Projektový manažér Jozef Magda: Dobrá novina dáva Afrike nádej

Dobrá novina začína počas týchto Vianoc už 29. ročník. Čo je jej silnou stránkou, kvôli ktorej je už medzi ľuďmi súčasťou sviatočných dní?

Tradícia koledovania má svoj pôvod vo vianočných hrách z konca 15. storočia. V mnohých farnostiach sa táto kresťanská tradícia zachovala až dodnes, no vo väčšine obcí a miest tento zvyk rokmi upadol a takmer sa naň zabudlo. Dobrá novina nadviazala na túto našu tradíciu a od Vianoc v roku 1995 sú to práve naši koledníci, ktorí ohlasujú radostnú zvesť o Kristovom narodení po celom Slovensku.

Do prvého ročníka sa zapojilo bezmála tritisíc koledníkov, v minulom roku ich bolo už takmer sedemnásťtisíc. Dobrej novine sa darí všade tam, kde nachádzame živé farské spoločenstvo, kňazov a laikov, ktorí majú otvorené srdce pre túto krásnu službu a zároveň túžbu po hlbšom prežití vianočných sviatkov.

Vďaka koledovaniu ožíva celá farnosť. Deti sa stretávajú na adventných stretkách, kde sa okrem nácviku koledníckej scénky či kolied aj spoločne zahrajú a navzájom sa viac spoznajú. Veľmi silným elementom pre ľudí je spojenie koledovania s finančnou zbierkou pre humanitárne a rozvojové projekty v Afrike. Ľudia sú veľmi štedrí a počas Vianoc radi podporia zmysluplné projekty.

V neposlednom rade je silnou stránkou Dobrej noviny práve fakt, že tento rok koledujeme už po dvadsiaty deviatykrát. Spolu s tisíckami koledníkov tvoríme novú krásnu tradíciu. Ja si už neviem predstaviť Vianoce bez Dobrej noviny. Koledujem od svojich siedmich rokov a vždy ma to baví. Tento rok koleduje už aj moja šesťročná dcérka, takže nastupuje nová generácia koledníkov Dobrej noviny. Vnímam to ako veľké požehnanie a potvrdenie, že je to skutočne Božie dielo.

Prvé projekty Dobrej noviny podporili deti v Keni, neskôr aj v Ugande, Etiópii a Tanzánii. Ako sú na tom tieto aktivity dnes?

Vôbec prvým projektom, ktorý sme z vykoledovaných prostriedkov podporili, sa zameriaval na deti ulice v Keni. Rokmi sa zvyšoval nielen počet zapojených koledníkov a farností, ale aj celková suma zo zbierky. Postupne prišli ďalšie projekty. Dnes ich Dobrá novina podporuje každoročne vyše tri desiatky nielen v Keni, ale aj v Ugande, Etiópii, Južnom Sudáne a Tanzánii. V minulosti to boli dokonca aj Madagaskar, Benin, Kamerun či Juhoafrická republika.

Náš cieľ zostáva stále rovnaký – podporovať miestne aktivity a iniciatívy pre núdznych a skupiny na okraji spoločnosti (mladí, deti so špeciálnymi potrebami, mladé matky, deti ulice). Chceme ich podporovať takým spôsobom, aby neboli od nás z dlhodobého hľadiska závislé. Mnohé projekty, pri ktorých sme začínali, už viac nepodporujeme. Dnes sa tešíme z toho, že sú finančne sebestačné a dokážu si na svoju činnosť samy nájsť dostatočné financie. My sa tak môžeme venovať ďalším.

Mnohé projekty, pri ktorých sme začínali, už viac nepodporujeme. Dnes sa tešíme z toho, že sú finančne sebestačné a dokážu si na svoju činnosť samy nájsť dostatočné financie.

V každej z týchto krajín boli projektoví manažéri, ako aj dobrovoľníci v službe. Bol si v niektorých z nich aj ty?

