Revolúcia lásky

Tma je v ľudskom kozme synonymom samoty, smútku, uzatvorením sa do seba, nedostatkom vzájomnosti, absenciou zmyslu.

V majstrovskom diele Marianela od španielskeho spisovateľa Péreza Galdósa, v príbehu lásky medzi slepým chlapcom a chudobným, fyzicky nie veľmi pôvabným dievčaťom, je jedna nádherná pasáž, ktorá s nezvyčajným čarom vyjadruje pravdu: „Najprv – hovorí chlapec – som mal svoju predstavu o dni a noci: deň bol, keď ľudia hovorili; noc, keď ľudia mlčali a kohúty spievali. Teraz už rozmýšľam inak. Deň je vtedy, keď sme ja a ty spolu; keď sa rozídeme, je noc.“ Rímsky diakon Vavrinec, ktorého jeho kati zaživa upálili, nakoniec vykríkol: „Moja noc nepozná temnotu!“ Keď je duša plná lásky, hoci je uprostred tých najstrašnejších fyzických či duchovných múk, cíti, že „sa vznáša vo svetle“. Jedine láska je schopná podobných zázrakov.

Pri hľadaní vzoru spolužitia, ktorý by bol najviac bohatý na vzťahy, sme nateraz pochopili, že tento model musí spočívať na láske. Tá je samotným základom každého vzťahu. Okrem toho sa zdá, že vzťah muž-žena je privilegovaným miestom, kde sa láska nielen vyjadruje, ale aj rozvíja. Takto to vnímajú veriaci veľkých monoteistických náboženstiev a nielen oni, pretože do vzťahu lásky muža a ženy sám Boh necháva vtlačený svoj nezmazateľný podpis.

Vzťah muž-žena je privilegovaným miestom, kde sa láska nielen vyjadruje, ale aj rozvíja.

Luc Ferry, filozof, ktorý nie je podozrievaný z náboženskej servilnosti, už niekoľko rokov píše a robí konferencie po celom svete a hovorí o druhom humanizme (prvý je moderný humanizmus, ktorý ústi do republikanizmu slobody, rovnosti a bratstva) a o piatej revolúcii, ktorá je riadená piatym princípom, princípom lásky (štyri predchádzajúce princípy, ktoré poznačili jednotlivé obdobia v histórii ľudstva boli nasledovné: kozmologický, teologický, humanistický a princíp dekonštrukcie).

Dátum zrodu tejto novej historickej epochy, podľa jeho názoru, je určený začiatkom uzatvárania manželstiev z lásky, najmä v kontexte európskych spoločností. Podľa Ferryho táto revolúcia lásky, ktorá sa zrodila v lone tradičnej rodiny, celkom ju rozvrátila a dala vznik modernej rodine, je predurčená pretvoriť našu existenciu a to nielen náš súkromný, ale aj ten sociálny a dokonca aj politický život.

Príčina – zdôvodňuje Ferry – spočíva v skutočnosti, že v rodine, ktorá sa buduje počínajúc vzťahmi, klíčia a pestujú sa hodnoty ako pozornosť a nezištná starostlivosť o druhého. Tie dnes predstavujú jediné hodnoty, pre ktoré je každý z nás ochotný dať život.

Ten druhý, ktorého milujeme pre neho samotného, už dávno nahradil veľké ideály ako sú vlasť (pre pravicu) alebo revolúcia (pre ľavicu), ktoré boli kedysi spoločenskou pohnútkou par excellence.

Ten druhý, ktorého milujeme pre neho samotného, už dávno nahradil veľké ideály ako sú vlasť (pre pravicu) alebo revolúcia (pre ľavicu), ktoré boli kedysi spoločenskou pohnútkou par excellence, vášňou, ktorá bola schopná podnietiť hrdinské činy veľkodušnosti a ochoty.

Dnes už nikto (alebo takmer nikto) nie je k dispozícii vlasti či revolúcii. Sme však pripravení vložiť svoje najlepšie sily do budúcnosti svojich detí, do sveta, ktorý im chceme zanechať, s menej znečistenou prírodou. Pre Ferryho sa moderná rodina vyjadruje jedine v láske, bez ohľadu na jej autodeštruktívne odchýlky a krízy (Ferry nie je naivný mysliteľ). Jedine v tejto láske môžeme stretnúť nový princíp „dobrého života“, ktorý môže dať našej existencii zmysel.

Niekomu sa tento pohľad môže zdať príliš západný alebo eurocentrický. Filozof skutočne hovorí o modernej európskej rodine. Myslím si však, že tento princíp je globálnejší, než sa zdá. Problémom je skôr to, že chýba radikálnosť. Nestačí hovoriť o manželstve z lásky alebo rodine založenej na láske a nešpecifikovať pritom, čo je láska. Aký je antropologický základ rodiny, keď vychádzame z lásky?

Prevzaté z Città nuova.