Kvôli heroínu okrádal rodinu, vo väznici si siahol na život. List od priateľa všetko zmenil (rozhovor)

Drogy boli súčasťou jeho života 18 rokov. Poskytovali mu rýchlu náplasť na bolesť duše, na traumy z rodiny. Protidrogové programy ambulantnou ani ústavnou formou nepomohli. Prvým miestom záchrany sa pre neho stalo v roku 2002 kresťanské zariadenie Teen Challenge v Seredi. Tam sa začala veľká zmena, no dlho nevydržala. Nasledovali pobyty vo väzení: prvý, druhý, tretí. Úmrtie rodičov, život na ulici, na pokraji vlastnej smrti. Boh mu však dal druhú šancu.

Augustín sa narodil v Bratislave z otcovho štvrtého manželstva. Pre mamu to bolo prvé aj posledné manželstvo. Mama bola vrcholovou športovkyňou, reprezentovala bývalú ČSSR vo vrcholovej športovej gymnastike a športu zasvätila celý svoj život. Vyučovala gymnastiku na vysokej škole a neskôr bola trénerkou. Otec bol pravým opakom. Bol síce zamestnaný ako závozník v nemocnici, ale popritom robil nelegálnu činnosť: obchodoval s cigaretami, s alkoholom a stretával sa s ľuďmi, ktorí boli súčasťou podsvetia.

Koľko ste mali rokov, keď ste začali s drogami?

Mal som asi 14 rokov. Pubertálny vek. Boli sme partia štyroch-piatich chlapcov. Pohltila nás túžba niečo si dokazovať a niekde zapadať. Alkohol, tráva, diskotéky, sex, prázdnota v duši.

Vlastná izba je za odmenu, je to ako v hoteli, hovorí riaditeľ protidrogového centra

Najprv to bol alkohol na stanovačke alebo na rybách. Neskôr to bola aj marihuana, rôzne sklamania zo vzťahov, zlé rozhodnutia. A keď sa otvorili hranice, prišiel heroín.

Keď si spomeniete na detstvo, aké bolo?

V našej rodine bolo veľa tajomstiev. Otec vyrastal v detskom domove, čo som sa dozvedel až v dospelosti, a bol štyrikrát ženatý. Keď som mal 13 rokov, dozvedel som sa, že mám troch nevlastných súrodencov.

Otec väčšinou nedával najavo svoje city. Mama bola nešťastná. Nielenže bola jeho štvrtou manželkou, ale popri nej mal otec frajerky. Niekedy chcela zomrieť. Otec hral karty a nebol doma aj niekoľko dní. Išlo tam o veľké sumy peňazí, o prekliate zlato, byty, ženy.

Pekné spomienky mám na športovanie s mamou alebo na rybárčenie, aj otec niekedy išiel na ryby.

Ako vás ovplyvnili rodičia?

Mama ma viedla k športu. Chodil som s ňou do telocvične. Učil som sa od gymnastov, ktorí boli na majstrovstvách sveta. S nimi som chodil na sústredenia, najmä k moru do Chorvátska.

Droga človeku zoberie chuť žiť.

Otec rýchlo zarábal peniaze, keďže bol vekslák. Chcel som sa na neho podobať, byť úspešný, mať veľa peňazí. Vyrastal som v byte, kde boli uskladnené kartóny rôznych druhov cigariet, stačilo si vybrať, aké chcem.

Babka sa síce za mňa modlila, ale ja som nevedel, o čo ide. Vnímal som to len ako náboženstvo.

Kedy ste si uvedomili, že ste závislý?

Keď som začal mávať triašky, nevedel som spať, boleli ma kĺby, kosti. Začalo mi dochádzať, že je to následok toho hnusu, ktorý som do seba dával. Potom mi začala zlyhávať psychika.

Čo všetko droga človeku zoberie?

