Vlastná izba je za odmenu, je to ako v hoteli, hovorí riaditeľ protidrogového centra

Závislosť. Chvíľu sa dá skrývať, ale aj tak raz vyjde najavo. Ničí životy nielen jednotlivcom, ale aj rodinám. Väčšinou ju nie je možné zvládnuť bez pomoci iných.

Ale keď sa to aj podarí, čo potom? Nestačí nad závislosťou raz zvíťaziť. Treba vedieť, ako žiť ďalej, aby do nej človek nemusel upadnúť znova. 

Teen Challenge je medzinárodná organizácia, ktorá už viac ako 60 rokov prináša po celom svete nádej a pomáha závislým ľuďom skončiť so závislosťou a začleniť sa naspäť do života.

Teen Challenge založil americký pastor David Wilkerson pre členov newyorských gangov, závislých na drogách, ktorí prijali evanjelium a rozhodli sa začať nový život s Bohom. Jeho príbeh popisuje kniha Dýka a kríž, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade ešte počas komunistického režimu.

Na Slovensku vznikla jej pobočka v roku 1995 najskôr ako občianske združenie, o tri roky neskôr, v roku 1998 ako resocializačné zariadenie pre mužov. Nachádza sa v Seredi v budove bývalej Základnej školy. Teen Challenge Slovakia, n.o. je akreditovaným subjektom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s kresťanským zameraním.

Čo je poslaním Teen Challenge?

Stredisko Teen Challenge poskytuje účinnú pomoc tým, ktorí majú problém so závislosťou a pomáha im pripravovať sa na život. Život bez závislosti. My nie sme liečebňa ani zdravotnícke zariadenie.

K nám prichádzajú ľudia potom, ako prešli liečením, detoxom. Preto my neliečime, ale resocializujeme. A v tej resocializácii pomáha náš odborný tím, ktorý tvorí psychológ, sociálny pracovník, supervízor, terapeuti a resocializační pracovníci.

Vaším cieľom je pomôcť ľuďom žiť bez závislostí. Pre akú skupinu je resocializácia určená?

Pre mužov vo veku od 18 rokov, ktorí sú závislí od drog, alkoholu a patologického hráčstva. Stredisko má kapacitu 15 miest.

Ako táto pomoc závislým ľuďom prebieha?

Pomoc spočíva v dlhodobom resocializačnom programe komunitného typu s kresťanským prístupom. Klientov pripravujeme na integráciu do každodenného života v spoločnosti, aby si vybudovali pracovné návyky.

Majú u nás denný režim, ktorý začína budíčkom, pretože ak budú chodiť do práce, musia sa naučiť pravidelne ráno vstať. Už s tým mali viacerí problémy. Droga spôsobuje, že človek stráca návyky a robí len to, čo mu práve napadne.

Klienta sa počas celej resocializácie snažíme viesť k obnove vzťahov a ich uzdraveniu pomocou odpustenia, rozhovorov a spoločne stráveného času s rodinou. Poskytujeme im tiež pomoc pri hľadaní zamestnania a ubytovania.

Čo učíte klientov úplne na začiatku?

Učíme ich praktické veci, napríklad napísať si životopis. To mnohým robí problémy, lebo niektorí pomaly zabudli písať, iní majú ťažkosti s čítaním.

Keď však chce človek v budúcnosti fungovať bez nás a bez pomoci iných, musí mať životopis, aby sa mohol zamestnať. Ďalšia pravidelná aktivita je bilancia dňa – psychohygiena.

Prebieha psychohygiena každý deň?

Áno, každý večer. Je skupinová, vedie ju resocializačný pracovník. Všetci klienti sa spolu stretnú, každý povie, aký mal deň. Potom pracovník dáva konkrétnejšie otázky „na telo“, napríklad: „Prečo si mal zlý deň?“ Alebo: „Čo si myslíš, prečo si sa pohádal? Nemáš na tom určitý podiel?“

Takto sa učia robiť vlastnú sebareflexiu, aby vedeli žiť normálny život a mali dobré alebo aspoň normálne medziľudské vzťahy. To sa na liečení alebo v nemocnici neučia. Väčšina týchto mužov, ktorí prídu do strediska, má zničené vzťahy.

V čom ešte psychohygiena pomáha?

Aby prípadne vedeli odhaliť, či ich niečo neláka ísť zlou cestou alebo či niečo pre nich nie je pokušením. Keď mal klient celý deň zlý, rozmýšľa, prečo ho mal zlý. Učí sa identifikovať veci, ktoré spôsobujú nervozitu, hnev, hádky a vedieť sa im vyhýbať.

Keď mali klienti dobrý deň, hovoria o tom, ako sa to podarilo dosiahnuť. Vedú sa k tomu, aby sa sústreďovali na dobré veci, ktoré im spôsobia dobrú náladu a prinesú dobré veci v živote.

Keď do Vášho zariadenia príde nový klient, nie je pre neho ťažké zaradiť sa?

Každý, kto príde, sa hneď po prijatí začlení do spoločného komunitného života. Dostane „staršieho brata“, ktorý ho sprevádza programom, pomáha mu, aby sa necítil sám, stratený. Nový klient je pridelený do izby, kde ich je najviac, kde sú ubytovaní piati.

Nechceme, aby bol takýto nový človek osamote, ale aby spoznal komunitu. Starší brat na základe manuálu, ktorý dostane k dispozícii od resocializačného pracovníka, oboznámi nového klienta so životom v centre. Dohodne termín prvého pohovoru so psychológom a sociálnym pracovníkom.

Aby sa niekto mohol stať starším bratom, čiže sprevádzajúcim, aké musí mať za sebou skúsenosti?

Skúsenosti, väčšiu zrelosť, aj viacej zodpovednosti. V našom stredisku prechádzajú klienti piatimi fázami:Nultá fázasa nazývarozhodovacia, trvá 7 až 14 dní. Klient sa má rozhodnúť zotrvať v  resocializačnom programe, zaviazať sa k jeho rešpektovaniu atď.

Prvá fáza je adaptačno-motivačná, druhá je tréningová, tretia socializačná. Aby klient mohol nimi prejsť, musí naplniť ich stanovené ciele.

Posledná fáza sa volá prestupná, počas nej sa klient viac pohybuje vo vonkajšom svete a aj intervencie sú zamerané na blízke začlenenie sa do spoločnosti (hľadanie zamestnania, bývania, vzdelávania…).

Čo je ešte zaujímavé na týchto fázach?

Keď klient v nich postupuje, presúva sa do ďalších izieb. Keď príde ako nový, je na izbe, kde sú spolu piati. Potom môže ísť na izbu, kde sú štyria a neskôr, kde sú len dvaja.

Máme tu dokonca aj izbu pre jedného, ktorá je najkrajšia a najlepšia. Táto izba je akoby za odmenu pre toho, kto si vie udržiavať čistotu a poriadok. Izba vyzerá ako hotelová a je veľmi pekná. Aj teraz je obsadená.

Udržiavať si poriadok je dobrá motivácia. Ako sa darí klientom dodržiavať program dňa?

Denný program musí byť presný, pravidelne sa opakujúci, aby si zvykli vstávať, mali osobnú hygienu, aby pracovali – a tak vedeli v živote uspieť. Chceme predsa, aby odišli zmenení, pripravení na život vonku.

Denný program je zverejnený aj na našej stránke. Budíček a ranná hygiena je o 6:00, nasleduje rozcvička, upratovanie svojich vecí, lieky, raňajky, biblioterapia/poradenstvo, rozdelenie nácviku pracovných zručností, atď.. Dôležitá je aj večierka, aby mali dostatočný spánok.

Majú klienti čas aj na osobné voľno?

Ich najväčším nepriateľom je nuda. Vtedy hrozí, že budú vymýšľať nedobré veci. Preto musí byť program nabitý, ale každý deň majú aj osobné voľno. Cez víkend sa napríklad ráno vstáva neskôr ako počas týždňa, v sobotu je budíček o 6:30 a v nedeľu o 7:00.

V sobotu a v nedeľu poobede od 13:30 do 17:30 majú športové, kultúrne a voľnočasové aktivity. V utorok a štvrtok majú duchovný program v kaplnke, ktorá je v objekte nášho strediska.

Kaplnka je pomenovaná po Davidovi Wilkersonovi. Prečo?

Tento americký kazateľ David Wilkerson (1931 – 2011) bol zakladateľom Teen Challenge v USA. V roku 1960, keď bolo otvorené prvé centrum Teen Challenge v Brooklyne, zaznamenala táto služba pomoci závislým mladým ľuďom, najmä tínedžerom obrovský úspech a rýchlo sa rozšírila po celej Amerike a neskôr i po celom svete. Dnes má viac ako 1100 centier v 124 krajinách sveta.

Čo viedlo kazateľa Wilkersona k založeniu takéhoto strediska v Amerike?

Jeho príbeh je veľmi inšpirujúci. Davida ako mladého kazateľa raz pri čítaní novín zaujal článok o siedmich mladých chlapcoch, odsúdených za vraždu. Rozhodol sa zistiť dôvody ich konania a vybral sa z vidieka do New Yorku.

Keď kráčal jeho ulicami, bol zhrozený, koľko tínedžerov a mladých ľudí užíva alkohol a drogy. Veľmi mu ich prišlo ľúto a rozhodol sa pomôcť im. Vymenil kazateľnicu na pokojnej dedine za nebezpečnú misiu v uliciach medzi newyorskými getami. V roku 1958 sa tam dokonca s manželkou a dvomi malými deťmi presťahovali.

Takéto niečo vyžadovalo veľkú odvahu, keďže nemal žiadne skúsenosti.

Niekto by to možno vzdal, a bolo by to aj pochopiteľné. Ale David vedel, že Boh ho volá k tejto práci, ktorá si vyžadovala veľa sily, alepredovšetkým lásku. Taktiež veril, že Boh môže urobiť veľké zmeny v životoch týchto ľudí. Ako kazateľ najprv pracoval medzi mladými.

Neskôr začal pôsobiť aj medzi ľuďmi závislými od alkoholu a iných návykových látok. Na uliciach organizoval kresťanské podujatia. Keď kázal o Božej láske, viacerí členovia gangov boli dojatí a priamo pred očami všetkých si na ulici kľakli a odovzdali svoj život Ježišovi Kristovi.

Takto začala práca Teen Challenge v Amerike cez jedného človeka, ktorý išiel a robil to, k čomu ho Boh zavolal.

Je veľmi povzbudzujúce počúvať, čo dokáže človek, ktorý nežije len pre seba.

David mal srdce plné lásky pre tých, ktorých iní zavrhli. Napriek tomu, že mu išlo veľakrát o život, bol vytrvalý a neodbytný. Ulice New Yorku boli vtedy najviac zamorené kriminalitou. Celý jeho napínavý príbeh je opísaný v knihe Dýka a kríž, ktorá vyšla v 50 miliónovom náklade vo viac ako tridsiatich jazykoch.

Natočil sa film, vznikol aj komiks a dnes je na YouTube aj audiokniha. Keď sa Davida po rokoch niekto opýtal, či sa bál, keď mu veľakrát hrozila smrť, povedal: „Nebál som sa, že ma zabijú, bál som sa, že nezanechám žiadnu stopu a tieto mladé životy zostanú nezmenené.“

Aké je to pre Vás vidieť vo Vašom stredisku, že sa životy naozaj menia?

Samozrejme, že je to radosť. Keby sme robili fotky, keď klienti prichádzajú a odchádzajú, bolo by tú zmenu dobre vidieť. Mnohí sú obeťami násilia, týrania a zažili veľa zranení.

Napriek tomu, že odchádzajú zmenení, ich boj pokračuje. Musia sa postaviť na vlastné nohy a prejdú skúškami, či uspejú. Stále musia dbať o to, aby vydržali žiť bez závislostí.

Dávate im nejaké rady, keď odtiaľto odchádzajú?

Aby si našli priateľov najmä v cirkevnom spoločenstve. Najlepšia šanca na úspech je, keď má človek správnych priateľov, ktorí mu pomáhajú a modlia sa za neho. Ak majú po odchode problémy, môžu nás kontaktovať. Naši pracovníci sú ochotní s nimi hovoriť a pomáhať. Záleží nám na nich.

Sú prípady, keď sa klienti vrátia a znovu nastúpia na program?

Áno, to nie je nič výnimočné. Niektorí to „dajú“ až na ďalší pokus, ale to nevadí. Po nejakom čase pobytu v stredisku príde moment, keď si niektorí myslia, že sú už dosť silní vyjsť von, aj keď okolie to vidí inak. Je to aj o pokore. O pokore nechať sa viesť.

Čo najkrajšie ste tu zažili?

Tých životných príbehov je tu veľa. Od bývalých klientov dostávame ďakovné listy. Píšu v nich, že až vonku si uvedomili, aké to bolo dôležité byť v tomto stredisku. Niektorí sa v listoch aj ospravedlňujú, pretože neodídu v najlepšom.

Bol u nás jeden klient, zmenil sa mu život, zmieril sa s ľuďmi, ale zlá minulosť ho dobehla a musel nastúpiť do výkonu trestu. Z väzenia nám píše listy, že hoci už nie je závislý, chcel by sa do nášho strediska vrátiť.

Poznám asi štyroch mužov, ktorí boli závislí, úspešne u nás prešli programom a ich život sa tak zmenil, že pracujú ako pastori v cirkvi. Sú živým dôkazom toho, ako Boh môže zmeniť život. Niektoré skrátené životné príbehy možno nájsť na našej stránke teenchallenge.sk.

Zohráva podľa Vás dôležitú rolu v premene životov to, že má vaše stredisko kresťanské zameranie?

Určite áno. V nedeľu klienti navštevujú bohoslužby v okolí. V našom programe majú možnosť osobne spoznávať Boha cez štúdium Biblie, vyučovania, modlitby…V Biblii je množstvo príbehov, ktoré dávajú človeku príklad, ako správne žiť, odpovede na otázky života, dávajú mu silu víťaziť nad pokušeniami a žiť v slobode.

To potrebujú klienti počuť a praktizovať v živote. Keď človek uverí v Ježiša Krista a pozve Ho do svojho srdca, Ježiš sa stane jeho Záchrancom, Radcom, Učiteľom a Pomocníkom. Klienti sa tiež učia kresťanské piesne, ktoré spolu spievajú na našich bohoslužbách v kaplnke každý štvrtok.

Majú možnosť učiť sa hrať na gitare alebo na inom hudobnom nástroji. Teraz 21. decembra spievali na vianočných trhoch v Seredi, na druhý deň vo vianočnom stánku ponúkali vianočný čaj, výborné pečivo a svoje výrobky.

Čo vám pomáha nevzdať sa a pokračovať v tejto práci?

Naše pravidelné vzdelávanie, ale aj medzinárodné konferencie, ktoré organizuje Teen challenge v rôznych mestách Európy dvakrát za rok. Každá krajina pripraví report, video prezentáciu, zdieľame sa, čo máme nové, ako sa nám darí. Je to veľmi povzbudzujúce.

Príbehy našich klientov, ktoré prídu povedať na bohoslužby. Alebo prednášky rôznych rečníkov, naposledy psychoterapeuta z Argentíny, bývalého narkomana, ktorý hovoril o zdravom myslení bez závislostí. Najviac nás tešia zmenené životy. Keď vidíme, že to, čo robíme, má zmysel.

Foto – Milena Belková