S hrdosťou môžem povedať, že áno. Ešte v roku 2011 som počas štúdia na univerzite mal možnosť vycestovať na trojmesačný dobrovoľnícky pobyt do Kene. Centrum sv. Márie v meste Nyeri viedli Školskí bratia de la Salle, venovali sme sa dvesto chlapcom z ulice. Táto skúsenosť ma zasiahla natoľko, že som sa chcel oblasti rozvoja a Afrike špeciálne venovať aj po návrate na Slovensko.

Ako dlhoročný koledník som sa ešte viac zapájal do aktivít Dobrej noviny aj počas roka. V júli 2015 som sa ako absolvent medzinárodných vzťahov pridal k tímu projektových manažérov Dobrej noviny, kde som dodnes zodpovedný za projekty v Ugande a Južnom Sudáne.

Čo ťa zážitok z Afriky doživotne naučil?

Vďačnosti za všetko to, čo u nás doma máme. Mnoho vecí, ktoré považujeme za samozrejmosť, je v iných častiach sveta priam luxusom. Zároveň som si uvedomil, ako veľa sa môžeme jedni od druhých naučiť. V afrických krajinách je ešte stále veľmi silný komunitný život a veľmi široké vnímanie rodiny. Ľudia sa starajú o seba a zaujímajú sa o to, čím ten druhý žije. V porovnaní s nami nie sú takí individualisti. Ak niekto dosiahne v živote úspech či sa mu podarí získať lepšie platenú prácu, je takmer automatické, že sa o tieto dobrá podelí so svojou rodinou, niekedy dokonca dedinou.

Výťažok z tohtoročnej zbierky poputuje do Južného Sudánu. Prečo práve tam?

Každý rok sa snažíme dať do popredia jednu krajinu, kde pôsobíme, a jeden konkrétny príbeh z projektu, ktorý by sme koledníkom a ľuďom na Slovensku viac priblížili. V 29. ročníku to bude Južný Sudán. Túto najmladšiu krajinu sveta u nás takmer vôbec nepoznáme. Južný Sudán leží vo východnej Afrike a nemá prístup k moru. Krajinu rozvrátil päťdesiatročný boj za nezávislosť, ktorý ukončil až vznik samostatného štátu v roku 2011. Obyvatelia Južného Sudánu sa tak konečne dočkali, avšak potrvá ešte nejaký čas, kým sa znova postavia na nohy.

Z celkovej populácie 12,3 milióna obyvateľov ušlo za uplynulé roky vyše 2,3 milióna za hranice krajiny, ďalších 2,2 milióna sa nútene presťahovalo do inej časti krajiny. Ľudia stratili svoje domovy a všetok majetok. Opustili svoje polia, stáda a deti, mladí nemohli chodiť dlhý čas do školy.

Železnice v Južnom Sudáne prakticky neexistujú, asfaltové cesty nájdeme iba vo väčších mestách. Mnohé oblasti sú prístupné len v období sucha a počas vytrvalých dažďov sú doslova odrezané od zvyšku sveta. Elektrifikované sú len niektoré oblasti. Ak si chcete zapnúť svetlo, televíziu, nabiť mobilný telefón, pripojiť sa na internet alebo si len večer zasvietiť, musíte si elektrickú energiu jednoducho vyrobiť.

Južný Sudán sa nachádza na posledných priečkach mnohých socioekonomických rebríčkov. U nás o ňom v médiách takmer ani nepočuť… Ktovie, možno práve preto tam aj vo februári tohto roka zavítal Svätý Otec František. Chcel im ukázať, že ich stále nosí v srdci a že na nich nezabudol.

Na aký cieľ poputuje výťažok z tohtoročného koledovania pre Južný Sudán?

V Dobrej novine si uvedomujeme medzery v školstve, ktoré má kvôli dlhoročnej vojne či nedávnej pandémii slabú úroveň. Dôsledkom toho v krajine chýbajú remeselníci a odborníci v odvetviach. Preto už niekoľko rokov podporujeme Ekologické vzdelávacie a počítačové centrum sv. Petra Clavera v meste Rumbek. Cieľom tohto projektu je vzdelávať mladých ľudí v oblasti elektrických a solárnych technológií. Úspešní absolventi zvládnu elektrické inštalácie a montáž a údržbu solárnych panelov.

