Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
František sa stretol s rómskou komunitou pred tamojším saleziánskym centrom. Miesto, ktoré v tento deň spojilo mnoho ľudí a kde ho čakali veriaci, mladí ľudia, deti, ale aj staršia generácia. Príjemnú atmosféru dotvárala hudba a sprievodný program. Okrem ľudí pred pódiom sledovalo príchod Svätého Otca aj množstvo zvedavých očí z okien bytoviek. Podľa organizátora sem prišlo viac ako 2 000 ľudí.
„Duchovnú službu pre rómsku komunitu na Slovensku sme začali ponúkať až po roku 1989, keď padol komunistický režim vo východnej Európe,“ povedal Svätému Otcovi v príhovore Peter Bešenyei, tajomník Rady pre Rómov a menšiny pri KBS.
Podľa neho vo viacerých lokalitách vzniklo niekoľko pastoračných centier. „Svoju prvotnú inšpiráciu sme hľadali v zahraničí, v Poľsku, Maďarsku i v Taliansku. Ale čerpali sme aj z nebojácnosti niektorých našich kňazov, ktorí počas totalitného režimu mali odvahu riskovať a ísť na perifériu k chudobným. Medzi Rómami som prežil tridsať rokov, z toho osem priamo tu, na sídlisku,“ priznal.
Saleziánska misia na Luníku sa začala v roku 2008. „Po roku bývania v spoločnom bytovom dome sme sa presťahovali do novovybudovaného domu. Postupne sa dostaval Kostol Zmŕtvychvstalého Krista a oratórium,“ pokračoval. V misii im pomáhali laickí dobrovoľníci i zasvätení, podobne aj v iných rómskych osadách na Slovensku.
Bešenyei počas príhovoru poďakoval adoptívnym rodičom, ktorí prijali do svojich rodín rómske dieťa. „Ďakujeme všetkým zasväteným z rómskeho národa, ktorí boli ochotní odpovedať na Božie volanie. Vážime si aj odvahu tých, ktorí žijú v miešaných manželstvách, a tak búrajú predsudky a stereotypy v našej spoločnosti. Viacerí Rómovia sa vďaka poznaniu a prijatiu Ježiša Krista rozhodli žiť nový život. Katolícka cirkev pre nich robí veľa, aj keď je toto úsilie Cirkvi často zo strany štátu nepovšimnuté a premlčané,“ podotkol salezián Bešenyei.
Svätý Otec po tomto príhovore prijal od saleziánov Petra Vargu, Jozefa Siveka a Jána Ivančáka dva obrazy rómskych blahoslavených – Emílie a Zefirína a taktiež zmenšeninu plastiky Krista Zmŕtvychvstalého. Tú originálnu môžete nájsť v kostole na Luníku IX.
Vašu návštevu vnímame ako potvrdenie bezvýhradnej Božej lásky k rómskej komunite na Slovensku i k Rómom na celom svete.
Svätý Otec si následne vypočul svedectvo 61-ročného Róma Jána Hera, ktorý pochádza z osady Medoravce a za manželku má Slovenku Beátu.
„Prichádzate v čase, keď sa celý svet nachádza v náročnej situácii spôsobenej pandémiou, ktorá sa bolestne dotkla aj Rómov v celej Európe. Vašu návštevu preto vnímame ako prejav veľkého záujmu a ako potvrdenie bezvýhradnej Božej lásky k rómskej komunite na Slovensku i k Rómom na celom svete. Máme nádej, že vaša misia dnes tu medzi nami, na tomto mieste, nám pomôže zapáliť väčšiu vieru i pevnejšie odhodlanie meniť náš osobný i duchovný život k lepšiemu,“ povedal vo svojom príhovore otec piatich detí.
Taktiež hovoril o očakávaniach, že im slová a modlitby pápeža Františka prinesú vnútornú istotu. „Že cesta viery je východiskom pre náš život, pre naše vzťahy v našich rodinách i pri zlepšovaní sociálnej a spoločenskej úrovne života. Veríme, že Ježiš Kristus nám pomôže prekonávať napätia v spolunažívaní s majoritou a inými etnickými skupinami,“ povedal Svätému Otcovi Ján Hero.
