Zastavenie dodávok ropy ruskej spoločnosti Lukoil cez Ukrajinu sa stalo rozbuškou diplomatickej prestrelky. Ukrajina a Maďarsko, ale aj Slovensko v nej zatiaľ ukazujú, ako sa nedohodnúť, napínať svaly, vyhrážať sa navzájom a strašiť pritom vlastných obyvateľov.
Nie je to prvý raz, keď sa to stalo pri téme, ktorá vyzerá hrozivo, pritom sa však reálne nečrtá žiadna katastrofa. Predstava radového občana, že keď ropovodom netečie ropa a v rafinérii sa nevyrába benzín, tak ho na pumpe bude málo a preto výrazne zdražie, prípadne ho ani nenatankuje je úplne mylná.
Ropy a palív je dosť
V prvom rade Lukoil nie je jediným dodávateľom rafinérií v strednej Európe. V prípade Slovnaftu dodáva len zhruba štvrtinu suroviny. Do Bratislavy prúdi aj od viacerých iných ruských producentov.
Okrem toho ťahá slovenská rafinéria v rukách maďarského MOLu ropu aj cez ropovod z prístavu Omišalj v Chorvátsku. Pochádza najmä z Perzského zálivu, Líbye, USA či Azerbajdžanu.
Po druhé benzín a naftu pre Slovensko nevyrába iba Slovnaft. Zhruba tretinu trhu pokrývajú dovozy z rakúskeho OMV pri Viedni, ako aj z českých a poľských rafinérií poľskej firmy Orlen. Ak by Slovnaft mal palív málo, konkurenti ho na trhu radi nahradia.
Treťou poistkou je systém núdzových zásob, ktorý zabezpečuje pološtátna firma Spoločnosť pre skladovanie pod kontrolou Správy štátnych hmotných rezerv a Transpetrolu. Má za úlohu starať sa o to, aby na Slovensku boli vždy zásoby na aspoň 90 dní.
Dobre predajná téma
Katastrofa v podobe prázdnych zásobníkov a nekonečných radov na benzínkach teda ani zďaleka nehrozí. Prečo sa potom Robert Fico a Viktor Orbán tak naježili pre nespokojnosť súkromného ropného koncernu? Prečo sa vyhrážajú Ukrajincom zastavením dodávok nafty, ktorá sa tam navyše vyváža na úplne komerčnom základe a vlády ju neovplyvňujú?
Za aférou Lukoil treba vidieť politiku. Po prvé ukrajinské varovanie „berte nás vážne, tečú cez nás vaše strategické suroviny a kohútiky držíme my“. Slovensko a Maďarsko si svojím dvorením Rusku a tlačením Ukrajiny do prímeria už dlhšie koledovali o frčku do nosa.
Po druhé, sú tu slovenskí a maďarskí politici, ktorí jeden ako Nebojsa, druhý ako Nedajsa využijú každú príležitosť, aby svojich voličov presvedčili, že oni predsa tým Ukrajincom ukážu. A fanúšikovia ich večer pri pivku môžu obdivovať.
Vôbec si pritom nevšimnú, že ropovodom Družba dnes tečie presne toľko ropy, ako pred mesiacom, že jej ceny klesajú a že ich vládcovia zasa mlátia slameného panáka, ktorého si sami vymysleli na vyplnenie uhorkovej sezóny.
Keď nejde o ropu, ide o plyn
Okrem prázdninových politických hier môže mať ropná kauza ešte jedno vysvetlenie. Že nie je o ruskej rope, ale o ruskom plyne. Zmluva o jeho preprave cez Ukrajinu totiž vyprší koncom roka a nebude sa predlžovať.
Európska únia preto horúčkovito rokuje o riešeniach, ako ďalej. Zastavenie prepravy by zhoršilo energetickú situáciu najmä v strednej Európe a opäť zvýšilo ceny plynu, a tým aj elektriny, tepla a celkovú infláciu na kontinente.
Nájdenie alternatívneho riešenia typu „aj vlk sýty, aj koza celá“ pre ropu z Ruska môže byť návodom na recept aj pre oveľa väčší balík tranzitu plynu. Vyžaduje si to, aby v Kyjeve, Budapešti aj Bratislave hľadali hlavne úžitok pre svojich občanov, nielen potvrdenie vlastného ega a politických ambícií.
Múdri politici vždy pracovali na riešeniach počas vecných rokovaní v úzadí, nie smelými vyhláseniami na obrazovkách a stránkach novín. V časoch, keď v strednej Európe prihára nielen kvôli horúčavám cesta vedie cez dohodu a svornosť špeciálne v tomto regióne.
Ilustračné foto – Peter Kremský