Vďaka týmto mladým ľuďom rozsvietime tisíce domov, škôl, nemocníc či kostolov po celej krajine. Svetlo znamená príležitosť učiť sa doma pri svetle, lekári budú môcť operovať pod klimatizáciou a ľudia si budú môcť nabiť mobilný telefón alebo počúvať rádio. Osvetlené ulice znamenajú aj bezpečný pohyb po západe slnka.

Úspešní absolventi zvládnu elektrické inštalácie a montáž a údržbu solárnych panelov. Vďaka týmto mladým ľuďom rozsvietime tisíce domov, škôl, nemocníc či kostolov po celej krajine.

V tejto krajine fungujú aj iné zaujímavé projekty…

V Južnom Sudáne sa zameriavame najmä na oblasti vzdelávania, prístup k nezávadnej pitnej vode a základnú zdravotnú starostlivosť. Popri Centre sv. Petra Clavera podporujeme vŕtanie studní v okolí okresného mesta Rumbek. V tejto púštnej až polopúštnej krajine dosahujú studne hĺbku 100 až 125 metrov a ľudia musia denne kráčať za týmto zdrojom vody aj desiatky kilometrov. Túto prácu vykonávajú zväčša ženy alebo deti, ktoré tým pádom nechodia do školy. Rodiny sú tak stavané pred náročné dilemy: Voda pre moju rodinu alebo vzdelanie pre moje deti.

A nakoniec zdravotníctvo: Dobrá novina prispieva na nákup liekov, zdravotníckeho materiálu a vybavenia pre Nemocnicu nepoškvrneného počatia Panny Márie v Mapuordite a Nemocnicu sv. Františka z Assisi v Marial Lou. V minulosti sme boli prítomní aj v zdravotníckych klinikách v Agangriale a Gordhime, ktoré sa venujú predovšetkým pacientom s tuberkulózou. Zdravotníctvo by v Južnom Sudáne bez zahraničnej pomoci za niekoľko týždňov skolabovalo.

Kto je domácim partnerom projektov v Južnom Sudáne?

V Južnom Sudáne spolupracujeme s katolíckou diecézou Rumbek, neziskovou organizáciou Arkangelo Ali Association, ako aj s misijnými kongregáciami pátrov jezuitov a bratov komboniánov. Vo všeobecnosti spolupracujeme vždy s miestnym partnerom, pretože veríme, že práve oni majú skúsenosti a vedomosti na to, aby svoje problémy dokázali riešiť. My im v tom, samozrejme, veľmi radi pomôžeme a naštartujeme zmenu k lepšiemu.

Taktiež z dlhodobého hľadiska považujeme tento princíp za vhodnejší, pretože ich práca bude pokračovať aj po našom odchode. Nechceme vytvárať závislosť od pomoci zvonku, chceme naštartovať pozitívnu zmenu, ktorá bude trvalá a udržateľná. Preto v projektoch nenájdete koordinátora či supervízora zo Slovenska.

Krajina je stále veľmi chudobná, pomery ešte nestabilné. Ako budú koordinátori Dobrej noviny kontrolovať naplnenie projektu?

Keďže sa podľa našich najnovších informácií bezpečnostná situácia v krajine podstatne zlepšila, pocestujem do Južného Sudánu už začiatkom februára 2024. V tomto čase majú v krajine ešte obdobie sucha, viem sa teda dostať aj do odľahlých častí krajiny. Zároveň im takto na konci Vianočného obdobia môžem aj porozprávať o tom, ako u nás prebiehalo koledovanie, a osobne odovzdať pozdravy od našich koledníkov. Bude to pre mňa už tretia návšteva tejto krajiny. Hneď po Južnom Sudáne budem pokračovať na juh do Ugandy. V Afrike strávim celý mesiac.

Najpočetnejším kmeňom Južného Sudánu sú Dinkovia, ich život pastierov je veľmi jednoduchý. V čom je Dobrá novina pomocou aj pre nich?