Po Jánovi Herovi sa ujali slova ďalší Rómovia. Nikola a René, ktorí vyrástli na rómskom sídlisku Luník IX a dnes majú dve deti, hovorili o ťažkých podmienkach. Napriek tomu však nevzdali svoj sen o lepšom živote. A hoci podmienky tu boli náročnejšie, zo života na sídlisku si odniesli príjemné spomienky.
„Ja aj môj manžel sme vyrastali na tomto sídlisku, tu sme sa hrali a chodili do školy. Vyrastať na tomto sídlisku je náročné, ale aj vďaka Cirkvi a saleziánom sme obdobie dospievania prežili krajšie a zmysluplnejšie. Venovali sa nám, dôverovali nám, čo ovplyvnilo našu túžbu získať vzdelanie, aj keď to bolo často ťažké. Podporovali nás aj naši rodičia, že ísť proti prúdu sa oplatí,“ opísala skúsenosti a svoju cestu s manželom mladá Nikola.
Vzali sme si hypotéku, kúpili byt a odsťahovali sa do inej časti Košíc.
Ocenila, ako ich kňazi pripravili na prvé sväté prijímanie, na sviatosť birmovania i na sviatosť manželstva, ako im pokrstili deti. Spomenula, ako niekoľko rokov s manželom dobrovoľne vykonávali animátorskú činnosť. Nikole sa podarilo dokončiť aj diaľkové štúdium na pedagogickej fakulte. A sny za lepším životom pokračovali ďalej.
„Túžili sme s manželom odísť z tohto sídliska, ale nevedeli sme ako. Saleziáni nám vnukli nádej, že sa to dá. Vzali sme si hypotéku, kúpili byt a odsťahovali sa do inej časti Košíc. Dnes, vďaka tomu všetkému, ponúkame svojim deťom šťastnejší, dôstojnejší a pokojnejší život,“ priznala Nikola.
Svedectvo rodiny, ktorá žila na Luníku a vďaka pomoci a prístupu saleziánov sa z tohto prostredia dostala, zaujalo aj pápeža Františka. A tak vo svojom príhovore zdôraznil aj ich posolstvo a poďakoval sa za tieto slová.
V úvode upozornil na to, že nikto by sa nemal cítiť odstrčený. „Vy v Cirkvi nie ste na okraji… Vy ste v srdci Cirkvi“ (porov. homília pápeža Pavla VI., 26. septembra 1965). „Nikto v Cirkvi sa nesmie cítiť mimo alebo daný nabok. Nie je to len spôsob vyjadrovania, je to spôsob bytia Cirkvi,“ začal svoj príhovor Svätý Otec, ktorý vidí v Cirkvi domov všetkých. „Cirkev je domov, je to váš domov. Preto – chcel by som vám zo srdca povedať – ste vítaní, vždy sa cíťte v Cirkvi ako doma a nikdy sa nebojte v nej žiť. Nech nikto nenecháva mimo Cirkvi vás alebo niekoho iného,“ pokračoval pápež.
Zhovievaví k sebe, neoblomní k ostatným.
Počas svojho príhovoru sa zamyslel nad tým, ako dokážeme súdiť ostatných. „Mali by sme preto počúvať, čo hovorí aj Ježiš v evanjeliu: ,Nesúďte‘ (Mt 7, 1). Evanjelium sa nesmie osladzovať, ani riediť. Nesúďte, hovorí nám Kristus. Koľkokrát, naopak, nielen hovoríme bez základu alebo z počutia, ale považujeme sa za spravodlivých, keď sme prísnymi sudcami ostatných. Zhovievaví k sebe, neoblomní k ostatným. Ako často sú súdy vlastné predsudky, ako často si to zamieňame.“
Svätý Otec sa pozrel na problematiku predsudkov a následne sa prihovoril ľuďom pred saleziánskym centrom. Diskriminačné správanie prirovnal k chudobe – v zmysle, ako veľmi nás dokáže ochudobniť to, ak prechovávame k niekomu predsudky. „Príliš často ste boli práve vy predmetom predsudkov a nemilosrdných súdov, diskriminačných stereotypov, hanlivých slov a gest. Vďaka tomu sme sa všetci stali chudobnejšími, chudobnejšími v ľudskosti. Na obnovu dôstojnosti potrebujeme prejsť od predsudkov k dialógu, od uzavretia k integrácii,“ zdôraznil František.
