Čas synodality

Piero Coda počas konferencie v Bratislave. Foto: Peter Kupkovič.
Ide o predstavu a hľadanie ciest, ako stelesniť aj inštitucionálne, zatiaľ čo ostávame verní Tradícii, ekleziológii spoločenstva a Božieho ľudu Druhého vatikánskeho koncilu.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

„Synoda je meno Cirkvi,“ zdôraznil František – citujúc Jána Zlatoústeho vo svojom prejave pri príležitosti 50. výročia založenia Synody biskupov – a potom spresnil: „Cesta synodality je cestou, ktorú Boh očakáva od Cirkvi tretieho tisícročia.“ A to znamená, že v Cirkvi „ako v prevrátenej pyramíde je vrchol pod základňou“; že „jedinou autoritou“ je tá Ježišova a je to „autorita služby“; že synodálna Cirkev je Cirkvou načúvania: „počúvanie Boha a spolu s Ním načúvanie volaniu ľudu; počúvanie ľudu až po vdýchnutie vôle, ku ktorej Boh volá“.

Ide o predstavu a hľadanie ciest, ako stelesniť aj inštitucionálne, zatiaľ čo ostávame verní Tradícii, ekleziológii spoločenstva a Božieho ľudu Druhého vatikánskeho koncilu. Nemali by sme sa zameriavať príliš do diaľky alebo výlučne na kánonické otázky a procedurálnu prax diecéznych alebo provinciálnych synod či Synody biskupov. Skôr je potrebné pozerať na synodalitu a na jej ducha a štýl prenikavého a trvalého bytia Cirkvi, v ktorom Ježišovi učeníci „kráčajú spolu“ (syn: spolu – odos: cesta) so všetkými, aby svedčili o novosti, kráse a sile príchodu Božieho kráľovstva.

Synodalita je to proces reformy – a predovšetkým duchovného obrátenia –, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť, nasadenie všetkých a formáciu.

Tu ide o prioritu v uvedomení si a v nasadení celej Cirkvi: počnúc biskupmi, ktorí musia spustiť a viesť tento proces. Inak subjekt novej etapy evanjelizácie, ktorú sme povolaní žiť (porov. Evangelii gaudium, 14), nezačne. Týmto subjektom je totiž celý Boží ľud vo svojej rozmanitosti a jednote, v ktorom a skrze ktorý vzkriesený Ježiš dnes prejavuje a vykonáva svoju exousía, svoju moc a múdrosť spásy vo vzťahu k ľudstvu. Špecifická a neodmysliteľná apoštolská autorita vykonávaná pastiermi je stanovená a má byť vykonávaná v službe zjavovania tejto exousía Vzkrieseného, ktorá sa prejavuje v Cirkvi mnohými spôsobmi: v sensus fidei veriacich, v charizmatických daroch, ktoré ju oživujú, v kompetencii v časných záležitostiach laikov… Autorita pastierov spočíva v tom, že podporujú, preverujú, vedú a orientujú exousía Vzkrieseného v jeho rôznorodých a zjednocujúcich prejavoch prostredníctvom neodmysliteľných príspevkov všetkých členov a všetkých stavov života v Božom ľude.

Kongregácia pre náuku viery pred pár rokmi prorocky adresovala biskupom Katolíckej cirkvi list Iuvenescit Ecclesia o spoločnej podstate „hierarchických darov“ a „charizmatických darov“. Výraz použitý v roku 1998 Jánom Pavlom II. sa niektorým zdal prehnaný a nevhodný, avšak v liste je prezentovaný vo svojej teologicky zakotvenej relevantnosti. Je to zrelý plod Druhého vatikánskeho koncilu. Synodalita je princíp, ktorý musí oživovať celý život a celú prax Cirkvi: uviesť do obehu všetky dary, malé i veľké, aby všetci mali možnosť povedať s parresiou a pokorou, v láske, svoje slovo a aby pod vedením pastierov v spoločenstve medzi sebou a s nástupcom Petra dokázali spolu rozpoznať, čo Duch dnes hovorí Cirkvi. Každej miestnej cirkvi, cirkvám, ktoré žijú v rovnakom regióne, univerzálnej Cirkvi.

To je synodalita. Je to proces reformy – a predovšetkým duchovného obrátenia –, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť, nasadenie všetkých a formáciu. Stačí len pomyslieť na postavy biskupov a kňazov, ktoré si spustenie tohto procesu a jeho vytrvalé smerovanie vyžaduje. Podobné tvrdenie platí pre zasvätený život, pre hnutia a nové komunity, pre laikov, pre ženy. Znamená to naozaj veľa práce, ako zdôraznil – s nádychom jemnej provokácie – pápež František vo svojom liste kardinálovi Marcovi Ouelletovi, predsedovi Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku: „Pamätám si na známu frázu ,Je čas laikov‘, ale zdá sa, že hodiny sa zastavili!“

Kráčať týmto smerom je určite ťažké a dokonca riskantné. Potrebujeme však dôverovať Bohu a jeho darom, ktoré štedro rozsieva v Božom ľude. Ak dozrel čas synodality, ako nám hovorí pápež, znamená to, že pôda je pripravená. Je potrebné mať odvahu a obozretnosť, pokoj a rozhodnosť, predvídavosť a ostražitosť.

Prevzaté z cittanuova.it. Redakčne upravené.

Články o synodalite vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články