Synodálna obnova a spiritualita

V prvom rade je dôležité zdôrazniť život, pretože spiritualita znamená skúsenosť života v Duchu Svätom, ktorú prežívame ako osoby a ako spoločenstvo veriacich. A život znamená rozvoj, dynamiku, silu. Je to teda jedinečná a neopakovateľná aktualizácia Kristovej udalosti v dejinách každého človeka, zhromaždená vo veľkých dejinách Cirkvi. Pomyslime na život chlapca, matky rodiny, farmára, univerzitného profesora – všetci sú rovnako dôležitými aktérmi v týchto božských dejinách, ktoré Duch Svätý píše vo svojej Cirkvi.

Skôr než prejdem k dôsledkom synodálnej obnovy z duchovného hľadiska, chcela by som povedať, že samotná synodálna obnova je tiež duchovnou skúsenosťou, ba dokonca je vyvolaná duchovnou skúsenosťou.

Ako uvádza Medzinárodná teologická komisia, synodalita označuje predovšetkým „osobitný štýl, ktorý charakterizuje celkový život a misiu Cirkvi, vyjadruje jej povahu Božieho ľudu, ktorý spoločne putuje a zhromažďuje sa, povolaný Pánom Ježišom, aby v sile Ducha Svätého ohlasoval evanjelium“. Je to bežný „modus vivendi et operandi“.

Sme na ceste, na ktorej by sme chceli byť čoraz viac komunitárni (syn-odos), pretože je to Duch Svätý, ktorý nás vedie týmto smerom, nakoľko sme schopní čítať znamenia, ktoré nám darúva. A mohli by sme vymenovať mnohé udalosti z nedávnej histórie Cirkvi, nezabúdajúc ani na tú vzdialenejšiu.

Sme na ceste, na ktorej by sme chceli byť čoraz viac komunitárni (syn-odos), pretože je to Duch Svätý, ktorý nás vedie týmto smerom, nakoľko sme schopní čítať znamenia, ktoré nám darúva.

A čo povedať o skúsenosti prebiehajúceho synodálneho procesu, v ktorom sa neustále obraciame k Duchu, čerpáme z modlitby a uskutočňujeme osobné a komunitné rozlišovanie?

Ak prosíme o milosť hlbokého obrátenia od „ja“ k „my“, je to preto, lebo práve tam sa rodí ten mystický priestor, v ktorom sa napĺňa evanjeliový prísľub a Kristus sa sprítomňuje medzi svojimi a uvádza ich do dôverného života Trojice. Z tohto hľadiska by nemalo byť prekvapením, že jednou zo štyroch komisií pracujúcich pre synodu je práve Komisia pre spiritualitu, ktorá vypracovala dokument s názvom Spiritualita synodality.

Pápež neúnavne opakuje, že synoda je cestou duchovného rozlišovania, nie „akýmsi cirkevným ,zjazdom‘, študijnou konferenciou alebo politickým kongresom, [nie] parlamentom, ale udalosťou milosti, uzdravujúcim procesom vedeným Duchom“.

A aké sú dôsledky pre spiritualitu, pre rôzne spôsoby, akými sa prejavuje život v Duchu Svätom u jednotlivcov a spoločenstiev?

V Cirkvi obnova vždy znamená obrátenie, poslušnosť voči Bohu, ktorý nás pozýva, aby sme spolu s ním tvorili plány univerzálnych dejín, zatiaľ čo synoda zdôrazňuje dynamický aspekt spoločenstva. V prvom rade je to každodenný spôsob života. Potom sa stáva aj špecifickým spôsobom činnosti spojeným so štruktúrami, rôznymi procesmi, osobitnými udalosťami v jednotlivých spoločenstvách, ako aj v univerzálnej Cirkvi, a to vo farnostiach, diecézach, v kongregáciách, združeniach, hnutiach…

Skúsenosť Boha s jeho dynamickým, osobným a komunitným aspektom naznačuje hlbší, duchovný význam synodálnej obnovy.

V praxi nás to všetko podnecuje k novej kvalite vzťahov na každej úrovni života spoločenstva, vyžaduje si to viac odvahy v počúvaní Ducha – ako jednotlivcov, tak aj ako spoločenstva –, pretože všetko je to hra lásky, v ktorej sa jednota a rozdielnosť navzájom podnecujú.

Ide o vzťahy v rodine, v mládežníckej skupine vo farnosti, medzi kňazmi a laikmi v pastorácii jednotke, medzi kresťanmi spolupracujúcimi v laickom prostredí – vo všetkých okolnostiach každodenného života, pretože všetky sú etapami našej svätej cesty v Božej prítomnosti.

Zodpovednosťou každého člena je stáť pred Bohom, zachytiť medzi rôznymi hlasmi ten jeho a potom ponúknuť ovocie tohto osobného stretnutia ostatným. Pri odovzdávaní osobných skúseností sa Boží hlas stáva jasnejším, silnejším a jednotnejším. Konečným výsledkom nie je len jednoduchý súhrn osobných skúseností: je to skúsenosť s Bohom, ktorá pokračuje a premieňa nás, robí nás viac sebou samými, pretože sme pohnutí ešte väčšou láskou. A práve táto skúsenosť Boha s jeho dynamickým, osobným a komunitným aspektom naznačuje hlbší, duchovný význam synodálnej obnovy.