Chuť žiť. Samozrejme, nie hneď. Najprv je to akoby rýchla náplasť na bolesť, na traumy z rodiny, na traumy z vlastných nedobrých rozhodnutí. Až Pán Ježiš Kristus mi neskôr ukázal, aké dôležité je vedieť sa správne rozhodnúť a akú hodnotu má rozhodnutie, či už je správne, alebo nesprávne.

Odkiaľ ste zháňali peniaze na drogy?

Otec mal na skriniach veľké množstvá peňazí, takže najskôr som brával peniaze jemu, a to vtedy, keď som už začal užívať tvrdé drogy. Nechcel som kradnúť vonku a riskovať väzenie. Čo sa týka drog, chcel som si užívať. Zo začiatku to vyzeralo ako radovánky, ale potom to získalo veľmi tvrdú podobu. Čím viac človek drogoval, tým bol viac „prepnutý“. Odnášala si to psychika.

Pracuje so závislými v resocializačnom centre: Najprv musia o slobodu prísť, aby ju mohli opäť získať

Otec začal zisťovať, že mu miznú peniaze, začalo sa to teda prenášať aj do rodiny. Musel som klamať a v tých klamstvách som sa hrozne zamotal. Pomaly som ani nevedel, ako sa volám. Aj mame som veľakrát zobral veľké sumy peňazí. Keď otec povedal, že stačí, tak som začal robil násilnejšie veci, vykrádačky a pod.

Stalo sa niečo, čo vami zatriaslo?

Áno, keď zomrela jedna kamarátka, ktorú som spoznal cez drogy. Kupovala si ich tam, kde ja. Toto dievča sa rado smialo, no smiechom zakrývalo bolesti zo života, ktoré dlhé roky prežilo na ulici ako závislé. Niekedy sme sa veľmi otvorene rozprávali o našich životných príbehoch, ktoré postupne pohlcovala smrť zúfalstva, ale aj o radostných úsekoch v živote a dokonca aj o viere v Boha.

Kde nastal zlom, keď ste si povedali, že ďalej už takto nechcete žiť?

Keď som videl, ako to ničí rodinu. Strácal som zmysel života. Žil som akoby v spánku. Heroín mal v 90. rokoch väčšiu silu než teraz. Zaspal som na lavičke, padla mi hlava, zobudil som sa a nevedel som, aký je deň a kde som. Niekedy som mal pocit, akoby som chcel prespať život, takú vnútornú bolesť som mal.

Myslíte si, že vám ako dieťaťu niečo chýbalo?

Určite. Neviem to však presne špecifikovať. Možno porozumenie od rodičov. Otec bol zahalený do mnohých tajomstiev. Chýbal mi aj jeho záujem. Sedel v kuchyni, lúštil krížovky. Mal málo svetlých chvíľ, keď ľutoval zlé veci, ktoré robil. Vtedy plakal, ale zároveň bol pod vplyvom alkoholu.

Mali ste odvahu zdôveriť sa niekomu, že máte problémy a potrebujete pomoc?

Dlhé roky som sa to snažil zatajovať. Najprv som začal svoju drogovú závislosť riešiť sám cez lekárov, ale potom som musel vyjsť s pravdou von, keď mama videla, že mi je zle.

Ja som nepotreboval lieky, ale vyslobodenie a zmenu.

Pýtala sa, či beriem drogy. Najprv som klamal, veď som doma kradol. Nechcel som, aby mi na to prišli. Ale potom som sa priznal, aj som to ľutoval. Neskôr som rodičov poprosil o pomoc, celá moja psychika bola rozbitá.

Pomáhali vám rodičia dostať sa z tohto problému?

Zo začiatku mi pomáhali, najmä mama. Absolvoval som asi šesť liečení. Na chvíľu to pomohlo. No ja som nepotreboval lieky, ale vyslobodenie a zmenu.

Bol pre vás niekto inšpiráciou k zmene?

Kamarát Ľubor, ktorý mi bol a aj vždy bude dôkazom, že Pán Ježiš Kristus žije! S Ľuborom som vyrastal a aj zomieral v zúfalstve, ktoré malo smer zatratenia na ulici v drogách. Brali sme spoločne drogy a zároveň rôznymi spôsobmi a dostupnými formami sme sa s tým pokúšali prestať.

Pomáhali nám aj naše zúfalé rodiny, no pomoc prišla len na krátky čas s neúspešnými začiatkami abstinencie. Ľubor sa však po piatich rokoch závislosti dostal do kresťanského resocializačného zariadenia, kde sa jeho život úplne zmenil.

Odkiaľ ste sa o jeho zmenenom živote dozvedeli?

Od Ľuborovej mamy. Prišla k nám a povedala: „Pozri sa, čo robí Pán Boh s Ľuborom.“ Dala mi prečítať list, ktorý napísal. Veľmi ma oslovila jeho premena, to, že bol Ježišom vyslobodený zo závislosti a naplnený radosťou.

Bral som tridsať tabliet morfia denne. Človek s bolesťami potrebuje jednu

Aj ja som hľadal spôsoby, ako sa do tohto zariadenia dostať. Boli sme sa tam s rodičmi pozrieť. Najprv som išiel na detox a potom, v roku 2002, som do Teen Challenge nastúpil aj ja. Mal som vtedy 23 rokov. Absolvoval som skoro celý program.

Čo ste v Teen Challenge zažili?

Boh sa ma tam veľmi dotkol. Riaditeľ strediska, ktorý bol zároveň aj kazateľom, a ďalší pracovníci a terapeuti sa za mňa modlili. Pomáhali mi, vyučovali, viedli ma k viere v Pána Ježiša. Prežil som zaplavenie Božou láskou. Rozplakal som sa a nevedel som prestať. Akoby mi Ježiš hovoril: „Som tu aj pre teba.“

Prijal som Pána Ježiša do svojho srdca. Boh naplnil moju prázdnotu. No po čase sme s kamarátom začali rebelovať, nafetovali sme sa. Prestali sme poslúchať. V zariadení platí určitý režim, koná sa rôzna pracovná činnosť, terapie, biblické vyučovania. Nevydržal som tam. Bol som v stredisku asi 9 mesiacov a potom som odišiel na vlastnú žiadosť. Keď to staré potrebuje byť vytrhnuté, je to bolestivé. Hriech ma znovu vtláčal do temnosti.

Aký vplyv malo toto rozhodnutie?

Dnes už viem, že to, že som dobrovoľne odišiel, nebolo správne rozhodnutie. Vtedy ma začalo ovládať niečo zlé. Chvíľu som bral drogy, ale potom som išiel na metadónový program (podávanie náhradnej drogy pod kontrolou lekárov), ktorý trval 5 rokov. Našiel som si prácu v Baumaxe, oženil som sa, narodila sa nám dcérka.

Vy ste sa však opäť vrátili k drogám. Kedy sa to stalo?

Keď mi zomierala mama. Ona si to všetko so mnou vytrpela. Mala vysoké štádium rakoviny. Prestal som pracovať, aby som sa mohol o ňu doma starať. Otec mi v tom pomáhal. V tom čase odo mňa odišla moja manželka aj s dcérkou. Bývali sme u mojich rodičov, čo bolo, samozrejme, náročné.

Lúpežne som prepadol dokonca vlastnú babku.

Po maminom pohrebe som odišiel z bytu a úplne som sa opustil. Začal som drogovať, žil som bez toho, aby som sa otcovi alebo babke ohlásil. Trvalo to asi rok a pol.

Ako sa dá žiť rok a pol na ulici?

Potĺkal som sa po rôznych starých fabrikách, ktoré mi dávali dočasnú provizórnu strechu nad hlavou. Medzitým ma dal otec hľadať políciou, ale mne to bolo jedno.

