Problém človeka nespočíva v tom, že je, ale že koná istým spôsobom, zaznelo v diskusii o ekológii

Na 21. storočie sa podľa českého kňaza, teológa a prírodovedca Marka Orka Váchu budú nasledujúce generácie dívať ako na storočie zničených biosfér. Svoj názor vyjadril v diskusii o ekológii na festivale Košické Hanusove dni, ktorý sa konal posledný novembrový víkend.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Spolu s ním o ekológii diskutovala aj Lenka Janigová, študentka biológie a geografie, ktorá je členkou platformy Zelení SPOLU a Erik Potocký, redaktor denníka Postoj, ktorý sa dlhodobo venuje environmentálnym témam.

Je situácia naozaj vážna?
Na meniacu sa klímu a životné prostredie existujú aj napriek mnohým dôkazom stále protichodné názory. Niektorí skeptici sú dokonca presvedčení, že ľudstvo to so zelenými témami príliš preháňa, hoci na to podľa nich nie je dôvod.

Odvolávajú sa pri tom na niektoré dodnes nenaplnené katastrofické prognózy z minulosti, akou bola svojho času napríklad zväčšujúca sa ozónová diera. Je to teda s našou planétou naozaj také zlé?

Podľa trojice diskutujúcich je situácia na Zemi určite vážna. Nakoľko? Stačí, ak sa podľa Lenky Janigovej rozhliadneme okolo seba.

„Už teraz mnohí predstavitelia ostrovných štátov v rámci COP26 v Glasgowe apelovali na bohaté krajiny. V dôsledku klimatických zmien totiž prichádzajú o vlastnú pôdu pod nohami. Aj keď sa nenaplnili niektoré katastrofické scenáre z minulosti, súčasná situácia je určite zlá a bude ešte horšia, ak s tým niečo razantne nespravíme,“ vyjadrila svoje obavy Janigová.

Tentokrát však nemôže ísť len o dohodu niektorých krajín, ako to bolo v prípade zákazu vypúšťania freónov do atmosféry. Ku konsenzu budú musieť podľa Marka Váchu pristúpiť všetky krajiny vrátane Ruska a Číny.

Rozvojové krajiny budú pri tom v práve, keď sa budú domáhať podpory od krajín, ktoré sa za posledné dve storočia na vypúšťaní fosílnych palív podieľali v najväčšej miere.

„Celý svet musí začať kooperovať a vymyslieť pravidlá hry. Bude potrebná nejaká globálna etika, keďže bude ťažké vybalansovať to tak, aby bola zachovaná spravodlivosť pre všetkých,“ zamyslel sa Vácha.

Človek – príčina zmien

V pomyselnej diskusii so skeptikmi by podľa hostí neobstál ani argument, že k výrazným zmenám klímy i k vyhynutiu druhov už niekoľkokrát na našej planéte došlo, a teda ide o prirodzený proces.

„Určite, zmeny i vymierania boli a sú pre našu Zem prirodzené. Keď sa však pozrieme na dáta, môžeme vidieť, že nikdy druhy nevymierali tak rýchlo ako dnes,“ reagovala aktivistka Janigová.

Do akej miery má pri tom na týchto zmenách podiel človek, je podľa nej predmetom odbornejšej diskusie. „Isté je, že máme dáta, ktoré koreláciu medzi ľudskou činnosťou a množstvom CO2 v atmosfére potvrdzujú, nejaký vplyv človeka tam teda je,“ dodala.

Túto otázku však nie je možné len tak ľahko zodpovedať ani podľa prírodovedca a kňaza Váchu. Rozchádzajú sa totiž pri nej i samotní odborníci.

„Existujú veľmi seriózne názory, ktoré hovoria, že zmeny prichádzajú s človekom a jeho činnosťou a potom tie, ktoré hovoria, že je to proces, ktorému človek pomáha, ale nie je to on, ktorý to celé spustil,“ vysvetlil v diskusii Vácha.

Bez ohľadu na to, do akej miery sme príčinou rýchlych zmien my ľudia, je pravda, že sa dejú a bytostne sa nás týkajú.

