Vôľa Boha/Abba dať sa človeku sa v Ježišovi uskutočnila až do konca, keďže ju bezhranične milujúci Ježiš slobodne prijal a dúfal proti všetkej nádeji, veril v pravdu a v silu lásky napriek všetkému a nadovšetko.
Toto je zmysel Ježišovho zmŕtvychvstania: odpoveď pravdy lásky, ktorú dal Otec, na „prečo“ nezmyslu a dokonca aj smrti.
Ježiš, ktorý „stráca“ svoj život, aby naplnil Otcov plán lásky k ľuďom, nachádza nový život, plný, rozmnožený ako pšeničné zrno, ktoré padlo do zeme (porov. Mk 8, 35; Jn 10, 17 – 18; Jn 12, 24).

Viera, s ktorou učeníci prijali Ježišovo ohlasovanie a pridŕžali sa ho, tak nachádza v ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Ježišovi svoj vhodný objekt a naplnenie. Plnosť viery teraz znamená uznať a veriť v lásku, teda v Boha/Abba, ktorý vzkriesil Ježiša: „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám.“ (1 Jn 4, 16)
Vďaka Ježišovi môže teraz aj v srdciach učeníkov Duch Syna s dôverou a pravdou volať: „Abba, Otče!“ (porov. Rim 8, 15)
Z knihy Božie meno je Láska.