Jedného dňa som sa otcovi konečne ozval, potreboval som peniaze. Poprosil som ho o odpustenie aj o pomoc. Dával som sa ako-tak do poriadku, lebo som na ulici skoro zomrel. V tom období som bol veľmi vyčerpaný, vychudnutý, zanedbaný, špinavý, chorý… Smrť si ma už brala.

Potom nasledovalo väzenie, kde som sa pokúsil zobrať si život. V putách na rukách a nohách ma sanitka previezla do Trenčína, do väzenskej nemocnice, kde som bol mesiac pod dohľadom kamier. Pán Boh ma zachoval nažive. Tento svoj veľký hriech – to, že som si chcel zobrať život – som oľutoval a vyznal Pánovi Ježišovi.

Čo sa stalo s vaším kamarátom Ľuborom?

Ľubor po skončení programu v Teen Challenge išiel na 3-ročnú biblickú školu do Dánska a neskôr na teológiu do Banskej Bystrice. Dnes je z neho kazateľ. Nejaký čas sa venoval aj drogovo závislým. Má krásnu rodinu, tri deti.

Dokonca aj jeho rodičia sa stali kresťanmi, hoci otec bol predtým ateista. Videli totiž zmenu, ktorú Boh spravil v živote ich syna, a vlastnú nemohúcnosť, keď mu nevedeli pomôcť. Boh Ľubora vyslobodil zo závislosti a úplne mu premenil srdce. Samozrejme, že si musel vytvoriť nové návyky, dať si do poriadku vzťahy…, ale odkedy ukončil program, k drogám sa už nikdy nevrátil ani nemal žiadnu recidívu.

U mňa to tak nebolo. Ľubor bol závislý asi 5 rokov, ja 18 rokov. V strede tejto drogovej závislosti som robil strašné veci. Okrádal som rodinu, lúpežne som prepadol dokonca vlastnú babku. Babka sa za mňa veľa modlila a odpustila mi.

To je krásny príklad. Odpustenie vás posunulo ďalej, hoci niektoré veci sa už nedajú zmeniť.

To je pravda. Viem, že následky niektorých chýb a nesprávnych rozhodnutí si musím niesť. Ospravedlnil som sa bývalej manželke, aj s dcérou by som rád urovnal vzťahy a ukázal jej, že s pomocou Pána Ježiša a ďalších priateľov a kresťanov chcem žiť lepší život.

Už niekoľko rokov ste čistý a žijete nový život. Ako ste sa vymanili z toho starého života?

Vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi. Dal sa mi spoznať ako Pravda, vyslobodil ma z klamstiev, v ktorých som bol zamotaný. Bol to hrozný život. Stopy smrti, hriechy spojené so závislosťou som vyznal Bohu. Boh postupne vyliečil aj stopy z detstva, ktoré sa vynorili v dospelosti, hriechy, ktoré boli zastrčené za temnou oponou.

Zažil som skutočnú lásku, ktorá uzdravuje dušu človeka.

Zažil som skutočnú lásku, ktorá uzdravuje dušu človeka. Lásku, ktorú Ježiš dokázal tým, že za nás zomrel. Ježiš je cesta, pravda a život. Ježiš je bránou do neba. Otvára svoju milosť zmierenia pre každého, kto v neho verí a kto úprimne oľutuje svoje hriechy, odvráti sa od cesty neprávosti a nasleduje novú cestu s Pánom Ježišom.

Pomáha vám niekto na tejto novej ceste?

Áno, medzi kresťanmi mám veľa blízkych priateľov. Niektorí sú mi ako rodina. Navštevujeme sa, s Ľuborom sme stále v kontakte, na Vianoce som mohol byť u nich. Ich babičke som chodil pomáhať do záhrady. Pravidelne chodím na bohoslužby.

Viem, že som dostal od Boha dve šance. Už sa nechcem vrátiť naspäť. Som vďačný, že ma Pán Boh pritiahol naspäť k sebe.