Meč mieru: Ako môže Ježišovo posolstvo pretrhnúť reťaz násilia?

Po dvoch svetových vojnách minulého storočia a pod hrozbou jadrovej katastrofy sme si naivne mysleli, že sme sa nezvratne vydali na cestu odmietnutia vojny ako spôsobu riešenia konfliktov. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že to tak nie je. Prečo?

Existujú psychologické, sociologické, politické a ekonomické dôvody, ktoré vytvárajú a udržiavajú konfliktné situácie, a možno sa ich snažiť zmierňovať. Ak sa však nepôjde až ku koreňu problému, démon vojny – podobne ako sedemhlavá hydra – sa bude neustále vracať na scénu.

Posolstvo Ježiša však rozlišuje a otvára inú možnosť, ktorá sa môže tým, čo nevidia ďalej od seba samých, javiť ako nemožná utópia. Pre oči očistené slzami – vlastnými aj cudzími – je to však jediná realistická šanca na nový začiatok, kde sa konflikt neignoruje ani nepotláča, ale kde sa prekonáva a premieňa stretnutím a kde sa zlo premáha dobrom.

Ak sa pozeráme Božím pohľadom na Ukrižovaného, zrazu prestávame vnímať ako „nepriateľa“ toho, kto sa pred nami objaví a koho by sme takto na prvý pohľad vnímali.

Čo vlastne znamená a aké dôsledky má pravidlo, presahujúce všetky ostatné pravidlá, ktorým Ježiš vyjadruje mieru Božieho agapé, lásky Otca všetkých, prenášanej ako kvas do zložitej a konfliktnej štruktúry našich vzťahov?

„Počuli ste, že bolo povedané: ,Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Ak sa pozeráme Božím pohľadom na Ukrižovaného, zrazu prestávame vnímať ako „nepriateľa“ toho, kto sa pred nami objaví a koho by sme takto na prvý pohľad vnímali. Pretože nie je uzavretý v tom, čo urobil a robí proti nám, ale  pozeráme sa naňho optikou „prísľubu, ktorý v sebe nesie a ktorý vždy necháva priestor pre nádej“ (pápež František).

Len tak sa pretrhne reťaz pomsty, ktorá vedie k nekonečnej eskalácii násilia, ba až k zničeniu jedného zo súperov, no v konečnom dôsledku k zničeniu ich oboch.

Pretrhnúť tento zhubný mechanizmus znamená oslobodiť sa od nevyhnutnosti podrobiť sa tej istej ničivej sile, ktorej sme sami obeťou. Nejde o odpustenie spojené s rezignáciou na vlastné práva ani o umožnenie utláčateľovi pokračovať v jeho konaní, ale o uplatnenie jediného pohľadu, ktorý je schopný zmeniť pohľad druhého.

Netreba zabúdať, že sila, ktorá poháňa tých, čo budujú mier, spočíva v tom, že vedú nekompromisný boj celkom iného druhu: boj, ktorý prostredníctvom odsúdenia a činov bojuje proti nástrojom nespravodlivosti a násilia.

A práve na toto naráža Ježiš, keď hovorí: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč“ (Mt 10, 34). Meč boja – ťažkého, nech to stojí čokoľvek – za pravdu, spravodlivosť, bratstvo a mier. 

Prevzaté z cittanuova.it. Preložil Kornel Maťko.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť.