Svätec do každého počasia, a to s úsmevom

Foto: Wikimedia Commons
Akého, ak nie takého hrdinu naša doba potrebuje?
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Známy biskup Robert Barron už dávnejšie povedal, že študentom v seminári každoročne púšťa film Muž do každého počasia (Veľká Británia, 1966) od Freda Zinnemanna, ktorý rozpráva príbeh svätého Tomáša Mora.

Barron si tento film púšťal pôvodne každoročne sám, a to už od študentských čias. Pri prechode k vzdelávaniu iných ľudí dodržal tradíciu času, počas ktorého tento film sledoval – študentom sa film snaží každoročne pustiť okolo 22. júna, keď si Cirkev pripomína tohto svätca.

V tomto kultovom filme stvárnil hlavnú úlohu shakespearovský herec Paul Scofield. Podarilo sa mu zahviezdiť aj vďaka forme filmu, ktorá je prevažne divadelná (film vznikol podľa hry). Film okrem Oscara za najlepší adaptovaný scenár dostal v roku 1995 aj špeciálne uznanie – dostal sa na zoznam významných filmov, ktorý vznikol na žiadosť svätého Jána Pavla II.

Profesne rešpektovaný

Tomáš More patril medzi intelektuálnu špičku svojej doby. Bol to rešpektovaný diplomat a vzdelanec európskeho formátu, ktorý svojimi schopnosťami pútal pozornosť a uznanie politickej elity.

Tak sa stal kancelárom anglického kráľa Henricha VIII. Ten sa dostal do konfliktu so Svätou stolicou, keďže Vatikán principiálne odmietal anulovať jeho manželstvo s Katarínou Aragónskou. Morov predchodca na poste kancelára, kardinál Thomas Wolsey, musel svoj post opustiť hlavne preto, lebo nedokázal vo Vatikáne vybaviť túto anuláciu.

Hoci More nikdy nebažil po vysokých funkciách (Erazmus Rotterdamský sa slávne vyjadril, že nikto sa nesnažil dostať na kráľovský dvor tak intenzívne, ako sa More snažil odtiaľ dostať), svoju novonadobudnutú funkciu sa snažil použiť v prospech občanov a katolíckej viery.

Henrich VIII. tak napísal napríklad slávny spis na obranu sviatostí pred novou náukou Martina Luthera, za čo dostal (pomerne ironicky) od pápeža titul obrancu viery.

Nespravodlivý zákon nezaväzuje

Kráľ však napokon na nepovolenie anulácie zareagoval tak, že si nechal schváliť zákon o zvrchovanosti, ktorý z neho de facto spravil hlavu Anglikánskej cirkvi, odtrhnutej od rímskokatolíckej hierarchie. More vtedy rezignoval na svoj úrad, čo hlava štátu pochopila ako prejav nesúhlasu.

More sa potom stal obeťou nespravodlivého procesu, počas ktorého mlčal. Až keď bol odsúdený na smrť, vo svojej záverečnej reči geniálne zhrnul katolícku náuku o Cirkvi – autorita pápeža je univerzálna a nie je podriadená zákonu žiadneho jednotlivého kráľovstva.

Taký zákon, ktorý by občanom prikazoval konať proti jednote Cirkvi a proti pápežovi, čo bol jednoznačne aj prípad zákona o zvrchovanosti, označil More za „nedostatočný“ a pre katolíka morálne nezaväzujúci.

Mimochodom, v roku 2010 Benedikt XVI. vstúpil do Westminster Hall, čo bolo práve miesto, kde sa odohral proces s Tomášom Morom, ktorý sa točil okolo otázky pápežskej autority.

S úsmevom ku katovi

Poučenia a inšpirácie, ktoré pramenia z tohto príbehu, sú zjavné – legitimita zákona spočíva v jeho súlade s prirodzeným zákonom a vlády (vrátane tých demokratických) musia byť zakorenené v objektívnych morálnych princípoch (ktoré samy osebe nie sú predmetom demokratického rozhodovania).

To sú všetko poučenia, ktoré sú vysoko nadčasové a bezpochyby nám majú čo-to povedať aj k súčasnej politike, ktorá na Morove zásady rada zabúda. Mňa sa však na osobnejšej (a každodennejšej) rovine dotklo niečo, čo o tomto svätcovi vo svojej knihe Saints and Social Justice podotkol Brandon Vogt.

Ten poznamenal, že More nám ukazuje aj to, že postaviť sa za to, čo je správne, môžeme aj bez toho, aby sme pri tom mali vážnu tvár. More bol majstrom humoru, pri svojej poprave napríklad kata varoval, že má príliš krátky krk, a preto si kat musí dávať pozor, aby nestratil reputáciu.

Keď už kat dvihol sekeru, Tomáš zvolal, že si musí ešte upraviť bradu, aby ju sekera nesťala spolu s jeho hlavou. „Bola by škoda ju odrezať. Veď moja úbohá brada nie je obvinená zo zrady,“ povedal.

More bol inteligentný muž, ktorý oplýval silnou kariérnou prestížou, snažil sa ovplyvňovať vládu, aby konala v súlade s prirodzeným zákonom, a popri tom viedol asketický život, okorenený humorom.

Akého, ak nie takého hrdinu naša doba potrebuje?

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.