Pokiaľ vám chýbajú diskusie kandidátov pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami, zrejme v tom nie ste sami. Klasické skupinové debaty, ktoré katapultovali Zuzanu Čaputovú ako verejnosti málo známu právničku až do Prezidentského paláca, jednoducho neexistujú. Jednoznačne to sťažuje pozíciu tým kandidátom, ktorí nesedia vo vláde ani v parlamente.
Komu tým prospejete?
Otázka klasika znie trefne. A v podstate aj pomenúva problém. Príslovím zíde z očí, zíde z mysle sa najviac riadia tí, ktorí sú na mediálnom výslní z titulu svojej vysokej politickej funkcie. Je to škoda pre všetkých voličov, lebo títo kandidáti hrajú zbabelú hru a stavili na istotu. Na rozdiel od štandardných diskusných formátov sme svedkami debát, v ktorých je buď jeden kandidát na moderátora, alebo je hlavným hrdinom v „one man show“ videu na sociálnych sieťach, kde hovorí, čo chce a ako sa mu zachce. Jeho argumenty tak padajú na sledovateľov ako dažďové kvapky, ktoré rýchlo vsiaknu do úrodnej pôdy.
Kým Andrej Danko sa stiahol z očí verejnosti po minulotýždňových katastrofálnych výrokoch o vládnutí tvrdou rukou a pretransformovaní verejnoprávnej televízie na štátnu, jeho koaličný partner Peter Pellegrini pritvrdil. Kto ho poznal pred parlamentnými voľbami ako uhladeného a umierneného lídra Hlasu-SD a porovná si ho s dnešným Petrom Pellegrinim, nájde viac ako 5 rozdielov. Jeho rétorika zhrubla a podobá sa slovníku Roberta Fica.
Hľadanie nepriateľa je znakom manipulácie a tiež je v rozpore s pokojom, ktorý chce nádejný prezident priniesť Slovensku.
V jednom zo svojich videí s titulom Kritizovaný trestný zákon nakoniec pani prezidentka podpísala sa napriek verejným zdôvodneniam Zuzany Čaputovej v tejto veci prihovára svojim sledovateľom nasledovne: „Pani prezidentka sa dnes pri novele Trestného zákona rozhodla uprednostniť politický postoj pred záujmom ľudí. Napriek svojim opakovaným vyjadreniam, že tento zákon vráti parlamentu na opätovné prerokovanie, sa ho dnes rozhodla podpísať. A bežný človek tomu nemôže rozumieť inak, ako že hlava nášho štátu s kritizovanou novelou plne súhlasí.“ Žiaľ, z tejto kognitívnej havárie sa stal naratív koalície, ktorým infikujú svoju voličskú základňu. Hľadanie nepriateľa je znakom manipulácie a tiež je v rozpore s pokojom, ktorý chce nádejný prezident priniesť Slovensku.
Debata „nefavoritov“
Zatiaľ sme nemali možnosť vidieť celú jedenástku prezidentských kandidátov na jednom ihrisku. Sympaticky sa o to pokúsila Študentská rada Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá zorganizovala otvorenú diskusiu v aule, na ktorú pozvala všetkých ohlásených kandidátov. Napokon pozvanie prijalo 6 z nich, debatu moderoval známy politológ a pedagóg Jozef Lenč. Na pódiu sa stretli Patrik Dubovský, Kristián Forró, Marián Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič a Milan Náhlik.
V diskusii sa ukázalo, čo si pod pojmom bobkový list, ktorý má okoreniť kampaň, predstavuje Igor Matovič. Na otázku, aký je podľa neho najkľúčovejší problém, prečo mladí opúšťajú Slovensko, odpovedal, že asi starne a v politike nechce bojovať o ľudí, ktorí majú obrátený rebríček hodnôt. Za závažným problémom odlivu mladých mozgov je vraj to, že mnoho ľudí uprednostňuje samých seba a svoju peňaženku. A že takíto ľudia chcú od štátu, aby im len dával, a tak si môžu nájsť akýkoľvek iný štát, ktorý im to umožní. Preto sa ich ani príliš nedotkne, keď odídu preč.
Potom sa poďakoval poslancom z ĽSNS za to, že podporili iniciatívu 200 eur na dieťa, a Saske odkázal, že im je hanba za povalenie vlády. V rámci svojho výstupu si urobil žart, že pokiaľ by bol pán Forró prezidentom, to by bol iný fór, lebo by ako Maďar hovoril lepšou slovenčinou ako predseda SNS. V diskusii zazneli stanoviská proti Európskej únii a NATO od kandidátov „národne cítiacej“ alternatívy, ale aj argumenty na zachovanie súčasného statusu quo od protikandidátov.
Bez dvoch hlavných rivalov vedúcich prieskumy však išlo len o názory ľudí, ktorí nemajú šancu stať sa hlavou štátu. Je načase pýtať sa, kedy sa ako spoločnosť dočkáme férových duelov medzi Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim.