Letecká doprava, ktorá sa od 90. rokov 20. storočia neustále rozširuje, má výrazne negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie. Významne prispieva ku klimatickým zmenám, a to aj v dôsledku priameho uvoľňovania produktov spaľovania petroleja vo vysokých nadmorských výškach. Napriek tomu sa táto zodpovednosť v politických a ekonomických debatách často minimalizuje alebo ignoruje, a preto ju väčšina obyvateľstva sotva vníma.
Nepriznané a ignorované
Ak by sa emisie z leteckej dopravy považovali za emisie jedného štátu, zaradil by sa medzi 10 krajín spôsobujúcich najväčšie znečistenie skleníkovými plynmi v Európe. Napriek tomu sa v plánovaných environmentálnych krokoch veľkých európskych miest letecká doprava stále vylučuje z opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia a obmedzenia emisií, ktoré spôsobujú zmenu klímy.
Podľa WHO je viac ako 12 miliónov úmrtí ročne spôsobených škodlivými environmentálnymi vplyvmi.
Len menšina svetovej populácie používa lietadlá, ale dôsledky nimi vyprodukovaných emisií, pokiaľ ide o globálne otepľovanie a škody na životnom prostredí, ovplyvňujú celú planétu. Dezertifikácia, záplavy, cyklóny, požiare, hladomory: extrémne udalosti, ktoré najsilnejšie postihujú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva najmä na globálnom juhu a podnecujú čoraz dramatickejšie migračné vlny.
Zbaľ sa a leť
Nárast leteckej dopravy sa týka najmä prepravy tovaru a nízkonákladových letov, často spojených s cestovným ruchom typu „zbaľ sa a choď“, ktorý sa vyznačuje krátkym a častým cestovaním. Rastie však aj počet súkromných letov, ktoré sa používajú na veľmi krátke a prevažne luxusné cesty. Vplyv súkromného letu na životné prostredie na jedného cestujúceho je o desiatky krát väčší ako vplyv komerčného letu, vďaka čomu je jednou z najdrahších a najexkluzívnejších foriem dopravy.
Už v roku 1999 Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) odporučil zaviesť odrádzajúce opatrenia, ako sú environmentálne dane a systémy obchodovania s emisiami. Tieto odporúčania však zostali do značnej miery neimplementované, čo ponechalo letecký priemysel v pozícii značných regulačných privilégií.
Zdravotné riziká spojené s leteckou dopravou obzvlášť postihujú ľudí, ktorí žijú alebo pracujú v blízkosti letísk: sú vystavení znečistenému ovzdušiu, hluku a elektromagnetickému smogu. Účinky na zdravie sú významné: kardiovaskulárne, respiračné a onkologické ochorenia, poruchy spánku, kognitívne problémy u detí a narušený neurologický vývoj. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je viac ako 12 miliónov úmrtí ročne spôsobených škodlivými environmentálnymi vplyvmi, ako je znečistenie vzduchu, chemická kontaminácia, rôzne druhy žiarenia a zmeny klímy.
Letecká doprava sa musí tiež zahrnúť medzi zdroje znečistenia, ktoré je potrebné urýchlene znížiť prostredníctvom systematických a cielených zásahov, ktoré zahŕňajú verejnú aj súkromnú sféru.
Niektoré európske krajiny už zaviedli zákaz vnútroštátnych letov na trasách kratších ako 500 km, kde existujú účinné železničné alternatívy. Je potrebné prijať opatrenia, investovať do modernej a dostupnej železničnej infraštruktúry a podporovať intermodalitu ako konkrétnu a udržateľnú alternatívu leteckej dopravy.
Zdravie a ochrana prostredia ako priorita
Je potrebný plán mobility, ktorý zohľadňuje ochranu zdravia a životného prostredia ako absolútnu prioritu. Tento plán by mal drasticky znížiť leteckú a cestnú dopravu, stimulovať elektrickú mobilitu, prácu na diaľku a železničnú a námornú dopravu s nízkym vplyvom na životné prostredie.
Lode musia byť poháňané palivami s veľmi nízkym obsahom síry, prístavy musia elektrifikovať svoje doky a musí sa dôrazne obmedziť masová turistika na obrovských výletných lodiach.
Sektor leteckej dopravy musí preto podliehať rovnakým zásadám, ktorými sa riadi každá iná ľudská činnosť, inšpirujúc sa Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorá chráni zdravie a životné prostredie ako základné práva.
Je čas požadovať súdržnosť medzi vedou, etikou a politikou.
Autorka: Antonella Litta. Prevzaté z cittanuova.it. Redakčne upravené.