom v krajine, túži po tom, čo má Maximus – po uznaní. 

Commodus však nemá žiadnu cnosť, o ktorej by sa dalo povedať, že uznanie je jej „vlajkou“. Túži po dôsledkoch cnostného života bez toho, aby nejaký praktizoval. Asi najlepšie to vyjadruje táto mrazivá scéna ku koncu filmu.

Moc, ktorá sa dá získať aj nečestne, teda nemôže byť príčinou konečnej blaženosti, ktorú sa snažíme všetci dosiahnuť. Z tohto uhla pohľadu bol Maximov život naozaj lepší ako Commodov.

Po druhé, vplyv na dejiny. „To, čo robíme v tomto živote, sa ozýva vo večnosti,“ povie Maximus tesne pred úvodnou bitkou vo filme. Uvedomuje si, že nič také ako izolovaný jednotlivec neexistuje, všetky naše skutky majú vplyv na ostatných.

Hoci Commodus oplýva obrovskou mocou, teda inštrumentálnym dobrom, ktoré sa dá použiť na dosiahnutie spoločného dobra pre veľké množstvo ľudí, on ju používa svojvoľne a nespráva sa, akoby mu záležalo na „ozvenách“ jeho činov v dejinách.

Maximus má teda lepší vplyv na iných ľudí ako Commodus.

Antické otázky

Preto si myslím, že je Gladiátor skvelým filmom a moderným spôsobom podáva odpovede na prastaré otázky, ktoré si kládli už filozofi v klasickom období starého Grécka, stoici, ranokresťanskí myslitelia a scholastici a dodnes si ich kladú moderní etici cnosti a v neposlednom rade aj všetci obyčajní ľudia, premýšľajúci o tom, ako sa postaviť k nespravodlivosti okolo seba.

Naozaj silno dúfam, že dvojka bude dôstojným filmovým zážitkom. Dovtedy budem počúvať skvelý soundtrack Hansa Zimmera k prvému filmu. Hoci Aristoteles považoval hudbu a kulisy za prvok podstatný, no podradený vo vzťahu k deju či charakteru postáv, kvality tohto soundtracku sa nedajú poprieť.

Môžete sa ku mne pridať.