Podľa neho sú práve Nikola a René príkladom, ako sa dá pomôcť. „Váš príbeh lásky sa narodil tu a dozrel vďaka blízkosti a povzbudeniu, ktoré ste dostali. Cítili ste sa posilnení a chceli ste prácu. Cítili ste sa milovaní a vyrastali ste s túžbou dať svojim deťom niečo viac.“
Zároveň hovoril o vzácnom odkaze mladej dvojice: „Kde je starostlivosť o osobu, kde je pastoračná práca, kde je trpezlivosť a konkrétnosť, tam prichádza ovocie. Nie hneď, časom, ale príde. Súdy a predsudky len zväčšujú vzdialenosti. Kontrasty a silné slová nepomáhajú. Dávať ľudí do get nič nerieši. Keď sa posilňuje uzavretosť, skôr či neskôr vzplanie hnev,“ ozrejmil.
Deti si zaslúžia integrovaný a slobodný život.
Cesta k pokojnému spolužitiu je podľa Svätého Otca integrácia. Je to totiž organický, pomalý a vitálny proces, ktorý sa začína vzájomným poznaním, trpezlivo pokračuje a pozerá sa do budúcnosti. Zároveň sa pápež spýtal, komu patrí budúcnosť, a odpovedal, že deťom. „Ony nás majú zorientovať. Ich veľké sny sa nemôžu zlomiť o naše bariéry. Chcú rásť spolu s ostatnými, bez prekážok, bez vylúčenia. Zaslúžia si integrovaný život, slobodný život. Práve ony motivujú prezieravé rozhodnutia, ktoré nehľadajú okamžitý súhlas, ale pozerajú sa do budúcnosti každého. Kvôli deťom treba robiť odvážne rozhodnutia. Pre ich dôstojnosť, kvôli ich vzdelaniu, aby vyrastali dobre, zakorenené vo svojom pôvode, ale zároveň bez toho, aby videli každú možnosť vylúčenú.“
Svätý Otec poďakoval všetkým, ktorí vykonávajú integračnú prácu a prácu s tými, čo sú na okraji. Myslel aj na utečencov a väzňov. A s vďakou sa obrátil i na samotných saleziánov. „Ďakujem, don Peter, za to, že ste nám povedali o pastoračných centrách, kde nerobíte sociálnu asistenciu, ale osobné sprevádzanie. Ďakujem vám, saleziáni. Pokračujte na tejto ceste, ktorá nevytvára ilúziu, že môže dať všetko a hneď, ale je prorocká, pretože zahŕňa najmenších, buduje bratstvo, zasieva pokoj. Nebojte sa vyjsť v ústrety marginalizovaným,“ posmelil nasledovníkov svätého Jána Bosca.
Záverečné slová Svätého Otca patrili výzve, aby sme odsunuli strach. „Všetkých vás pozývam, aby ste prekonali strach, rany minulosti, s dôverou, krok za krokom. V poctivej práci, v dôstojnosti zarábania si na každodenný chlieb, v budovaní vzájomnej dôvery. A v modlitbe za seba navzájom, pretože to je to, čo nás vedie a dáva nám silu. Povzbudzujem vás, žehnám vám a prinášam vám objatie celej Cirkvi. Ďakujem. Palikerav!“
Po odchode pápeža z košického sídliska sme sa zastavili pri Jánovi Herovi, ktorý sa pápežovi prihovoril.
„Bol som veľmi prekvapený, keď si Svätý Otec do príhovoru pripravil aj príbeh mojej manželky. Nečakal som to. Všetci máme hodnotu pred očami Boha. Každý jeden sme ním milovaný a priniesť túto správu uprostred tohto sídliska má obrovský zmysel. Dúfam, že to prinesie aj vnútorné zmeny v životoch mnohých z nás,“ odpovedal Ján Hero na otázku Nového mesta, ako prežil a vnímal stretnutie s hlavou Katolíckej cirkvi.
Medzi ľuďmi sme stretli aj pani Evu, ktorá tiež prezradila, ako na ňu pôsobilo stretnutie so Svätým Otcom a ako vnímala jeho návštevu na Luníku IX.
„Bolo to dobré, príjemné. Páčili sa mi aj pesničky, ktoré spievali počas programu,“ odpovedala pre Nové mesto Rómka, nesúc na rukách malé dievčatko.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