„Naša planéta sa so zmenami vysporiada, prežila všelijaké katastrofy, ale ten, kto to nemusí prežiť, sme my,“ reagoval Erik Potocký na otázku, prečo by sme sa touto témou mali zaoberať.

Už aj v minulých storočiach podľa jeho slov dochádzalo k veľkým ľudským zásahom do životného prostredia, príroda sa však po nich vždy nejakým spôsobom zotavila.

Dôležitou otázkou preto podľa neho zostáva, či sa zmenou nášho prístupu dá prostredie dohromady samo aj dnes, a my v ňom budeme môcť ďalej žiť, alebo ide o nezvratné poškodenie, ktorému sa budeme musieť prispôsobiť.

Ochrana životného prostredia už dávno nie je len voľnočasovou aktivitou, ale mala by byť integrálnou súčasťou každého kresťana.

Ako môže k riešeniu globálnych ekologických problémov prispieť kresťanstvo?

Do riešenia tejto veľkej neznámej sú pozvaní všetci ľudia, vrátane kresťanov. Podľa Váchu má pri tom práve kresťanstvo v tejto oblasti niekoľko zásadných výhod.

Prvá súvisí s pojmom dobrovoľnej skromnosti. Spočíva v kresťanskom ohlasovaní toho, že šťastie človeku neprinesie konzumizmus, ale zmena životného štýlu.

Druhou výhodou je nadčasovosť, keďže sa tomuto ohlasovaniu venuje už 2000 rokov. A treťou je poukazovanie na ochranu prírody s ešte väčším imperatívom, pretože verí, že je Božím dielom, o ktoré sa kresťania majú starať.

Paradoxom je, že v súvislosti s ochranou prírody sú to aj kresťania, ktorí zvyknú čeliť kritike za to, že na túto tému zabúdajú, prípadne nejdú dostatočným príkladom, hoci majú ochranu stvorenia zakódovanú vo svojej DNA. Lenka Janigová ako veriaca tento problém vníma a myslí si, že sa týka predovšetkým miestnych cirkví.

„Ekológii sa venoval už Pavol VI., pojem ekologická konverzia pochádza od Jána Pavla II. Encyklika Laudato si pápeža Františka vyšla už v roku 2015. Pre Cirkev ako takú to teda nie je nová téma. Kameň úrazu skôr vidím v lenivosti bežných veriacich byť na tepe doby a zaujímať sa o to, čo tí pápeži vlastne riešia, ako aj v tom, že sa im tieto témy v príhovoroch kňazov až tak neposúvajú,“ vyjadrila svoj názor mladá kresťanská aktivistka.

Podľa jej slov treba brať do úvahy tiež fakt, že kňazi sa počas svojho štúdia teológie nevenujú prírodným vedám, a preto často ani nevedia, ako tieto témy veriacim odovzdávať.

Neporozumenie tejto oblasti je tiež podľa Váchu medzi kňazmi príčinou neistoty. „Z tohto hľadiska je pre nás ideologicky čistejšie vziať transparent s nápisom potrat je vražda, ako ten, ktorý by odkazoval na ochranu prírody,“ doplnil.

Ochrana životného prostredia už dávno podľa jeho slov nie je len voľnočasovou aktivitou, ale mala by byť integrálnou súčasťou každého kresťana. Napriek tomu, že sa v tomto smere kresťania majú ešte stále čo učiť, Vácha vníma pozitívny posun už aj dnes.

„Je zaujímavé pozorovať, že zmena prichádza zdola. Píšu mi rôzne spoločenstvá mladých, ktorí sú inšpirovaní encyklikou Laudato si a chcú sa ekologicky angažovať. Myslím si teda, že z perspektívy večnosti sa to hýbe stále viac a viac,“ vyjadril svoju nádej na zmenu aj medzi kresťanmi český kňaz.

Aj redaktor denníka Postoj vníma, že citlivosť veriacich na tieto otázky rastie. „Tiež som nedávno robil rozhovor s jedným kňazom, kde som sa ho pýtal napríklad aj na to, či sa ľudia spovedajú z hriechov proti životnému prostrediu. Povedal, že áno. V ľuďoch teda toto povedomie je,“ doplnil debatu Erik Potocký.

