Michaela Krajčovičová z HopeStreet: O naše deti sa bijú dva svety – skutočný a virtuálny (rozhovor)

Michaela je učiteľkou angličtiny. Jej manžel Milan pracoval ako koordinátor komunitného centra v Armáde spásy. Manželia Krajčovičovci zo Senca sa rozhodli pre krok do neznáma. Odišli zo zamestnania, aby mohli začať organizovať pre deti pravidelné voľnočasové aktivity a vytvorili im bezpečné miesto. Založili občianske združenie HopeStreet. Jeho zámerom je každý deň v týždni vytvárať deťom mimoškolské aktivity, ktoré ponúkajú zdravú, hodnotovú, kreatívnu či športovú alternatívu k nadmernému hraniu počítačových hier a používaniu sociálnych sietí.

V čom vidíte nebezpečenstvá pre dnešné deti?

V tom, ako táto doba funguje. Úplne inak, ako fungovala odjakživa – pre dušu človeka veľmi neprirodzene až choro. Ak si človek vedome a zámerne nenastaví život v protismere prúdu, tak sa to neskončí dobre. Deťom treba vytvoriť čo najviac prirodzeného sveta, aby sa im správne vyvinul mozog. Pri nadmernom používaní technológií sú akoby preprogramované. (Na túto tému odporúčam vynikajúcu epizódu kresťanského podcastu Zabudnuté cesty s názvom Digitálni dementi.) Znamená to obrovský nápor na rodičov.

Už počas covidu sme si uvedomovali, že lockdown bude mať na deti katastrofálny vplyv.

Verím, že práve do tejto oblasti, do tejto „vojny o deti“ dokáže priniesť dobré riešenie lokálna cirkev, pretože tá už má potrebné predpoklady: má komunitu ľudí, čo spolu fungujú a chcú robiť niečo, čo má zmysel. Má priestory, nejaké financie, talenty, schopnosti, spev a hudbu, ktoré sú vždy súčasťou cirkvi. Má moc modlitby, lásku, evanjelium, to najdôležitejšie – Pána Ježiša Krista. Má teda všetko potrebné, aby vo svojej komunite spôsobila skutočnú zmenu.

Pôsobí vo vašom meste voľnočasové centrum pre deti?

Žiaľ, pred viacerými rokmi sa zrušilo Centrum voľného času a dnes tým, že nehnuteľnosti v Senci sa pohybujú v závratných sumách, je ťažké získať väčší priestor pre takúto neziskovú prácu. Ale, samozrejme, Boh je mocný a u neho je možné všetko. Rok sme mohli zdarma používať krásne priestory reštaurácie Passage food & coffee uprostred mesta vďaka štedrosti majiteľky Lekárne Olmed. Tiež sme vďační, že sme mohli používať priestor evanjelickej fary.

Kde ste začínali stretnutia?

Začínali sme v malom byte a z ničoho nič sa objavila jedna neuveriteľná rodina, ktorej deti chodievali na krúžky. Prišli pred rokom a pol za nami, že by nám radi svoj dom s garážou na Slnečných jazerách (tam, kde chodíme na ryby) prenajali na bývanie i na všetky naše krúžky za cenu malého bytu. To všetko sú pre nás obrovské Božie zázraky. Momentálne máme teda všetky krúžky – čiže také malé komunitné centrum – doma.

Ako vznikla myšlienka začať aktivity pre deti?

Už počas covidu sme si uvedomovali, že lockdown bude mať na deti katastrofálny vplyv. A tak sme s našimi deťmi začali chodiť na ryby a tráviť s nimi čo najviac času vonku. Vnímali sme, že máme začať niečo robiť, ale nevedeli sme presne čo. Vtom náhle vypukla vojna na Ukrajine a potom to celé začalo do seba zapadať. V spolupráci s Apoštolskou cirkvou v Senci sme sa niekoľko mesiacov starali o utečencov, z ktorých v našom meste zostalo niekoľko rodín. Deti nebolo možné umiestniť do škôl, a tak sme im trikrát do týždňa vytvorili náhradné vyučovanie v našej obývačke. Poobede sme s nimi chodili na ryby a robili sme rôzne aktivity.

V tom období sme sa pravidelne modlievali za to, čo máme ďalej robiť. Vedeli sme, že deti, teda najmä ich duše, sú vo virtuálnom svete vo veľkom ohrození. Miňo je veľmi kreatívny a práca s drevom bola jeho srdcovkou, tak vyskúšal zorganizovať stolársky krúžok, ktorý mal okamžitý úspech. Pokračovali sme s chodením na ryby a postupne sme pridávali ďalšie aktivity, na ktoré nám začalo každý deň v týždni chodiť veľa detí. A tak sme našu prácu zoficiálnili a v januári 2023 založili občianske združenie HopeStreet.

HopeStreet. Prečo práve tento názov?

Hľadali sme názov, ktorý nesie v sebe dve posolstvá – jedným je, že je to pre všetkých okolo nás, všetkých z našej ulice, pre našu komunitu. A druhé, že chceme vznietiť iskru v srdciach ľudí, že napriek všetkému negatívnemu, čo sa deje, je tu aj opravdivá nádej. A ňou je Ježiš, skláňajúci sa ku každému človeku. Preto názov HopeStreet – ulica nádeje pre deti, tínedžerov a všetkých okolo.

Keď je dieťa šťastné, tak je šťastný aj rodič.

Zaujať deti a tínedžerov je dnes náročné. Čo ponúkate?

Pre deti od 9 rokov robíme dvakrát do týždňa stolárske krúžky, za dobrého počasia rybársky krúžok, vyučujeme hru na hudobných nástrojoch (bicie, gitary), máme kapelový krúžok, trikrát do týždňa fitness tréningy pre tínedžerov a spevokol pre dospelých každý týždeň. Ak je vonku pekne, trénujeme tenis či loptové hry. Stolársky krúžok je u nás v dielni, všetky hudobné krúžky v našom dome, fitness tréningy v najlacnejšom fitku v Senci a spevokol na evanjelickej fare.

Koľko detí môžete prijať na jeden krúžok?

To závisí od krúžku. Na stolárskom je maximálne 8 detí naraz, aby každé dieťa malo svoj pracovný priestor. Na rybárskom môže byť naraz 15 detí, hudobné krúžky sú aj individuálne a na skupinových je okolo 6 detí. A podobne to je aj vo fitku. Spevokol je počtom neobmedzený. (Úsmev.)

Kde môžu deti uplatniť hudobné zručnosti?

Mávali sme vystúpenia v Evanjelickom kostole. Tiež zvykneme usporiadať detské bohoslužby, kde deti hrajú ako kapela. Gitara je nástroj, na ktorom môžu hrať takmer kdekoľvek, a pri bicích si cibria svoje rytmické schopnosti, čo zúročia pri akomkoľvek ďalšom hudobnom nástroji. Pri nástrojoch je to skutočne o dlhodobej vytrvalosti a trénovaní. Tiež musia doma cvičiť aspoň 10 minút denne, aby videli na sebe pokrok a mohli zažiť radosť z toho, že sa niečo naučili. A keď sú schopné hrať spolu v kapele, to už je veľká vec, z ktorej potom môžu ťažiť ako starší tínedžeri.

Aké sú ohlasy rodičov?

Keď je dieťa šťastné, tak je šťastný aj rodič. Sú veľmi vďační za to, že sa niekto snaží ich deti niečo užitočné naučiť a že to nie je o biznise, ale o poslaní.  Miňo má úžasný prístup k chalanom i dievčatám, vie s nimi komunikovať a naozaj ich má rád. Máme i deti so špeciálnymi potrebami. V krátkosti povedané: láska, pozornosť a trpezlivosť sú tým jednoduchým kľúčom.

Máte dve deti. Ako riešite u vás doma používanie internetu? Máte aplikáciu na rodičovskú kontrolu?

Dcéra bude mať čoskoro 18 rokov, ale počas korony mala 14 a mobil robil všetko ešte ťažším. Preto takmer rok ho mohla používať iba vo veľmi obmedzenej miere. Pre dievča sú práve sociálne siete zdrojom skresleného obrazu o sebe. Až postupne sme zistili, čo je TikTok a ako dokáže pokrútiť vnímanie a preniesť to do detských sŕdc. Preto sme vždy mali pre deti nastavené pravidlo, že nemôžu otvoriť obsah určený nad 18 rokov. Sociálne siete však narobili aj tak veľa škôd. Základom počas celého obdobia dospievania je preto udržovať otvorený dialóg o všetkom.

Dcére veľmi pomohlo aj to, že od malička hrala na hudobnom nástroji a milovala čítanie. No z následkov obdobia korony sa dostávame dodnes. U syna to bolo inak. Dnes má 11, cez koronu bol škôlkar. Na mobile nemohol byť vôbec. V izbe mal vždy rozložené papiere, lepidlá, drievka, stavebnice. Prvý mobil dostal, až keď mal 10 rokov. A hneď od prvého dňa mal presne daný limit: 1 hodinu na hry a 30 minút na YouTube. (A vždy sa poteší, keď za upratanú izbu alebo čítanie knihy dostane pár minút navyše.) Herné boxy či playstation nemáme.

Život máme iba jeden a deti sú deťmi tiež len obmedzený čas.

Darí sa vám syna držať mimo týchto herných technológií?

Vysvetľujeme mu, čo to spôsobuje v jeho mozgu. A chápe to aj napriek tomu, že jeho spolužiaci veľa hovoria o tom, ako doma dlhé hodiny hrajú Xbox. Veľmi nám však pomáha, že okrem neho sú v triede aj ďalší chlapci, ktorí majú tiež striktný limit na hry a robia aj kopec iných vecí. A za toto som veľmi vďačná. Lebo syn sám okolo seba vidí, že to, čo mu vravíme, je naozaj realita.

Čo odporúčate rodičom, ktorí nemajú dostatok času pre deti a nemôžu kontrolovať, ako ich deti trávia voľný čas?

Život máme iba jeden a deti sú deťmi tiež len obmedzený čas. Treba si veľmi dôsledne prehodnotiť svoje investície a uvedomiť si, že z časovej investície do detí budeme ťažiť po zvyšok života. Alebo, naopak, po zvyšok života budeme ľutovať, že sme včas nezakročili. Dajme si tri-štyri piliere, na ktorých budeme trvať a budeme sa ich snažiť počas týždňa dodržiavať.

Ktoré piliere považujete vo vašej rodine za dôležité?

Túžime po tom, aby u nás doma boli prítomné minimálne tieto štyri aspekty: 1. Rodinná intimita – spomalenie, chvíľka plnej pozornosti pre toho druhého. Blízkosť, v ktorej zároveň budujeme u detí aj dôverný vzťah k Ježišovi, lásku k modlitbe a Božiemu slovu. 2. Zodpovednosti – každý má účasť na domácich prácach a svojich povinnostiach. 3. Zmysluplný voľný čas – podporovanie športového, hudobného či iného talentu s jasnou časovou hranicou pre používanie technológií. 4. Komunita – spoločne robiť veci pre iných a tráviť s nimi čas.

Samozrejme, dá sa pridať ešte veľa vecí, ale každý si musí stanoviť tie svoje základné a na nich trvať, na nich stavať. A ako som to už spomínala skôr, veľkou pomocou môže byť cirkevná komunita, kde sme viacerí podobne nastavení.

Vaše občianske združenie je financované z dobrovoľných darov. Dokážete z týchto zdrojov pokryť náklady na svoju činnosť?

Od začiatku fungujeme veľmi jednoducho. Založili sme si občianske združenie a rozposlali ľuďom okolo nás list o tom, čo robíme, a že ak by v tej práci videli zmysel, budeme vďační, ak nás budú podporovať sumou 20 eur mesačne alebo akoukoľvek inou sumou. Takto nás podporujú aj rodičia detí z krúžkov. Krúžok však ostáva zadarmo pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť. A do dnešného dňa to takto funguje. Pre deti chceme tvoriť vždy niečo nové, čiže všetky financie, ktoré prídu na účet HopeStreet, idú okrem prevádzkových nákladov na pracovné nástroje, kreatívne materiály, hudobné nástroje, rybársky výstroj, športové vybavenie… a tento zoznam nemá konca.

Z čoho fungujete ako rodina?

Vďaka Bohu to máme doma nastavené tak, že naše rodinné výdavky sú najmä o strave a základných potrebách, na ktoré nám prispievajú niektorí blízki priatelia. A keď treba niečo navyše, vždy sa modlíme za zázrak. Je to život postavený na viere, ale Boh nás NIKDY nenechal! Uvedomujeme si, že v skutočnosti máme oveľa viac, než má väčšina ľudí na zemeguli. Okrem toho náš život berieme ako misiu. Sme veľmi vďační všetkým, ktorí sú v tejto misii spolu s nami, či už nás podporujú finančne, alebo nás povzbudzujú a modlia sa za nás. A každé ráno sa spolu modlíme my za nich, aby putovalo toto požehnanie stále dookola. Lebo Boh je dobrotivý Otec a veľmi túžime, aby to zažívali všetci, ktorí sú súčasťou HopeStreet.

Venovať deťom svoj čas je nesmierne dôležité.

Na Facebooku HopeStreet Senec sú fotografie výrobkov zo stolárskeho krúžku. Odkiaľ beriete nápady?

Internet je dobrý práve na inšpiráciu pre kreatívne nápady. A tým, že manžel je veľmi technický i vizuálny typ, dokáže pripraviť projekty a nakúpiť potrebné doplnkové materiály – krásne farby, spreje, drevené miniatúry, nápisy, šablóny, povrazy a ďalšie doplnky, aby výrobok vyzeral skutočne krásne aj v detaile. Je to makačka, lebo dvakrát do týždňa treba mať pripravené nové a nové nápady, a previesť ich do reality je výzva. Vďaka Bohu, že manžel vždy nájde pre deti niečo nové.

Ako po dvoch rokoch hodnotíte činnosť HopeStreet?

Sme veľmi vďační, že sa hlásia stále nové deti. Tie, ktoré začali s nami ako trinásťročné, sú dnes už na strednej škole a tešia sa praktickým zručnostiam, z ktorých môžu ťažiť celý život. Sme vďační za komunitu detí a rodičov, spolu s ktorými nechceme lámať palicu nad súčasnou dobou, ale, naopak, s Božou pomocou plávať proti prúdu, ako sa len dá.

Deti trávia v HopeStreet zmysluplný čas. Prináša to nejaké zmeny aj do rodín?

Samozrejme. Okrem skvelého spoločného času na krúžkoch to má vplyv aj na chod samotných rodín. Niektoré rodiny sa samy dali na rybárčenie a takto trávia viac času spolu vonku. Iné si zas zriadili dielničku alebo si vyhradili priestor pre hudobné nástroje. Podporovať týmto spôsobom deti a vytvárať im priestor, ktorý ich podnecuje k aktivite a kreativite, je pre nás úžasná spätná väzba, navyše keď je zapojená celá rodina. Venovať deťom svoj čas je nesmierne dôležité.

Fotografie: archív Michaely Krajčovičovej.