Dinkovia sú veľmi špecifickým kmeňom. Obávaní bojovníci, ako aj pastieri telom aj dušou. Ak chcete s nimi pracovať, musíte ich veľmi dobre poznať, najmä ich povahu, kultúru, zvyky, a získať si ich dôveru. A to sa dá len časom a tým, že im ukážete výsledky svojho snaženia. Tie presvedčia aj zarytých skeptikov. Po rokoch práce Dobrej noviny v Južnom Sudáne vnímam, že Dinkovia si našu pomoc veľmi vážia. Vidia totiž, že bez našej podpory by mnohé školy, farnosti či nemocnice nedokázali fungovať.

Južný Sudán je známy vďaka Jozefíne Bakhite, ale aj cez basketbalistu NBA Luol Denga. Má jeho návrat domov dosah na zmeny k lepšiemu?

Vraví sa, že nikto nie je doma prorokom. Zaiste to platí aj o Južnom Sudáne. Luol Deng, úspešný športovec, sa vrátil do krajiny, aby svojimi skúsenosťami a vplyvom pomohol k pozitívnej zmene v krajine. Myslím si, že zatiaľ sa mu to celkom darí. Nedávnym príkladom je postup národného basketbalového tímu na Olympijské hry do Paríža v roku 2024. Historický postup mladej krajiny dozaista veľmi vďačí aj jeho práci pre basketbalový zväz.

Tu pekne vidno to vnímanie komunity, ktoré som už spomínal. Práve mladí ľudia ako on môžu znova vybudovať krajinu. O to presne sa snažíme aj v Rumbeku. Uschopniť mladých Juhosudáncov, aby si svojou poctivou prácou dokázali nájsť uplatnenie, aby sa dokázali postarať o svoje rodiny a aby neutekali do zahraničia za lepšími podmienkami. Práve oni sú nádejou pre Južný Sudán.

Koledovanie je teda predĺženou podanou rukou pre deti v Afrike. Koľko skupiniek sa zapojí do tejto formy pomoci tento rok?

V minulom roku koledovalo 1 737 skupiniek v 980 mestách a obciach po celom Slovensku. Síce očakávame, že niektoré farnosti sa prihlásia ešte na poslednú chvíľu medzi sviatkami, no už teraz to vyzerá, že toto číslo prekonáme.

Našich partnerov a ľudí v projektoch vždy prekvapí, keď im hovoríme o tom, ako deti v čase aj nečase, nezištne a bez nároku na odmenu koledujú aj niekoľko hodín. Je to pre nich veľká vec, že na nich myslia tisíce detí niekde v Európe, ktoré ich nikdy nestretli, a aj napriek tomu ich majú rady a takýmto spôsobom im pomáhajú. Čo mňa osobne veľmi teší, deti majú možnosť zažiť to, že aj ony samy dokážu veľké veci a že s nimi treba rátať.

Nie všetci majú v dosahu koledníkov Dobrej noviny. Ako inak môžu podporiť tohtoročný projekt?

Možností je, samozrejme, viacero. V mnohých farnostiach sa tradične koleduje až okolo sviatku Zjavenia Pána, takže tých farníkov určite povzbudzujem, aby sa nahlásili u zodpovednej osoby alebo správcu farnosti, že by radi privítali kolednícku skupinku u seba doma. Prehľad prihlásených farností pravidelne aktualizujeme aj na našom webe.

Potom je to modlitba. Žiadne dobré dielo sa nezaobíde bez duchovnej podpory. Preto prosím, modlite sa za Dobrú novinu, za koledníkov, ako aj za všetky rodiny, ktoré tieto Vianoce navštívia.

V neposlednom rade budeme vďační aj za finančnú podporu Dobrej noviny. Každý dar – 30, 50 alebo 100 eur – znamená pitnú vodu, šancu na vzdelanie či prístup k zdravotnej starostlivosti. Za akúkoľvek pomoc ďakujeme každému jednému z vás.