Prvé ovocie synodálneho procesu

Málokto možno zachytil novosť toho, čo sa ohlasuje a vytvára na ceste Cirkvi vďaka nedávnemu rozhodnutiu, ktoré pápež František oznámil 16. februára. Týka sa to zriadenia tucta študijných komisií venovaných témam, ktorých dôležitosť a aktuálnosť vyplynula z prvého zasadania Synody biskupov v októbri minulého roka.

Táto novinka je významná prinajmenšom z dvoch hľadísk. Po prvé preto, že tieto komisie sú vytvorené v tandeme príslušných dikastérií Rímskej kúrie a Generálneho sekretariátu Synody biskupov. Sekretariát synody je teraz orgánom, ktorý reprezentuje spoločenstvo medzi miestnymi cirkvami roztrúsenými po celom svete prostredníctvom ich príslušných biskupov, ale nielen prostredníctvom nich. Tak sme to konštatovali na prvom zasadaní synody, pričom rovnako sa stane aj na druhom za účasti ostatných zložiek Božieho ľudu.

To, čo potrebujeme, nie je jednoduchý mejkap, ktorý má spríjemniť tvár Cirkvi. Potrebujeme radikálnu obnovu nášho spôsobu bytia.

Tieto komisie tak predstavujú podnetnú príležitosť na dialóg medzi pohľadom univerzálnej Cirkvi a pohľadom miestnych cirkví. Ide teda o dôležitý krok na ceste k čoraz synodálnejšej Cirkvi, teda Cirkvi poznačenej spoločenstvom a účasťou všetkých na misii, pričom sa vychádza zo špecifických kultúrnych a sociálnych kontextov.

Pri prechádzaní zoznamu otázok, ktoré budú podrobne preskúmané, možno vidieť – a tu je druhá novinka –, že ide o skutočnosti, ktoré ovplyvňujú život Cirkvi nemarginálnym spôsobom. Siahajú od miesta a úlohy žien až po formáciu kléru, od vzťahov medzi biskupmi, spoločenstvami zasväteného života a laickými zoskupeniami až po rozlišovanie toho, čo je podstatné pri ohlasovaní evanjelia a čo treba kalibrovať podľa doby a miesta… a tak ďalej.

Skrátka, máme pred sebou prvé relevantné ovocie prebiehajúceho synodálneho procesu. A to jasne konštatuje, že ide skutočne o proces: o cestu, ktorá zahŕňa celé telo Cirkvi na rôznych úrovniach jej prejavu a ktorá nás preto všetkých zaväzuje k prísnemu spytovaniu svedomia. Aby sme sa naladili na to, čo Ježišov Duch vnuká dnešnej Cirkvi, a aby evanjelium v tých, ktorí majú dar a radosť ho poznať a žiť, bolo prenikavo ponúknuté ako to, čím je: svetlom, soľou, kvasom.

To, čo potrebujeme, nie je jednoduchý mejkap, ktorý má spríjemniť tvár Cirkvi. Potrebujeme radikálnu obnovu nášho spôsobu bytia. Vo svete, ktorý už nie je tým, čím bol včera. To je len prvý krok. A nesmie sa uskutočniť len na vrcholových pozíciách. Všetci sme povolaní byť jeho protagonistami.

Prevzaté z cittanuova.it.

Články o synodalite vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.