Situácia na našej Zemi je podľa hostí diskusie o ekológii na KHD vážna. Podľa českého kňaza Marka O. Váchu to však nie je dôvod, aby sme upadali do environmentálneho žiaľu.

Enviro-hnutie ako nová forma náboženstva?

Na poznámku moderátora, či enviro-hnutie na druhej strane občas nepripomína istú formu náboženstva, zareagovala Lenka Janigová slovami: „V prvom rade si nedovolím brať enviro-hnutie ako jeden celok. Pod značku eko sa dnes radí toľko ľudí s rôznymi životnými filozofiami i vierovyznaním, že sa o tom nedá hovoriť ako o jednej mase, a preto mi to ani ako náboženstvo nepripadá,“ vysvetlila.

Hoci ani podľa Váchu nemožno enviro-hnutie považovať za nejaké jednotné náboženstvo, aj tu sa môžu niekedy objaviť rôzne nebezpečné filozofie a sektárske rysy.

„Existujú názory, nad ktorými dnes niekedy len krútim hlavou. Ide o postoje, ktoré z nadšenia z ochrany prírody už niekedy ani nevidia rozdiel medzi človekom a zvieraťom,“ reagoval.

My ľudia sme špecialisti na nové, nepoznané a náročné situácie. Mnohé z nich sme už v minulosti zvládli. Dnes tu máme nový problém, musíme ho vyriešiť dobre a hlavne spolu.

Rovnako vážny problém vníma aj u zástancov tzv. antinatalizmu, ktorí tvrdia, že prírodu zachránime, len keď sa ako ľudstvo prestaneme rozmnožovať.

„Títo ľudia hovoria, prestaňme rodiť deti a odíďme vo veľkom štýle. To je návrat do biblického raja, ale bez človeka. S takýmito myšlienkami sa ja nestotožňujem, lebo zastávam názor, že problém človeka nie je v tom, že je, ale v tom, že koná určitým spôsobom,“ doplnil Vácha.

Ako príklad povzbudivej odpovede pre tých, ktorí by sa báli privádzať deti do tohto sveta, uviedol starozákonný príbeh Jóba, ktorý si prešiel rôznymi skúškami, nakoniec si však rodinu opäť založil. Podľa Váchu je poučenie z tohto príbehu jasné. Žiadna doba nie je taká hrozná, aby sme mali strach do nej privádzať deti.

V prípade Lenky Janigovej sú obavy ľudí (aj z radov antinatalistov), či priniesť na svet deti, do istej miery pochopiteľné. „Ja nie som až taký optimista ako Marek. Bolo by ideálne, ak by v tejto chvíli naša planéta dokázala pokryť potreby všetkých ľudí, ktorí na tomto svete sú, ale my tu nemáme ideál, máme tu realitu. A tou je, že zdroje sú nerovnomerne rozdelené, a tak skoro sa to možno nezmení. Z ľudského hľadiska preto rozumiem obavám ľudí, ktorí uvažujú, či naozaj privedú deti do tohto sveta. Zároveň si však uvedomujem, že je to veľká téma, ktorej sa treba venovať,“ podelila sa o svoj postoj.

Enviro-hnutie so svojimi rôznymi filozofickými pozadiami sa však nemusí týkať iba hodnotovo-etických diskusií. Podľa Erika Potockého môže byť niekedy aj praktickou hrozbou, najmä pokiaľ ide o politické rozhodnutia v oblasti ekológie.

Tie by mali podľa neho reflektovať predovšetkým vedecké poznanie. Namiesto toho však často dochádza k tomu, že politici prikazujú vedcom a inžinierom, čo majú robiť, rozhodujú o tom, aké emisie by mali mať napríklad autá, hoci technologicky sa to ešte nedá zrealizovať.

Podľa Marka Váchu by sme však ani napriek zložitej situácii  nemali podliehať environmentálnemu žiaľu. „Treba sa venovať tejto téme, ale netreba sa strašiť. My ľudia sme špecialisti na nové, nepoznané a náročné situácie. Mnohé z nich sme už v minulosti zvládli. Dnes tu máme nový problém, musíme ho vyriešiť dobre a hlavne spolu,“ dodal v závere diskusie český teológ.

Foto: KHD

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články